Kto môže byť drogovo závislý?

Kto je človek závislý na droge?

Ten, kto má predispozíciu, nechal sa strhnúť partiou, do ktorej sa dostal, ale i ten, kto nedokázal zvládnuť záťažovú situáciu inak, resp. na jej zvládnutie nemal vytvorené vhodné podmienky. Závislosť je stav, pri ktorom musím siahať po nejakej látke alebo vykonávať nejakú činnosť a neviem to zastaviť, aj keby som chcel. Cítim sa nesvoj, ak nie som pod vplyvom/ak to nerobím, neviem myslieť na nič iné, neviem sa sústrediť na povinnosti alebo naplno sa venovať milovaným osobám, záľubám a mať z toho radosť. Či už je spúšťačom rodina, partia alebo niečo vo mne, ide o psychiatrickú diagnózu, za ktorú by som sa nemať viniť.

Sú ľudia závislí na drogách "vagabundi," spodina?

Príslušnosť k nižšej spoločenskej vrstve nie je pravidlom. Tento problém sa môže objaviť v každej spoločenskej vrstve a v akejkoľvek rodine. Niekto si môže dovoliť iba solvenciá (najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva), iný zasa alkohol či tvrdé drogy. Pre drogovo silno závislého človeka už nie sú peniaze žiadnym problémom. Drogy získa za akúkoľvek cenu, aj keby mal okradnúť rodinu či riskovať stratu slobody/život.

Sú aj citovo a osobnostne silní ľudia, tzv. "silné osobnosti," ohrození rizikom závislosti?

Závisí od toho, či je osobnosť diferencovaná alebo nediferencovaná (záujmy, ciele, hodnoty..., "simplexnosť"), zrelá alebo nezrelá a či je alebo nie je prítomná porucha osobnosti. Takisto je dôležitý kontakt so svojím vnútorným svetom, schopnosť porozumieť svojim emóciám a pracovať s nimi. Kým jeden typ osobnosti (emočne nestabilná, závislá osobnosť...) môže siahať po návykových látkach v dôsledku nezvládania problémov, ktoré rieši únikom z reality (vyhýba sa konfrontácii, má stále meniace sa až extrémne postoje, je impulzívna...), iný typ môže disponovať väčšou ochotou podstupovať riziko, experimentovať a priťahovať problémy o to viac, ak je prítomná aj porucha osobnosti (narcistická, pasívno-agresívna...). Aj navonok silná osobnosť sa môže vo svojom živote ocitnúť v slepej uličke, čo si blízki a priatelia nemusia zavčasu všimnúť.

Je závislosť vrodená?

Rozlišujeme dve skupiny závislých osôb. Prvá užíva návykové látky pre ich účinok, napríklad uvoľnenie, eufóriu. Tieto osoby majú zosilnený vrodený spúšťací mechanizmus vyhľadávania niečoho nového (evolučne podmienený mechanizmus) so silnou závislosťou na odmene (v mozgu), narušeným mechanizmom detekcie ohrozenia a vyhýbania sa mu.  Druhá skupina užíva návykové látky, lebo si takýmto spôsobom uľavuje od úzkosti. Tu je genetický vplyv čiastočný.

Pomáha droga človeku odstrániť problémy (depresiu, únavu, znížený výkon, nájsť riešenie)?

Nie, žiadna. Nech by sme to poňali akokoľvek, žiadna droga nie je riešením a žiadna dávka nie je limitom. Alkohol je dokonca depresogénny (provokuje stavy depresie). V poslednom čase sa napríklad vedú polemiky o pozitívnych účinkoch a bezpečnosti užívania CBD (kanabidiolu), ktorý nie je psychoaktívnou látkou. Je však potrebné si uvedomiť, že poznáme aj závislosti od nepsychoaktívnych látok, že ani CBD nie je pre každého (určite nie je pre závislé osoby), že aj pri CBD možno svojvoľne navyšovať dávku a nakoniec CBD môže byť vstupnou bránou do sveta marihuany a iných drog.

Ak niekto z rodiny užíva drogy, zvyšuje sa pravdepodobnosť závislosti u ďalších členov rodiny?

Čo sa týka alkoholizmu rodiča, dieťa ho môže brať ako výstrahu, ale i ako možný spôsob riešenia vlastných problémov v budúcnosti. Čo sa týka závislosti súrodenca, pravdepodobnosť je ešte vyššia.

Prečo je užívanie drogy osobitne nebezpečné pre mladých ľudí?

Aj keď sa ich organizmus rýchlejšie zotaví z rôznych úrazov a prekoná mnohé problémy, mladý organizmus sa ešte len vyvíja, môže sa skôr poškodiť, a to natrvalo, rýchlo si zvyká na jednotlivé dávky, čím vyžaduje dávky vyššie. Osobnosť dospievajúceho je nezrelá (nedostatok odolnosti, prehnané očakávania od iných, prehnaná reaktivita na emočné podnety a i.) a tým náchylnejšia k poruchám psychiky a správania zapríčinených užívaním psychoaktívnej látky (intoxikácia, závislosť, psychóza, depresia...).

Aké sú varovné príznaky závislosti?

Strata sebaovládania, sebakontroly, baživosť, zvyšovanie tolerancie, redukcia záujmov, pokračovanie v užívaní napriek zdravotným problémom (vrátane psychických problémov), problémov v rodine, škole, práci, abstinenčné príznaky ako nervozita, potenie, úzkosť, strach, napätie, depresia, znížená chuť do jedla, slabosť, búšenie srdca, tras, poruchy spánku a i.

Aké ďalšie problémy vznikajú, ak je niekto dlhodobo závislý?

Osobnosť závislého sa začne meniť, začne byť hlavne morálne a sociálne depravovaná (nezodpovednosť, nespoľahlivosť, nedôslednosť, vzťahovačnosť, nedôverčivosť, nerozhodnosť, otupenie vyšších citov, ľahkomyseľnosť, egocentrizmus, sklony ku klamstvu, k ospravedlňovaniu svojho konania vonkajšími príčinami, redukcia záujmov, sociálna izolácia, problémy s rodičmi, partnerom, zanedbávanie detí, rozpad rodiny, problémy v práci, strata práce, väzobné stíhanie, podmienečný trest, vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a i.) a pribudnú zdravotné problémy (somatické diagnózy). Rodina nechápe, hanbí sa, kritizuje, odvrhuje alebo sa člen rodiny stáva spoluzávislým (myslí si, že ak sa zmení, že ak bude robiť pre závislého viac, prestane užívať návykové látky). Nestačí pomoc len ponúknuť, ale treba naliehať a zdôrazňovať potrebu odborného liečenia. Nasilu nič nedosiahnete, závislý musí chcieť sám. Ak vás po hospitalizácii požiada o kontrolu dodržiavania abstinenčného plánu a pretavovania do praxe všetkého, čo sa počas niekoľkomesačnej hospitalizácie naučil, buďte mu nápomocní. Neodmietajte rodinnú psychoterapiu alebo aspoň rozhovor s ošetrujúcim (či iným) psychiatrom.

Je užitočné tajiť problémy s drogami pred ľuďmi, snažiť sa všetko "ututlávať?"

Nezáleží na tom, čo povedia iní. Záleží na tom, či sa z toho milovaná osoba dostane alebo nie. Nie je hanbou ani absolvovať liečbu opakovane. Nikdy nevieme dopredu povedať, kedy človek príde do momentu skutočnej pripravenosti dlhodobo abstinovať. Predovšetkým je potrebné blízkeho odovzdať do rúk odborníkov, nemyslieť si, že abstinencia je zodpovednosťou rodiny. Áno, rodina podporuje (napr. suchou domácnosťou), motivuje, kontroluje, chce sa nechať edukovať, ale gro úspechu spočíva v kvalitnej komunikácii a spolupráci závislého s odborníkmi a jeho ochote doživotne sa doliečovať (chodiť pravidelne na psychiatrické kontroly, hoci sa už cíti lepšie a abstinuje, pravidelne absolvovať psychoterapeutické alebo svojpomocné skupiny, absolvovať individuálnu psychoterapiu...). Väčšina závislých osôb trpí aj inou psychiatrickou diagnózou alebo potrebuje psychoterapiu aj pre iný dôvod, ako je závislosť (porucha osobnosti, ADHD, depresia, adaptačná porucha, nespracovaná trauma z detstva a i.).

Existuje veľa rodín, ktoré majú problémy najmä s alkoholom?

Veľmi veľa, len sa o tom nehovorí. Poznačené alkoholizmom sú však celé generácie (transgeneračná trauma).

Čo je spoluzávislosť člena rodiny alebo partnera?

Spoluzávislosť neznamená, že návykovú látku užíva aj partner či iný člen rodiny, hoci ani toto nie je ojedinelé a značne to komplikuje liečbu. Šavrnochová a Rusnáková (2011) uvádzajú, že: "Spoluzávislý jedinec má blízky vzťah k osobe s problémom závislosti, pričom jeho emócie, prežívanie, správanie, postoje a vzťahy k iným ľuďom sú jednoznačným spôsobom (i keď často nepriamo) ovplyvňované správaním, prežívaním a postojmi osobou, ktorá je závislá. Podľa niektorých odborníkov spoluzávislí chcú a potrebujú okolo seba chorých ľudí preto, aby mohli byť šťastní nedravým spôsobom. Nebezpečenstvo spoluzávislosti spočíva najmä v tom, že príbuzní závislého jedinca strácajú postupne svoju osobnú identitu. V zameraní sa na potreby závislého zanedbávajú samých seba, berú problémy závislého za svoje problémy, preberajú za neho zodpovednosť, a tým mu umožňujú a dovoľujú unikať pred jeho vlastnou zodpovednosťou a pred následkami jeho pitia. U spoluzávislých sa časom vytráca nielen ich osobná identita, ale znižuje sa ich vlastné sebahodnotenie, skresľuje sa realita a pre mnohé rodiny je charakteristické úplné popretie výskytu problému a existencie závislosti." Priebeh spoluzávislosti ilustruje nasledujúci obrázok.

ŠAVRNOCHOVÁ, M., RUSNÁKOVÁ, M. 2011 Spoluzávislosť v rodine s členom závislým od alkoholu. In MÁTEL, A. - JANECHOVÁ, L. - ROMAN, L. (eds.) 2011. Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: VŠ ZaSP sv. Alžbety. ISBN 978-80-8132-018-7, s. 65 - 77.


Mladí a závislosti

Prečo mladí ľudia radi trávia čas na ulici?

Samotné prijatie partiou posilňuje identitu mladého človeka. Problém ale je, ak sa mladí ľudia nestretávajú kvôli sebe samým, nechcú vidieť jeden druhého v autentickosti, ale spája ich užívanie návykovej látky. Je potrebné si uvedomiť, že vzťahy, ktoré spája návyková látka sú vzťahy povrchné, neperspektívne, so zdanlivým prijatím a skôr s iluzórnym napĺňaním potrieb. Ľudia sú v takejto partii dôležití najmä vtedy, ak sú ochotní niečo kúpiť, predať alebo vymeniť, prípadne zabávať iných v stave intoxikácie. Uvedomiť si to po vytriezvení je frustrujúce. Naopak, príjemné je obklopiť sa ľuďmi, ktorí ma naozaj milujú kvôli tomu, aký som tu a teraz, čo je vo mne, sme spriaznení, nie je to len sebaklam.

Vyskytne sa závislosť aj v dobrých rodinách?

Kto je dobrý rodič? Ani taký rodič, ktorý chce svojmu dieťaťu len dobre, nemusí konať objektívne vhodným spôsobom a konať tak dobro pre svoje dieťa. Bigotní, fanatickí, prísni rodičia nie jednému dieťaťu spôsobili nie jednu psychiatrickú diagnózu. Závislí pacienti sú často osoby, ktoré majú problém so sebaúctou, sebahodnotou s dlhodobým nedostatočným napĺňaním potrieb s ohľadom na vek (bezpečie, istota, láska, uznanie), korene čoho môžeme hľadať v minulosti. Napr. dieťa, ktoré malo bezpečnú vzťahovú väzbu a demokraticko-vysvetľujúci štýl výchovy je zdravo sebavedomé, samostatné, vnútorne vyrovnané, lepšie zvládajú stres, má kvalitnejšie medziľudské vzťahy, skôr vyhľadá pomoc v bezpečnom priestore.

Môže za to rodina či partia?

Rodič alebo blízky dospelý člen rodiny je najdostupnejším terapeutom pre dieťa, a to nielen kvôli tomu, že máme nedostatok detských psychiatrov, ale najmä preto, že ho dokonale pozná. Tam, kde rodič primerane veku napĺňal potreby dieťaťa, správne vyhodnocoval signály vysielané dieťaťom, kde bola kvalitná komunikácia a dostatok pozitívnych emocionálnych zážitkov, má partia obmedzenú moc - môže vychýliť, ale neodkloní do "katastrofickej zrážky." Dieťa sa vždy vráti do bezpečného prístavu so zázemím bez manipulácie a kradnutia pocitu vnútornej slobody a vlastnej hodnoty.

Čo pacientovi pomôže v rámci liečby závislosti?

Osobnosť dospievajúceho ešte nie je zrelá (nízka odolnosť, výrazná impulzivita, prehnané očakávania), a tak je viac náchylná na vznik závislosti. Mladému závislému človekovi je ťažko priznať si svoju závislosť, vydať sa na cestu zmeny, byť iný ako ostatní, zaprieť sa a vidieť v tom zmysel. Užitočnými podpornými nástrojmi sa môžu stať psychofarmakoterapia a psychoterapia. Nie je to len o závislosti či abstinencii. Je to najmä o procese vnútornej premeny, ktorá sa nerodí ľahko a pri ktorej mi môže prekážať všetko okolo, len aby som sa čo najmenej sústredil na seba, to, čo je pre mňa tu a teraz podstatné, z čoho môžem čerpať. Ak si viem pomenovať veci, na ktorých chcem popracovať, ak chcem porozumieť svojim emóciám a stať sa lepšou verziou seba, už sa nenechám vyrušiť tým, čo subjektívne považujem za zlé, ale maximálne využívam to dobré na budovanie seba ako vnútorne zrelšej, zásadovejšej, stálejšej, silnejšej, sebavedomejšej, láskavejšej, odpúšťajúcejšej, vďačnejšej, pokornejšej, autentickejšej bytosti. Cesta k nej nikdy nebola a nikdy nebude vystlaná lupeňmi ruží, o to vzrušujúcejšie je putovanie.

Čo urobiť viac?

Ľudia s poruchou psychiky a správania zapríčinenej užívaním návykovej látky na hospitalizáciu prichádzajú zvyčajne vo veľmi zlom psychickom, niekedy aj somatickom stave, čo určite dobré nie je, nakoľko môžu navštíviť odborníka oveľa skôr (ešte vtedy, kedy sa závislosť nerozvinula a môžeme sa venovať iným veciam v duši), no na to by sme zrejme museli na Slovensku mať väčšiu osvetu a lepšiu prevenciu. Poďme viac nielen hovoriť o duševnom zdraví mladých ľudí, ale niečo konkrétne pre neho robiť a myslím si, že každý malý krok dopredu na viacerých úrovniach vzťahov bude úspechom. Nemá to byť len o besedách o návykových látkach, ale môže to byť o predkladaní tém, ktoré mladým ľuďom môžu spôsobovať problémy. Mladí ľudia totiž vedia o drogách často viac ako adiktológ, pretože majú aj osobnú skúsenosť. Predovšetkým je potrebné osloviť človeka, ktorého sa problém týka, získať si ho na svoju stranu a nemusí to byť hneď problém závislosti, ale môžeme otvárať problémy, ktoré by mohli vyústiť do rôznych porúch psychiky a správania. Podstatné je teda približovanie sa rôznych profesií mladým ľuďom, vytvoriť si s nimi vzťah, aby nám dôverovali, otvárali sa. Využiť prítomnosť psychológa na vedenie triedy - na predmete sociálno-psychologický výcvik v rámci krúžku alebo v rámci vyučovania. My predkladajme aktuálne témy a trpezlivo vyčkávajme, koho sa daná téma bytostne týka. A otvárajme témy tak, aby sa poslucháč nebál prísť za nami a zdôveriť sa nám. Pretože vždy je lepšie problém riešiť na začiatku vzniku, ako keď sa už zafixuje a spustí nejakú neželanú reťazovú reakciu. Odborníci na dušu sú tu na to, aby ľudí počúvali, sprevádzali a pomáhali im skvalitňovať ich život