Charakteristika rodiny

Rodina je malá primárna sociálna skupina, v ktorej hrajú hlavnú úlohu rola matky a rola otca. Je to celok relatívne trvalý, ktorý podlieha dynamickým premenám súvisiacim hlavne s priebehom života jednotlivcov, ktorí ju tvoria. Opiera sa o vžité spoločenské tradície, ale vytvára si aj svoje vlastné tradície.

Základné funkcie rodiny:

- Hospodársko-ekonomická - týka sa celkového materiálneho zabezpečenia rodiny. Rodina hospodári s príjmami svojich pracujúcich členov.

- Biologická a reprodukčná - starostlivosť o členov rodiny, najmä o deti, uspokojovanie sexuálnych potrieb, zachovanie rodu.

- Výchovná - súvisí so socializáciou človeka, procesom včlenenia sa do spoločnosti, s potrebou vychovávať potomkov.

- Psychohygienická (emocionálno-ochranná) - rodina dáva členom pocit bezpečia, rovnováhy, možnosť citovej výmeny, lásku (brať aj dávať), podmienky na rozvoj osobnosti. Plnením tejto funkcie rodina upevňuje psychické zdravie jedinca a tým aj celej spoločnosti.

Rodinná starostlivosť a jej vplyv na vývin osobnosti dieťaťa

Rodina svojím štýlom života, usporiadaním vzťahov v mikroprostredí vytvára obojstranné výchovné prostredie, tzn. na jednej strane vytvára u dieťaťa základ jeho osobnostných vlastností a na druhej strane u dospelých tieto vlastnosti dotvára.

Narodením dieťaťa dochádza k zmenám v zložení rodiny. Vznikajú nové interakcie, menia sa vzájomné vzťahy medzi dospelými, k role partnera pribúda rola rodiča, vychovávateľa.

Rodina je základná bunka spoločnosti. Vytvára si istý štýl vzájomného pôsobenia a pôsobenia na dieťa.

Výchova je cieľavedomé, zámerné, sústavné a organizované formovanie osobnosti človeka.

Zámernosť výchovy spočíva v tom, že je to činnosť zameraná na utvárane osobnosti, na rozvoj človeka a na jeho prípravu pre život. Vzniká z potreby odovzdávať sociálnu skúsenosť z generácie na generáciu, utvárať vzťah človeka k spoločnosti, k prírode, k sebe samému. Pri výchovnom pôsobení rozvíjame predovšetkým poznanie a vedomosti, formujeme správanie sa a konanie, ovplyvňujeme názory, pôsobíme na city, vôľu, utvárame morálne a charakterové vlastnosti.

Cieľavedomosť znamená, že výchova je proces, ktorý treba starostlivo premyslieť, plánovať a organizovať. Všeobecným cieľom výchovy u nás je všestranne harmonicky rozvinutá osobnosť. Za výchovné uznávame len tie vplyvy, podnety, procesy, ktoré človeka cieľavedome utvárajú pozitívnym smerom.

O rodine ešte raz a inak

Rodina je biosociálna skupina, príslušníci ktorej sú navzájom spojení zväzkami manželstva, krvi alebo adopcie, obvykle žijú v spoločnej domácnosti a vo vnútri skupiny spolupracujú podľa spoločensky významnej súhry úloh. Svojou podstatou je rodina relatívne uzavretý intímny útvar, ktorý si príliš nedá do svojho prostredia zasahovať. Rodina má nezastupiteľnú rolu ako socializačný činiteľ. Vďaka nej sa človek postupne začleňuje do spoločnosti od najútlejšieho detstva. Aby mohla rodina plniť všetky nasledovné funkcie, musí byť stabilizovaná.

1. Biologicko-reprodukčná

Rodina zaisťuje reprodukciu ľudského rodu, umožňuje biologickú obnovu síl a zohráva dôležitú úlohu v manželskom súžití partnerov. Udržiava tiež spoločensky schválenú podobu sexuálneho súžitia.

2. Emocionálna

Z hľadiska zdravého vývinu jedinca je táto funkcia rodiny nevyhnutná. Dlhodobé zlyhávanie členov rodiny vo vzájomnom poskytovaní si uspokojenia potreby kladných emocionálnych väzieb, narušenie emocionálnej stability, nezainteresovanosti členov v osobných záujmoch a problémoch vedie k vzniku neuróz, citových deprivácií a hrozí i narušenie normality osobnosti. Daná funkcia má svoj význam po celý život člena rodiny, i keď najdôležitejšie je jej plnenie v období detstva (až do dospelosti).

3. Ekonomicko-zabezpečovacia

Úroveň rodiny závisí najmä od príjmu zamestnaných členov rodiny. Rodina by mala byť prostredím, kde každý dostane podľa svojich potrieb a prispieva podľa svojich možností.

4. Socializačno-výchovná

Je zameraná na prípravu novej generácie v rodine pre vlastné fungovanie, plný rozvoj v rámci možnosti indivídua, rodiny a spoločnosti. Podieľa sa na začleňovaní človeka do spoločenských vzťahov a na nachádzaní vlastného miesta v nich. V súvislosti s výchovnou funkciou rodiny sa v rámci krízy súčasnej rodiny často hovorí o tzv. sociálne osirotených deťoch, ktoré po rozvode žijú s jedným z rodičov, hovorí sa o určitej sociálnej dedičnosti pri opakovaní a prehlbovaní problémov v rodinách, o probléme striedania rodičov a vytváraní citových väzieb s deťmi rôznych rodičov. Riešia sa otázky neformálnych manželských vzťahov. To všetko významne oslabuje a mení výchovnú funkciu rodiny a vedie ju mimo záujmov a potrieb dieťaťa.

Má nesmierny význam pri socializácii dieťaťa do spoločnosti. Socializácia prebieha ako odovzdávanie kultúrneho dedičstva, pestovanie určitých návykov, vštepovanie hodnôt. Neúmerné alebo nedôsledné uplatňovanie princípov disciplíny, zodpovednosti, nesebeckosti a pod. sa môže spoločensky prejaviť veľmi záporne. Proces socializácie však nezávisí iba od pôsobenia rodiny. Dieťa sa začína pomerne skoro začleňovať do širšej spoločnosti. Okrem výchovného pôsobenia rodiny na neho pôsobí výchovné prostredie školy, ale aj prostriedky masovej komunikácie (televízia, internet, tlač...).

Vonkajšie faktory, ktoré pôsobia na rodinu:

- rast životnej a kultúrnej úrovne rodiny (sociálna istota)

- tlak verejnej mienky

- právny systém (zákon o rodine)

- dĺžka voľného času

Vnútorné faktory, ktoré pôsobia na rodinu:

- sú skryté vo vnútorných vzťahoch rodiny (vzťah manželov, správna či nesprávna voľba partnera, vzájomná tolerancia)

- pocit zodpovednosť voči deťom

- pocit uspokojenia v rodinnom živote

Na zdravý harmonický sociálny a citový vývin jedinca vplýva aj zabezpečenie jeho základných potrieb. Potreba je pociťovanie alebo prežívanie nedostatku alebo nadbytku niečoho. Akýkoľvek iný než normatívny stav (napr. zanedbávanie alebo rozmaznávanie) narúša osobnú rovnováhu. Dlhodobé neuspokojovanie potrieb má vždy nepriaznivý vplyv na duševnú rovnováhu jedinca. Potreby sú najdôležitejším zdrojom motívov príčin správania sa.

Delíme ich na:

- biologické

- sociálno-psychologické (potreba citového uspokojenia, potreba sebauplatnenia, potreba byť akceptovaný)

- potreba bezpečia (nemenné prostredie pre dieťa)

- potreba životných vzorov

- potreba slobodného prejavu

- potreba všestranného rozvoja

Životná šablóna

Ľudia získavajú v procese socializácie vzory a spôsoby správania sa, reagovania na jednotlivé situácie, spôsoby komunikácie, postoje, zvyky atď. Tie preberajú od svojich rodičov, blízkej či širšej rodiny, od svojich rovesníkov, užšieho či širšieho sociálneho prostredia. Ľudia vo svojom živote reagujú na jednotlivé životné situácie prostredníctvom životnej šablóny. Tá je ustálenou reakciou, správaním sa jedinca ako odpoveď na podnety prostredia; taká forma správania sa, ktorá sa častým opakovaním ustálila. Všetky vonkajšie i vnútorné podmienky vtláčajú dieťaťu šablónovitú odozvu, ktorá je najprv automatická, až neskôr uvedomelá. Životná šablóna je pôvodne viazaná na životné prostredie a podmienky, v ktorých sa vytvorila. Neskôr sa dieťa síce odpúta od pôvodného životného prostredia (či už dočasne alebo dlhodobo), no šablóna pretrvá i v zmenených životných podmienkach.

Zvyčajne je neuvedomelá dovtedy, kým ju jedinec nie je nútený zmeniť vedomým úsilím (na podnet okolia). Pôvodné životné šablóny sa môžu často prekryť neskoršími skúsenosťami. Ak sa jedinec dostane do situácie, s ktorou nemá osobnú skúsenosť, vypomáha si často svojimi pôvodnými reakciami, použije pôvodnú životnú šablónu.

Prirodzeným spoločenským prostredím, kde dieťa uspokojuje svoje základné životné potreby, kde získava prvé životné vzory a kde si vytvára prvé životné šablóny, kde je začiatok celého socializačného procesu, je rodina.

Čo rodina poskytuje svojim členom:

- saturácia potrieb

- sebaidentita (vzory správania sa, primárne modely pre sociálnu interakciu)

- primárne modely sociálnych rolí, aj rodových rolí (proces sebaidentifikácie)

- informácie o svete

Funkčná rodina

špecifická, jasná, priama, úprimná

vysoké

pružné, humánne, primerané

otvorená s možnosťou voľby

Aspekty rodinného života

komunikácia

sebahodnotenie

pravidlá rodinného systému

väzba na spoločnosť

Dysfunkčná rodina

nepriama, nejasná, povrchná

nízke

prísne, neľudské, nekompromisné

bojazlivá, obranná

Pre fungovanie rodinného systému je nadmieru potrebná komunikácia. Každá choroba, porucha, zdravotné postihnutie člena rodina rozkolíše stabilitu rodiny, rodina môže mať známky dysfunkčnosti.

Rodinné fungovanie si všímame v 4 oblastiach:

- osobné fungovanie (aká je spokojnosť jednotlivých členov so svojou rolou a pozíciou v rodine)

- manželské fungovanie (vzájomný hodnotový, sexuálny a osobnostný súlad)

- rodičovské fungovanie (akú mieru zodpovednosti pociťujú rodičia voči deťom, či majú pocit obohatenia z rodičovskej roly)

- sociálne fungovanie (ekonomická situácia rodiny, sociálne začlenenie sa rodiny, sociálno-podporná sieť rodiny - príbuzenstvo.

Časté rizikové faktory dysfunkčnosti rodiny:

alkoholizmus, absencia člena rodiny, ekonomická situácia, nízke vzdelanie, nezamestnanosť, nízky vek manželov, nevyhovujúce podmienky, nedostatočná podpora rodičov, nespokojnosť partnera, nevhodné návyky či nesprávny výchovný prístup pôvodnej rodiny, neželané tehotenstvo atď.