Krátke zamyslenia sa

Mám ťa rád a nehanbím sa to vyjadriť

Nič nemá prednosť pred investovaním do vzťahov s rodinou a priateľmi. Nič nie je dôležitejšie, ako investovať do medziľudských vzťahov. Môcť niekomu odovzdať - Si výnimočný..., môcť to isté od niekoho prijať. Nechcieť splácať dlhy, odplácať niečo, dobiehať niekoho, ale nezištne pomáhať priateľovi, kráčať popri ňom ako rovnocenný partner; rovnocenný vo všetkom, a predsa iný. Môcť povedať všetko a nebáť sa kritiky, nebáť sa prázdnoty z opustenia. Môcť byť sám sebou, byť si istý daným vzťahom, pretože obe strany na ňom neprestajne pracujú. Sadnúť si, tešiť sa na priateľa, počúvať, nechať sa premieňať.

Preč s predsudkami, hanbou, ak prišla chvíľa povedať niekomu, ako ho mám rád, ako veľmi mi na ňom záleží, čo pre mňa znamená. Je to totiž jedinečná príležitosť, ako nestratiť človeka a ako mu povedať všetko, skôr ako odíde. Kamkoľvek. Nebojme sa urobiť prvý krok, lebo on nie je nikdy posledný. Vždy totiž niekam nasmeruje, posúva. Skúsme byť tí prví tam, kde ide o medziľudské vzťahy, nie vzhľadom, vzdelaním či inou výnimočnosťou. Naprávajme svoje vzťahy, pričiňme sa o napravenie vzťahov iných ľudí. Odpúšťajme, dávajme, milujme a vážme si každý okamih prežitý s niekým. Nič iné nás totiž nenaplní viac.

Učme sa neodchádzať odtiaľ, kde sme potrební. Nie ako sudcovia, nie ako tí, ktorí naprávajú, ale ako tí, ktorí potrebujú zdieľať svoju radosť i bolesť v jednoduchosti krásneho vzťahu.


Som tvoj priateľ, ale...

Ponúkam Ti priateľstvo, ale sám som často taký zaneprázdnený, že možno nebudem mať čas, aby som sa ti venoval.

Dám Ti svoju pozornosť a možno aj svoju lásku, keď budem súhlasiť s Tvojimi názormi a keď mi nebudeš na príťaž.

Rád by som ti bol oporou, keďže si nikdy nemal skutočných priateľov, ale obávam sa, že by som sa kvôli tebe musel zriecť partie, ktorá by Ťa určite neprijala.

Pomôžem ti zvýšiť Tvoje sebavedomie, ale aj ja som si to svoje budoval roky a nikto mi v tom nepomohol.

Nájdem Ti dobrú prácu a odovzdám Ti svoje skúsenosti, ale mne nikto nepomohol, keď som získaval tie svoje a iba vďaka nim aj slušné miesto v spoločnosti.

Dal by som Ti aj to posledné, čo mám, ale ani mne nedal nikto nič zadarmo.

Som tu pre Teba, ale prečo sa neobrátiš aj na iných, ktorí majú podobné problémy ako Ty?

Zvestujem Ti vieru v Boha, ale priviedli ma k nej moji rodičia a ja už niekedy ani sám neviem, prečo verím.

Ponúkam Ti pomoc, keď ju budeš potrebovať, aj keď si najradšej sám vyberám ľudí, pre ktorých strácam svoj čas.

Ak budeš chcieť odo mňa počuť, že si pekný a stojí Ti za to žiť, môžem to urobiť; i keď i ja sa radšej obzriem po krajšom človeku, ktorý nemá každý deň depresiu z toho, ako vyzerá a čo sa mu prihodilo.

Chápem Tvoju inakosť, ale bol by som radšej, keby si nebol iný.

Som na Teba hrdý, mám Ťa rád a vážim si Ťa, ale ani mne to nikto nehovorí a navyše, tvrdiť to často priateľovi už v dnešnej dobe nie je "cool," a ešte by si o nás niekto niečo pomyslel.

Urobím pre Teba čokoľvek, len ma, prosím, o láskavosť často nežiadaj.

...to predsa nie je moja vec, že zo sveta postupne mizne láska...

CYKLUS PRIATEĽSTVA


Svet vs. ja

Nechcem myslieť na to, koľkí ľudia boli ku mne odmeraní a skutočne chladní.

Radšej chcem rozmýšľať nad tým, koľkým som ublížil ja.

Už sa ani nepamätám presný počet ľudí, ktorí ma ignorovali.

Ale rád by som si spomenul, koľkých som nechcel vypočuť.

Celý zástup ľudí ma zvádzal na hriech.

Koľkých som pokúšal ja sám?

Koľko ľudí ma zavrhlo skôr, ako mi dali šancu?

A koľkých som posudzoval ja?

Koľko ľudí ma prinútilo plakať.

Koľkým ľuďom som ja neusušil slzy?

Ohromné množstvo ľudí so mnou prerušilo kontakt.

Sám som sa rovnakému množstvu prestal ozývať už dávno.

Plakal som, pretože množstvo ľudí ma odmietlo.

Sám som si koľkých ani len nevšimol?

Ako veľmi som túžil po spoločnosti, po pozornosti či potreboval pomoc od mnohých a oni sa mi otočili chrbtom.

Zo spoločnosti koľkých som sa snažil ujsť čo najskôr alebo som im pomohol len nasilu?

Koľko ľudí mi dalo pocítiť svoju nenávisť.

A koľkí nikdy nepocítili moju lásku.

Keď som kráčal, ľudia mi hádzali polená pod nohy.

Ja sám som nikomu neurobil ľahším ani jeden okamih jeho života.

Ľuďom chýba osobný kontakt a pocit, že ich život s nimi niekto zdieľa.

Každý však musí začať od seba, musí chcieť urobiť ten prvý krok.

Všetci by sme sa mali predbiehať v konaní nezvyčajných, ale o to krajších skutkov, skutkov lásky, ktoré nepoznajú čas, cenu, výzor a ani náladu.


Keď sa modlím

Keď sa modlím, rád sa dívam na horiacu sviecu alebo na plápolajúci oheň v krbe. Pripomínajú mi svetlo Božej pravdy a spaľujúcu silu jeho lásky.

Keď sa modlím, rád sa dívam na jasnú nočnú oblohu. Toľko hviezd ako mojich hriechov a Boh ich zakrýva, ako zakrýva Mesiac v nove. A keď padá hviezda, Boh mi znovu odpustil.

Keď sa modlím, rád sa dívam na prúd vody v rieke. Pripomína mi môj život. Raz je voda čistá, inokedy zakalená, ale vždy tečie, tak ako plynie aj môj život. Je čistá vtedy, ak sa jej hladina ustáli, tak ako sa môj život môže ustáliť jedine v Bohu.

Veľmi rád sa modlím v prírode - nádherná modrá obloha, zelené stromy, lúka hýriaca všetkými farbami, tajomná zver; rôznorodosť tvarov a pestrosť zvukov v dokonalej harmónii. Pohľad či započúvanie sa do nej v kombinácii s úprimnou modlitbou vo mne zanecháva ten najemotívnejší zážitok.

Keď sa modlím, spájam nebo so zemou a keď sa modlíme viacerí, vytvárame si vlastný kúsok neba na zemi. Nepoznám človeka, ktorý sa úprimne modlí a nemiluje. Poznám len ľudí, ktorí nemilujú, lebo sa nemodlia úprimne.


Čo je láska?

Láska je vždy aktuálnym a najkrajším darom pre svet. Je tak účinná, ako čisté, úprimné a veľké je srdce každého z nás. Je úžasné, ak môžem niekoho objať, ak ma niekto bezhranične chápe, dáva mi silu byť tým, kým som vždy chcel byť, ale nemal som na to odvahu. Láska je, keď sa nemusím pretvarovať a ani sa báť. Láska nemá žiadne limity a nepozná slovo "neskôr." A ako zistím, že ma niekto skutočne miluje? Som pre neho prvou voľbou, nie možnosťou, ktorá bola zvolená preto, lebo iné zlyhali.

Pravá láska plače, ale nezúfa,

nosí na rukách, ale nečičíka,

odpúšťa, ale nie je slepá,

bojuje za pravdu, ale nie za tú svoju,

priťahuje, ale nespútava,

nerozpráva, ale koná

bolí, ale neubližuje.

Ak dávaš tomuto svetu lásku, nikdy za to nečakaj okamžitú jednoznačnú odpoveď či odpoveď podľa priania. A najlepšie robíš, ak ju nečakáš vôbec.

Jedine v láske sa stretáva Božie s ľudským a my už nič nové, lepšie ani účinnejšie, ako je láska, nevymyslíme.

Je pochopiteľné, že ľuďom chýba láska. Čo však cítime, ak nám niekto ponúka lásku, alebo ak niekto verejne prezentuje čistú lásku? Strach. Takého človeka by sme možno odsúdili, ignorovali, umlčali, unikli od neho... Svet okolo nás je presýtený kadečím a my to nemáme problém prijať, hoci sa neraz jedná o nepodstatné či negatívne veci. Bojíme sa toho, čo potrebujeme najviac, čo nedokáže zatieniť žiadne zlo, čo je najtransparentnejšie na svete, čoho úmysel odhalíme jedným stretnutím; bojíme sa lásky!? A ak sa teda nebojíme lásky, bojíme sa pravdy? Zvláštne...


Diagram lásky

Prečo si niekto žije ako kráľ a iný sedí na krajnici a vystiera ruku?

Prečo, keď má niekto všetko (je zdravý a vnútorne mu nič nechýba), správa sa akoby nemal nič, kým ten, kto to nemá, by chcel mať aspoň niečo, a správa sa akoby mal veľa? 

Prečo človek nevidí svoje nedostatky, ale vždy poukazuje na nedostatky ostatných?

Prečo sa niekto cíti iný, necelistvý, neplnohodnotný, aj keď nie je nijako hendikepovaný?

Prečo ten, kto zažil bolesť, utrpenie, dokáže milovať viac než ten, kto dostal všetko zadarmo, kto sa nikdy neocitol na opačnej strane?

Prečo sa mnohí ľudia nemilujú ako Božie deti, neprejavujú si patričnú úctu, nesprávajú sa k sebe ako civilizované bytosti, ale inými opovrhujú a navzájom sa nenávidia ako synovia diabla?

Prečo sú dôstojnosť, slušnosť, pozornosť a iné cnosti považované mnohými mladými ľuďmi za neprirodzenosť až hanbu?

Prečo láska stráca svoj skutočný význam a sex nadobúda nový?

Prečo je výchova k ľudskosti slepou formalitou?

Prečo si nevedomý myslí, že vie všetko a múdry menej rozpráva a viac premýšľa?

Prečo odmietnutie tak veľmi bolí a priateľstvo nevydrží večne?

Prečo sa viac zamýšľame nad zlom, ako nad dobrotou ľudského srdca?

Prečo je niekto dobrý a niekto zlý? Je niekto naozaj zlý?

Prečo hrdosť, zatrpknutosť a akési pravidlá zabraňujú tomu, aby sme sa na seba usmievali častejšie?

Prečo človek nedokáže dať prednosť inému človeku pred sebou samým?

Prečo je príroda inteligentnejšia ako vrchol stvorenia?

Prečo je ľahšie poprieť existenciu všemocnej bytosti, ako veriť, že naše bytie má príčinu, ktorá pochádza od nej a k nej sa túži vrátiť?

Prečo je ľahšie nechať sa viesť, splynúť s davom, než zostať sám sebou?

Prečo sa človek neusiluje o priblíženie sa k dokonalosti?

Prečo nie je čisté a úprimné srdce viac ako čokoľvek ostatné?

Prečo je ťažké ruku podať a ľahké ju na niekoho zdvihnúť?

Prečo sa človek rád vyvyšuje a necíti sa dobre v role ponižovaného?

Prečo je radosť taká vzácna, smútok taký častý?

Prečo nie je každý človek šťastný?

Pretože láska bez podmienok nevie prebývať inde, než v čistom a úprimnom srdci. Takéto srdce nemusí chýbať tomu, kto šťastný nie je, ale môže chýbať tomu, kto sa nijako nepričiní k šťastiu iných (kto sa nepotrebuje podieľať na dosahovaní šťastia aj pre iného).


Prečo?

Nedal si mi múdrosť, aby som objavil niečo významné pre vedu alebo potrebné pre dobro ľudstva.

Nedal si mi výrečnosť a nebojácnosť, aby som mohol stáť na tribúnach a prehovárať davy.

Nedal si mi fyzickú silu, aby som mohol bojovať v rôznych zápasoch a päsťami hájiť svoje práva i práva ostatných.

Nedal si mi vonkajšiu krásu, aby som mohol byť modelom a pastvou pre ženské oči.

Ale dal si mi srdce, aby som nemyslel len na seba a dokázal pochopiť, odpustiť a milovať každého.

Aby som zabúdal na zlé, nepútal príliš veľkú pozornosť, namiesto päste podal ruku a bál sa pýchy...

Iba Ty vieš prečo.


Kráčať inou cestou

Iba silní ľudia si stoja za svojimi rozhodnutiami, dokonca i v prípade možnosti, že na ceste života kvôli tomu zostanú kráčať sami. Ich voľba je ich sila.

Občas stačí viac sa zaujímať o ľudí, ktorým na javisku života nikto netlieska, a pritom v sebe nosia toľko životnej múdrosti, energie a lásky.

Nemôžeš čakať, že ti niekto iný vráti zmysel života, pretože toto samozrejmé, šľachetné a nezištné gesto priateľstva sa dnes už nenosí.

Naším poslaním je spájať osobné utrpenie s formovaním svojho ducha a zmierňovať utrpenie ostatných.