Je potrebné hovoriť dieťaťu o sexe?

Dnes už nie je možné dieťa dokonale uchrániť pred škodlivými vplyvmi zvonku (internet, partia, reklamy, filmy atď.), preto rodičia musia byť rýchlejší, šikovnejší, prípadne chcieť diskutovať a "opravovať" nesprávne pochopené, nevhodne podané. Je dôležité, aby dieťa dostávalo informácie od vlastných rodičov, a to pomaly, po troške, ale s dôrazom na to, aby boli pravdivé, aby sa k problematike sexu pristupovalo s vážnosťou, nie však prehnanou. Poznám prípad, keď rodičia zanedbali sexuálnu výchovu dieťaťa úplne. Dieťa, už v puberte, občas zazrelo v televízii milostné scény, no v prítomnosti rodičov boli okamžite zrušené prepnutím na iný program. Chlapec zažil svoju prvú erekciu v 12. rokoch. Rodičia vlastnili malý hospodársky statok a keďže sa chlapec zdržiaval najmä tam, erekcie dostával pri pozorovaní zvierat - pri sledovaní znášania vajíčok sliepok. Tento mechanizmus mu totiž veľmi pripomínal vlastnú erekciu. Keďže bol viac-menej samotár, nemal veľa priateľov, nepoznal nikoho, komu by sa mohol zdôveriť. Myslel si, že je chorý a myslel si to takmer päť rokov. Za ten čas sa však patologické nasmerovanie jeho sexuálnej túžby stále viac a viac prehlbovalo. I keď vo svojich 16. rokoch nazbieral odvahu, aby o častom stoporovaní svojho údu povedal staršej sestre, nevedel sa zbaviť pocitu neprirodzenosti daného stavu a objektu pociťovania erotickej túžby, pretože jeho pocity a zážitky boli pevne zakorenené. Dnes je z neho už dospelý muž, ale neustále sa zbavuje traumy z toho, že bol ukrátený o právo vedieť o svojej sexualite skôr, čo ho pripravilo o jej prirodzené a šťastné prežívanie. A nielen to; dodnes nie je schopný nadviazať intímny kontakt so ženou a zbaviť sa pocitu hanby a úzkosti pri rozhovoroch o jeho sexualite či sexualite vo všeobecnosti. Vie síce, že je prirodzená, ale prežíva obrovské zábrany a komplexy kvôli nevšímavosti jeho rodičov smerom k intimite ich syna v minulosti, pre ktoré veľmi trpel dlhé roky a vybral sa nesprávnym smerom.

Je vari ťažké, aby otec povedal synovi a matka dcére, čo ich čaká, že to bude prirodzené a spolu s pribúdajúcimi rokmi tému sexuality obaja viac a viac prehlbovali a konkretizovali? Je potrebné začať okolo 10. - 11. roku života tými najzákladnejšími informáciami. Hovoriť predsa o erekcii, ejakulácii či menzese nemôže byť pre rodiča také zložité. Netreba to ponechať na fantáziu dieťaťa a ani na fantáziu a mylné predstavy jeho kolektívu. Je to úloha a povinnosť rodičov, ktorej sa nesmú zbavovať. Rodič nesmie túto tému tabuizovať či znechutiť ju dieťaťu skôr, ako ju samo začne prežívať. Čím dieťa rastie, tým sa o sexualite nechce s rodičmi rozprávať a má na to právo. Rodič si už ale dovtedy splnil základnú povinnosť a zvyšok musí ponechať na slobodné rozhodnutie dieťaťa, ktoré nadobudlo rodičom danú istotu, že sa mu môže zdôveriť s čímkoľvek a kedykoľvek.

Rodič totiž môže ďalej upozorniť svoje dieťa na nezlučiteľné fakty - schopnosť mať sex a nezrelosť zažívať pravú lásku dovtedy, kým nenastane ten správny čas (vekom). Že milujeme telom a srdcom, že i keď sa už telo prebudilo, srdce ešte nie je na lásku pripravené a že milovanie dušou má vo všetkom prioritu. Netreba zabúdať ani na to, že existuje podvedomie a dieťa si všetky, aj negatívne prejavy, prístupy ukladá od útleho detstva aj do neho a to nevedome a každý nevhodný výchovný prístup rodiča ho raz môže veľmi zabolieť a bude veľmi ťažké ho z jeho psychiky odstrániť.

Rodič pripravuje dieťa na to, aby dokázalo vycítiť hrozbu, aby samo pochopilo, čo a prečo ešte nie je vhodné a prijalo daný postoj za svoj.

Rodič je vo veľkej miere zodpovedný nielen za formovanie osobnosti dieťaťa, ale aj za to, ako bude jeho dieťa prežívať vlastnú sexualitu. Nejde o maličkosť. Treba si na to dávať veľký pozor.