Priateľstvo medzi mužom a ženou

Existuje priateľstvo medzi mužom a ženou? Existuje, ale iba v malom počte prípadov je skutočné, a teda stabilné a perspektívne. Je zrejme také vzácne ako kvalitný súrodenecký vzťah dvoch dospelých ľudí. Vzťah medzi mužom a ženou je proces, a tak priateľstvo je často medzistav, ktorý má tendenciu sa po čase preklopiť do partnerstva alebo sa po sklamaní či nenaplnení očakávaní aspoň jednej strany vráti späť do kamarátstva, a to ľahko zaniká. Často nejde o skutočné priateľstvo. Vzniká cez potrebu zdieľať problémy jednej alebo obidvoch strán a po ich zmiernení či vyriešení zaniká. Je teda účelové, ilúzia niečoho, čo by mohlo byť, ale nie je, prípadne sa stavia na slabých či z oboch strán na nerovnakých základoch. Ak ilúzia, vášeň či sebaklam pominú, nerovnosť v niečom začne byť citeľná, vzťah muža a ženy krachuje. Muž i žena vo vzťahoch očakávajú progres. Najmä muži neradi ostávajú vo fáze, ktorá by pokojne mohla dosiahnuť vyšší level. Vlastne v tomto pre nich neexistuje žiadna prekážka, pokiaľ je šanca na úspech. Ak sa to ale neudeje, prestávajú sa snažiť, unikajú. Akoby sa riadili pravidlom: Všetko alebo nič. Priateľstvu muža a ženy dáva väčšiu šancu to, ak nie sú fyzické sympatie, ale existuje silná duševná spriaznenosť, ak existuje nutnosť vzájomných interakcií (napr. na fakulte alebo pracovisku), poznanie sa od detských čias, homosexuálna orientácia aspoň jedného zo zúčastnených. V ostatných prípadoch muž a žena fázou priateľstva len prechádzajú a zvyčajne jeden z nich ľúbi, pretože keby ľúbili obaja, smerovalo by to skôr do vzťahu partnerského alebo mileneckého. A zasa - ak (už) ani jeden neľúbi, necíti niečo viac, kontakt akoby čakal na svoj zánik, na moment, kedy ho už nebude mať čo (umelo) živiť. Ani manželia by po rozvode zrejme nezostali priatelia, keby sa nemuseli učiť spolunažívať kvôli deťom. Bezdetné rozvedené manželstvá totiž často končia bez zjavného záujmu či potreby zaujímať sa a toho druhého a naďalej ho stretávať. Teda ani predchádzajúca partnerská fáza či nevydarený pokus o sexuálny vzťah nezaručujú dvom ľuďom automatický vznik "nižšej úrovne spolunažívania."

Priateľstvo medzi mužom a ženou v manželstve je síce krásne, ale ono samotné nestačí. Láska a vášeň by sa nemali stratiť. Nemala by sa stratiť vzájomná podpora, pochopenie, vyzdvihovanie hodnoty toho druhého, jeho docenenie, ochota príjemne prekvapovať. Kľúčová je ochota pomôcť nastoľovať vnútornú rovnováhu, prinavracať na cestu za šťastím. Nie manipuláciou, nie snahou vlastniť partnera, viesť ho mojou cestou alebo ho ignorovať, ale trpezlivo a ochotne ho sprevádzať na ceste za jeho, nie mojím šťastím. Bez napomenutia si všímať bolesť za úsmevom, lásku za hnevom, dôvody partnerovho ticha. Dynamicky reagovať - rozpoznať, kedy sa stíšiť, kedy neodísť, kedy viac počúvať, kedy nepútať pozornosť na seba, kedy sa obetovať, kedy čo vysloviť, kedy a ako potešiť, vedieť odpustiť.

Ak je vo vzťahu porušená rovnováha prijímania a dávania, vzťah, živý organizmus dvoch v jednom, začína umierať.

Priateľstvo vo všeobecnosti nie je žiadna "nižšia úroveň spolunažívania." Kvalitatívne sa nemusí líšiť od rodinného puta a od partnerstva by sa malo odlišovať jedine vynechaním sexuálnych aktivít v rámci vzájomnej interakcie. Žiaľ, v našej spoločnosti a kultúre sme si k nemu vybudovali chladný postoj, postoj ako k niečomu, čo veľa nedáva, nie je natrvalo. Podceňujeme tento nádherný a hodnotný vzťah dvoch emocionálne zrelých ľudí. Priateľstvo je pritom večné puto bez podmienok a výčitiek, preto by sme mohli znovu objaviť jeho krásu a tešiť sa z neho v každom veku a v každej dobe bez ohľadu na pohlavie, stav, iné charakteristiky, danosti či špecifiká priateľa a byť vernými v priateľstve.