Zásady šťastia

1. Držme sa výnimočných ľudí, ktorí vstúpili do nášho života. Starajme sa o nich. To, že ich poznáme, nie je náhoda. Skutočných priateľov treba doceniť a vidieť, čo všetko pre nás urobili, a nemuseli. Ľudia, ktorí nás nezištne milujú, sú pre nás darom. Vďaky nie je nikdy dosť. Ak sa budeme starať o skutočných priateľov a neprídeme o nich kvôli tým, ktorí nám sľubujú čosi iné ako vnímavé ucho, bystré oko, pozorné srdce a ústa plné nehy spečatenej vykonanými skutkami lásky, nikdy nebudeme v núdzi. Nebojme sa vpúšťať do svojho života nových ľudí, lebo možno práve oni nás naplnia doteraz nepoznaným.

2. Vážme si život, ktorý žijeme len raz. Zbavujme sa všetkého, čo nám berie radosť zo života. Sú to hlavne neprajníci a závistlivci, ktorých sa môžeme naučiť ignorovať. Obklopujme sa iba ľuďmi, ktorí nám aj dávajú, nielen berú. Iba ľudia, ktorí nás dokážu aktívne počúvať, oceniť našu vnútornú krásu, nám dokážu otvoriť oči a viesť nás správnym smerom. Iba s nimi zažijeme neopakovateľné okamihy, rozhovory plné pozitívnej energie, a to pretvorí i nás samotných. Vyhýbajme sa ľuďom, ktorí majú tendenciu súdiť, zvýrazňovať seba a zdôrazňovať fakt, že majú veľa priateľov. Nedovoľme, aby neempatickí a povrchní ľudia zasahovali do našich životov a komplikovali ich. Ani priatelia nie sú dokonalí, ale skúsme si uvedomiť, že všetko, čo nás rozčuľuje na iných, môže viesť k pochopeniu nás samotných. Ak nedokážeme mať radi iných aj s chybami a chceme, aby nás iní prijali aj s chybami, potrebujeme sa nad sebou zamyslieť.

3. Radosť zo života nám berie aj to, ak máme problém s odpúšťaním a hromadíme v sebe krivdy; ak sme ako chodiaci zápisník zaznamenávajúci všetkých našich nepriateľov. Odpúšťať neznamená nechať sa znovu oklamať. Odpúšťať neznamená byť naivný. Odpúšťať znamená oslobodzovať sa od brzdiacich nánosov nelásky a pocitov krivdy; byť vnútorne slobodný. Ak sme obklopení skutočnými priateľmi, nemusíme sa zapodievať tým, ako sa pomstiť svojim neprajníkom, ako im ukázať svoju silu. Pri takýchto priateľoch sa naučíme odpúšťať zo srdca a navždy zabudnúť. Prvý, kto sa ospravedlní, je najstatočnejší. Prvý, kto dokáže odpustiť, je najsilnejší. Prvý, kto sa cez to dokáže preniesť, je najšťastnejší. Ľudia budú vravieť kadečo, ale my nepotopme samých seba pred sebou samými a neotupujme svoje svedomie. Nikdy sa nebudeme páčiť každému a nevyslúžime si od každého uznanie. Buďme si vedomí zlých vecí, aby sme mohli byť hrdí sami na seba a aby po nás niečo ostalo.

4. Mali by sme sa naučiť byť hrdí na seba, vážiť si seba, ale tiež prijať zmenu, byť otvorení zmene. Byť hrdí na svoju podstatu, jedinečnosť a nemeniť ju kvôli iným. Konať inak, je to isté, ako keby sme vymenili diamanty za vzácne kovy, lebo tých je viac a rýchlejšie sa s nimi stratíme v dave. Byť hrdí znamená mať odvahu, pevnú vôľu a odhodlanie kráčať proti prúdu. Hrozí, že budeme dlhý čas sami, ale to je iba skúška, ktorá, žiaľ, zlomí mnohých. Prijať zmenu znamená vzdať sa spôsobu života, na ktorý sme boli zvyknutí. Zmena nie je prospešná len vtedy, ak sme začali svoj doterajší život nenávidieť. Už hľadanie pravdy a zdokonaľovanie seba je zmena a zmena je dynamický život sám. Zmena ja boj a teda i život je boj. Iba dialóg a otvorenosť novým možnostiam nám zaručí to, že sa pohneme ďalej a k istej zmene. Bojujeme za svoje šťastie a šťastie iných napriek tomu, že stokrát prehráme a stokrát sa zmenia naše ciele či priority. Nie je dôležité, koľko dosiahneme toho, čo vidieť je, ale koľko bude toho, čo vidieť obyčajným zrakom nie je možné. Jedine to, čo je v nás, sa nikdy nezrúti a nikto nám to nevezme, ak to sami nedovolíme. Nehľadajme to, čo chceme, ale to, čo potrebujeme. To, čo potrebujeme, nám každý deň napovedá naše svedomie. Ono nám nebude šepkať vždy len pekné veci, tak ho skúsme nezahlušiť. Za dobré nemôžeme čakať dobré, ale aj tak môžeme a mali by sme chcieť konať pravdivo, správne, férovo, zodpovedne a dospelo. Svedčí to o našej vnútornej zrelosti. Zrejme a nenúťme sa do konania dobrých skutkov; nerobme ich nasilu!

5. Každý z nás je tvor spoločenský. Zbavujme sa individualizmu a egocentrizmu. Potrebujeme jeden druhého, hoci sme si poubližovali. Koľkým ľuďom chýba podpora a nasmerovanie od pravých priateľov? Je krásne, keď niekto neustále stojí pri človekovi a on vie, že sa na neho môže vždy spoľahnúť. Vôbec to nemusí byť partner, lebo ak je to iba priateľ, nadobúda to nový, dokonca niekedy i krajší rozmer. Dobrý priateľ nemá povinnosť a ani dôvod hovoriť: "Mám ťa rád." a predsa to robí. Priateľstvo dáva silu, motiváciu a neraz zachraňuje životy. Slobodné priateľstvo by malo byť rovnaké a isté za všetkých okolností.

6. Každý by chcel dokonalý vzťah, ale za dokonalým vzťahom sú mesiace, roky a prekážky. Je to vlastne o tom, pochopiť povahu a nálady toho druhého. Vážiť si seba navzájom, neklamať si a byť verný jeden druhému. Neporušiť dôveru, pretože sa ťažko získava späť. Dokonalý vzťah nie je len o tom dobrom. Je to i veľa zlého, ktoré spolu prežijeme, ale všetko nás to posunie tam, kam nás to posunúť má. Nie je to o vykašľaní sa na seba po prvej hádke, ale o hľadaní dlhodobých riešení k spokojnosti oboch strán. O láske vo vzťahu sa nehovorí. Láska sa vo vzťahu žije. Na pravú lásku si treba trpezlivo počkať, vymodliť si ju. V čakaní zrejeme. Do vzťahu vstupujeme pripravení, nie opustení.

7. Dôležité je meniť seba každý deň, nielen pri výnimočných príležitostiach. Budujme seba, aby sme raz mohli byť oporou pre iných. Zlí ľudia nech nie sú pre nás pohoršením a tí dobrí nech sú pre nás motiváciou, nie dôvodom na zúfalstvo, alebo niečím, čo nikdy nedosiahneme.

8. Musíme sa naučiť byť šťastní s tým, čo máme, nie byť nešťastní kvôli tomu, čo nemáme. Čo tak ďakovať za to, čo iní nemajú a nebude to súvisieť s majetkom? Sme so sebou 24 hodín denne, preto iba my dokážeme urobiť také kroky, opatrenia, aby sa zlé okamihy premenili na chvíle znesiteľné až krásne. Vážme si všetko, čo máme a dobré (vlastné pokroky i skutočných priateľov) nepúšťajme z ruky. Neodsudzujme ľudí, iba ich prehrešky a žime pre maličkosti.

9. Práca, oddych a zábava musia byť rovnomerne rozložené. Musíme sa naučiť vypínať. Život nie je len vážny, ale aj zábavný. Týmto postojom eliminujeme negatívne pocity a naladíme sa pozitívne. Aby sme neprekonávali strach, zlosť, nenávisť, nešťastie zavalení povinnosťami, ale relaxom a zábavou. Učme sa vyhľadať a vychutnať si zábavu, uvoľniť sa a veľa sa smiať.

10. Minulosť sa nedá zmeniť, ale dá sa prijať. Zmeniť sa dá len prítomnosť, lebo budúcnosť nemá nikto pevne vo svojich rukách. Zabudnime na minulosť, vysmejme sa svojmu strachu či zúfalstvu a posudzujme len samých seba, aby sme dokázali prijať iných, aby sme vedeli žiť sami so sebou a aby s nami dokázali žiť aj iní.

11. Skutočne milovať znamená nechať odísť, ak je to potrebné. Je možné zostať po rozchode najlepšími priateľmi? Je to i správne, pokiaľ nás spája spoločné potomstvo. Inak je to obťažné, pretože jeden nás stále miluje a my už začíname milovať iného. Jeden zotrváva v tomto "kamarátstve" kvôli výčitkám, druhý kvôli pretrvávajúcej láske. Jeden dúfa, druhý to už vzdal. Nikdy nežobrime, neprosme o priazeň iného, ani si ju nijako nekupujme. Skutočná láska nie je vlastnícka a praje si šťastie toho druhého. Buďme schopní obety, objavme jej krásu, zmysel a podstatu.

12. Nie sme si istí sami sebou, nie sme si istí prácou, nie sme si istí citom, ktorý je v nás. Nie sme si istí partnerom, jeho vernosťou a vôbec tým, že nás miluje. Nie sme si istí našou budúcnosťou. Nie sme si istí, či chceme byť verní, nie sme si istí, ako sa zachováme v kritickej situácii. Každá neistota vzťah nahlodáva a nakoniec zabíja. Nemôžeme si byť ničím istí, ale tiež nemôžeme dovoliť pochybnostiam z nepríjemnej minulosti, aby nami kmásali, rozložili naše vnútro a zničili všetko pekné okolo nás.

13. Najkrajšie poklady z ľudskej ríše nehľadajme na internete. Osobný kontakt nenahradí nič. V ňom chcime mať vždy krajšie vnútro ako obal a rovnako pristupujme k ostatným. Neohovárajme, ale vyzdvihujme dobré vlastnosti každého človeka. Počúvajme, pravdu podávajme s láskou, konajme nezištne. Usmievajme sa, aby sme človekovi dali pocítiť, že je nám s ním príjemne a udržujme pravidelný očný kontakt. Dávajme svojmu partnerovi v dialógu priestor a o všetko sa deľme. Nebuďme falošní, pokryteckí, vypočítaví, vlažní, príliš mĺkvi a po každom vypovedanom trápení sa podeľme aj s nejakou radosťou. Tešme sa z úspechov toho druhého, doprajme mu ich. Nezabúdajme na vďaku a úctu k priateľovi či partnerovi. Nebojme sa objať a často hovoriť: "Mám ťa rád."