Blog 

Keď mi 24-ročný pacient, ktorý desať rokov žije v Amerike, hovoril o tom, ako funguje drogová scéna v Amerike a celkové nastavenie spoločnosti, nútilo ma to zamyslieť sa nad tým, kam ako spoločnosť smerujeme v tejto, ale aj v iných oblastiach.

Nejaký čas po tom, ako som komunikoval s viacerými seminaristami a nestíhal sa čudovať pri vystupovaní a vnútornom nastavení niektorých z nich, som dostal správu, že do seminárov veľmi nepribúdajú noví seminaristi a niektorí kandidáti na kňazstvo svoje rozhodnutie byť kňazom zmenia práve v seminári.

Rád by som sa s čitateľmi podelil so svojou skúsenosťou s aktuálnym obrazom a videním gayov mojimi očami, očami heterosexuála.

Milosrdný Otec nám ako svojim synom a dcéram dáva slobodu, rešpektuje naše rozhodnutia, ale vyčkáva nás na nádvorí s tichým hlasom na perách: "Kde inde bude môjmu dieťaťu lepšie, ako pri svojmu Otcovi?" Tam vonku, mimo Otcovho priestoru, sa usilujeme nasýtiť iným spôsobom, no nakoľko nám málokto dokáže skutočne naplniť naše potreby, zažívame...

Musím sa priznať, že mne je ako staršiemu vnútorne veľmi zvláštne, keď si uvedomím, že za mojich mladších čias bolo v cirkvi celkom jasné to, že homosexualita sa nesúdi, ale nemá sa tak žiť. Predtým sa aj samotné túženie považovalo za hriech, niečo ohavné, démonické (hoci, zrejme, ľudia sa nespovedali z toho, že túžili, ale spovedali sa z toho, že...

Ľudia mi hovorili, že som sa narodil ako gay, že sa z toho mám tešiť, prijať to a žiť to. Nikto z nich netušil, že som pravdu o sebe prijal viac ako muž, ktorý každý deň spáva s rovnakým alebo každý týždeň s novým mužom a spôsobuje mu to radosť. Pretože ja som sa prelúskal do samej podstaty svojho...