Prvý sex

Som miléniové dieťa. Dieťa milujúcich rodičov, jediný syn. Môj otec opisoval deň môjho narodenia ako jeden z najšťastnejších dní jeho života. Pôjdem do maturitného ročníka na súkromnom športovom gymnáziu. Moje detstvo bolo šťastné, ako rodina sme žili nadštandardne, mal som veľa priateľov, ale vždy som ešte čosi hľadal a hľadám to dodnes. Možno odpovede na otázky, ako žiť a čo prijímať z tejto pestrej palety ponúk, čo je správne a čo nie, kam ma zavedie konkrétne rozhodnutie. Celý život žijem v dobe veľkého "boomu" internetu, mobilných aplikácií, četov, hier a hudby v slúchadlách. Keď sa v škole nechceme s nikým rozprávať, ťukáme do mobilu. Ak sa nechceme dívať na ľudí, všímať si ľudí okolo, nasadíme si slúchadlá a hráme hru. Doma čakáme, kedy zabliká správa, pozeráme si novinky na sociálnych sieťach, schádzame a rozchádzame sa cez internet. Keď mi môj otec hovorieval, čo robili mladí ľudia v mojom veku a ako sa zoznamovali, mám pocit, že to bolo v úplne inej galaxii. Láka ma si to vyskúšať, ale mám pocit, že v dobe "pohltených virtualitou" by to už bolo nemožné; nemal by som to s kým zdieľať, stal by som sa čudákom. My sme už na internete vyrástli, a to nie je možné zmeniť. Svet sa však až tak nezmenil a ja si chcem jeho a ľudí v ňom všímať ako môj otec. Nechcem, aby mi ušlo to najkrajšie okolo mňa. Sú to veci, ktoré nemusím "googliť", stačí mať oči a uši pripravené, sústrediť pozornosť inde ako na seba a svoj mobil, byť prítomný tu a teraz, tam, kde som. Vidieť úsmev mojich priateľov, môcť ich potľapkať po pleci, objať, vnímať reč celého ich tela, počúvať s otvorenými ústami, vidieť krásy prírody, dotýkať sa jej srdcom... To a oveľa viac mi nikdy nemôže dať ťukanie do mobilu, četovanie, pozeranie obrázkov a videí. Občas sa cítim medzi svojimi rovesníkmi cudzo, a to nielen tým, čo som doteraz napísal, ale celkovým vnímaním života, lásky. Som nekonečne hladný po poznaní.

Môj otec mi ako 10-ročnému povedal, aké telesné zmeny ma čakajú, že sa ich nemusím báť. Ako 16-ročnému mi vyrozprával príbeh o tom, ako sa zoznámil s mojou mamou a že ja mám ešte čas, lebo na to dobré sa čaká. Bolo to vtedy, keď som sa mu zdôveril s tým, že sa mi páči jedno dievča. Keď mi otec povedal o erekcii, polúcii, bol som konečne v obraze, pretože v kolektíve sa o týchto veciach vravelo útržkovite a s posmeškami. O dva roky na to som začal pozerať porno, rovnako ako moji kamaráti, no nikdy som sa o tom s nikým nerozprával, s nikým, kto mi bol skutočne blízky, poznal ma a mal ma rád takého, aký som. Napríklad o tom, čo je na porne správne, čo je to pozerať veľa, čo je to málo, čo je normálne a čo je skutočné. Nemal som odvahu porozprávať sa o tom s otcom, možno aj preto, lebo som vedel, čo by mi povedal. Lenže ja som nechcel byť iný ako ostatní. Navyše som to porno potreboval. Za odmenu. Myslel som si, že ak to robí z iných chlapcov mužov, tak aj zo mňa a ak sa iní chlapci o tom s otcami nepotrebovali rozprávať, tak možno sa o tom rozprávať nemá; má to byť tajomstvo. Rovnako som si začal nechávať aj iné veci pre seba, ako to, že som začal piť a fajčiť kvôli tomu, lebo to robili všetci okolo mňa. Bol to rituál našej partie, ku ktorému pribudli rozhovory o sexe, "kozách" a "blbých" ženách. Zrazu som v partii narazil na niečo, k čomu som nemal čo povedať. Otec ma neučil piť a fajčiť, neučil ma takto rozprávať o ženách, nikdy takto nerozprával o mame a nikdy nehovoril, že si mám užívať porna a sexu plným priehrštím. Začal som mu teda tajiť, čo sa len dalo. A už vôbec som mu nevešal na nos to, že som chcel mať v 17-tich svoj prvý sex. Podľa kamarátov to už bolo neskoro. Nemalo to však byť z lásky, malo to byť z povinnosti mať to už za sebou. Uvoľniť sa, dokázať si, že som po piatich rokoch pozerania porna schopný vstúpiť do sveta dospelých aj reálne. Malo to byť s kamarátkou, ktorá s nami začala študovať, ale po roku odišla do zahraničia. Vlastne odišla s celou rodinou. Na Slovensko sa vracala k starej mame v čase prázdnin na dva týždne. Keď tu bola naposledy, v jeden večer sme sa stretli náhodou. Ďalší večer sme si vyhradili čas už iba pre seba, rozprávali sme sa, popíjali a fajčili. Všimol som si, že sa jej páčim. Povedala mi, že by so mnou bola rada aj zajtra, ale tento raz u nej doma, lebo starká tam nebude. Súhlasil som a stalo sa. V ten večer u nej sme opäť popíjali, a vtedy som sa jej priznal, že som ešte nikdy nemal sex. Pousmiala sa, pritisla sa ku mne a začala ma bozkávať. Keď videla, že som zrejme mal pravdu a nebozkávam sa so zručnosťou starších chlapcov, ktorých predtým mala, opýtala sa ma, prečo to chcem robiť práve s ňou. Ako pán situácie, podnapitý flegmatik, ktorý sa tváril suverénne, so sebavedomím mača pre danú chvíľu a s dobrým pocitom zo svojho mužstva vrátane reakcie penisu, ktorý nesklamal, som zašepkal: "Lebo chcem." Bolo mi neskutočne príjemne a aj úplne jedno, čo sa stane. Všetko šlo stranou. Mala to byť moja veľká chvíľa. Ako ma bozkávala a začali sme sa vyzliekať, mne neustále vírila v hlave jej otázka: "Prečo to chcem robiť práve s ňou?" Zrazu sa mi začali premietať v hlave všetky odpovede: "Lebo si pekná." "Lebo to už konečne chcem urobiť, aby som nezaostával." "Lebo toto by urobil každý chlap na mojom mieste." "Lebo som chlap, ako sa patrí." "Lebo ma chceš a zvádzaš." "Lebo nebudem do smrti na porne s rukou v rozkroku." "Lebo..."

Možno niekto by povedal, že som ako polonahý začal príliš premýšľať, dostal som strach. Iný, že som osprostel, keď sa kamarátka tak snažila a ja som začal rozmýšľať namiesto toho, aby som sa nechal unášať situáciou, ale ja som vlastne dostával rozum päť minút pred dvanástou a konečne začal rozhodovať sám za seba. Napokon mi to prestalo "fungovať" aj tam "dole". Keď som si uvedomil, že ja ju neľúbim a že to takto nechcem, povedal som jej: "Prepáč." A odišiel som. Tak či onak to bol nezabudnuteľný moment mojej osobnej histórie. Nerozmýšľal som o tom ako o svojom prvom veľkom strápnení sa, ale uvažoval som nad tým, kto som, čo robím, kam smerujem. Všetci okolo mňa vraveli, aké je užívanie si dôležité, aké je to jednoduché, aké je nesprávne sa obmedzovať. Kamaráti nerozprávali o ničom inom, uťahovali si zo mňa, že som oneskorenec. I ďalšie iné veci som robil len preto, aby som nestál bokom, no neboli to, čo som chcel naozaj ja, to, o čom mi hovorieval môj otec, ktorý mal o dva mesiace neskôr smrteľnú nehodu. Bolo to také rýchle. Nikto z nás sa s ním nestihol rozlúčiť. Teraz som jediný muž v rodine, hlava rodiny, ktorá sa ešte otca potrebuje toho toľko opýtať. V mysli sa ho pýtam. Potrebujem jeho rady. V mojom srdci žije stále a hovorí mi: "Buď chlap, rob, čo je správne, buď silný, nerob veci len preto, že ich robia ostatní, raz si svoju cestu a buď hrdý na svoje rozhodnutia, na to kým si!" Otec mi raz povedal aj to, že aj keď si budem myslieť, že už v mojom veku nie je možné ľúbiť viac, či už chcem alebo nie, skutočné prežívanie skutočnej lásky ma ešte len čaká..., až budem pripravený, až budem zrelý. Dnes, nielen na pamiatku svojho otca, ale aj preto, že túžim byť sám sebou a nerobiť veci polovičato, s trpezlivosťou i obetovaním sa poznávať dušu človeka, o ktorého môžem kedykoľvek prísť.

Už viem, čo je to byť skutočným chlapom, že prvý sex nie je prvá čiarka na stenu a že chlapa nerobia chlapom slová, ale vôľa, ochota držať sa svojich zásad a skutky. Prečo by som ja ako "Z" generácia nemohol vyčnievať? Nemusím byť detinský, mám predsa zodpovednosť. Nepotrebujem byť egocentrický, konať len v osobnom záujme, veď ani môj mladý život nestojí na pôžitku. Nepotrebujem byť zbabelec, môžem sa postaviť za správnu vec, ísť proti prúdu, chrániť slabších, ako by to robil aj môj otec. Nepotrebujem "chľastať," aby som sa vedel zabaviť. Nepotrebujem byť jeden z mnohých, ak môžem byť jedným z mála. Môžem zložiť slúchadlá, odtrhnúť zrak od mobilu a dívať sa okolo seba, neizolovať sa od vonkajšieho sveta. Nepotrebujem byť závislý na internete ani na porne. A prvý sex zažijem vtedy, keď sa budem vedieť dívať na dievča komplexne, budem ju vedieť naozaj milovať, plánovať s ňou budúcnosť, pretože bude ženou môjho srdca a jedine jej bude patriť moje telo.