Biografická anamnéza muža s homosexuálnymi sklonmi

Anamnéza vytvorená z rozhovorov s mužom z predošlého príbehu

Terajšie ochorenie

  • 35-ročný pacient prichádza za psychiatrom, pretože ho opustil kamarát, ktorému dôveroval, považoval ho za brata. Veľmi ho to zranilo, pretože tomuto človeku sa akoby podarilo zmeniť pacientov pohľad na ľudí, mužov, uveril tomu, že je možné dôverovať a budovať hlboké vzťahy s inými mužmi, je možné, aby ho mal niekto rád takého, aký je.
  • Je smutný už asi mesiac, nedokáže sa sústrediť, prežíva úzkosť, stále myslí na to, čo sa stalo, hnevá sa a zároveň hanbí za to, že "niekomu naletel." Zároveň to posilnilo jeho pocit osamelosti.
  • Veľmi zle znáša to, že vo svojich kontaktoch nebol skutočne milovaný a prijímaný alebo sa končili bez vysvetlenia. A už sa v ňom "niečo zlomilo."
  • Chce sa naučiť, ako zvládnuť túto situáciu, zistiť, čo sa to vlastne deje v jeho vnútri, naučiť sa, ako uchopiť podobné situácie v budúcnosti.
  • Odmieta psychofarmakoterapiu, chce "skúsiť" psychoterapeutické vedenie pri novom psychiatrovi v meste. Verí, že mu pomôže.

Sociálna anamnéza

  • Pacient vysokoškolsky vzdelaný, pracuje ako poradca v štátnej organizácii, bezdetný a ani nikdy nemal partnerský vzťah. Na vysokú školu šiel až tesne pred 30-tkou, dovtedy si nevedel nájsť prácu, zle znášal to, že bol dlhý čas nesamostatný, finančne závislý od rodičov, s ktorými aktuálne stále žije, hoci by sa už chcel od nich odsťahovať, no nemá dosť finančných prostriedkov, len nedávno si našiel trvalú prácu. V práci je spokojný.
  • Má jednu staršiu sestru po rozvode žijúcu so synom a novým partnerom mimo rodičovského domu. Chcel by ju mať rád tak, ako ju mal rád predtým, hoci sa vzťah vždy mierne zhoršil kvôli jej partnerom, ale po osobnom konflikte s ňou pred niekoľkými rokmi sa v ňom niečo zlomilo a trápi ho to.
  • Za prácou dochádza autobusom, denne 36 km tam a rovnako naspäť. VP vlastní, rodičia by mu aj požičali auto, ale on to odmieta najmä kvôli otcovi a "dlhodobým hádkam, úzkoprsosti rodičov, prílišnej citlivosti na majetok a každé minuté euro, extrémne prežívajúci omyly a bežné nezdary detí."
  • Aktuálne nemá blízkych priateľov, "v práci sú to len kolegovia."

Psychiatrická anamnéza

  • Asi ako 17-18-ročný mal vtieravé myšlienky (neslušné výrazy na sväté osoby), zle to znášal, nikomu to nepovedal, približne po roku samy ustúpili.
  • Pacient nebol nikdy psychiatricky hospitalizovaný, ale raz v živote bol vyšetrený na psychiatrickej ambulancii, asi keď mal 22 rokov, pretože zažíval na verejnosti, hlavne v kostole náhlu úzkosť, búšenie srdca, zvýšené potenie, pocity na odpadnutie.
  • Spúšťačom bola vtedy údajne situácia na skúške (vtedy navštevoval jednu VŠ), kedy skúšajúca všetkých študentov pred ním vyhodila.
  • Užíval Sertralin asi dva mesiace, potom si ho sám vysadil, asi po roku sa mu stav vrátil, znovu si už sám nasadil Sertralin a tak sa to opakovalo asi ešte raz. Aj teraz nedávno si ho chcel sám nasadiť, ale už mal po ňom aj po iných SSRI-och hnačky, silné bolesti brucha najmä v noci, nespavosť a búšenie srdca.

Osobná anamnéza

  • Pacient udáva, že celý život zažíval úzkosť s telesnými prejavmi, ale nikdy sa to doma nejako neriešilo. Prežíval úzkosť doma pri hádkach rodičov, cestou do školy, v škole...
  • Nikdy nemal pocit, že by mu rodičia naozaj rozumeli a uspokojovali jeho potreby, hoci ho svojím spôsobom mali radi, "obaja patologicky," ale každý "iným patologickým spôsobom."
  • Zažíval slovnú šikanu a rôzne podoby ignorovania, neprijatia, ponižovania v kolektíve rovesníkov a starších chlapcov. Šikana trvala od materskej školy po koniec strednej školy.
  • Cítil sa ako menejcenný, "špinavý," nikdy nemal pocit, že je plnohodnotným mužom, stále mal pocit, že mu k tomu niečo chýba. Mal problém prijať aj svoj vzhľad, hoci neskôr si uvedomil, že nebol škaredý, len inak vnímal veci a skôr mal ženskejšie myslenie a pohľad na svet. Akoby jeho "mužskosť sa nikdy nemohla naplno prejaviť."
  • Pôrod bol zdĺhavý, bol modrý, keď sa narodil, možno bol aj kriesený, matka sa o tom odmietla rozprávať nejako detailnejšie.
  • Asi do základnej školy nevedel byť bez matky, bol úzkostný, plakal a odmietal byť v prítomnosti otca. Na druhom sedení ukazuje seba ako 3-ročného na fotke z rodinného výletu. Je na nej v matkinej náruči, údajne odmietol byť v náručí otca. Mal na sebe celé plavky ako mama.
  • V materskej škole nechcel spať, hrať sa s deťmi, zažíval úzkosť, vždy čakal na mamu.
  • Aj na základnej škole na prvom stupni zažíval úzkosť, do školy neskôr chodieval "kvôli známkam a učiteľom," inak to bolo pre neho veľmi stresujúce, podobne aj stredná škola. Na nej sa brala telesná výchova veľmi prísne, mal z nej "neprekonateľný stres", bol síce necvičiaci, ale vždy sa bál toho, kedy už nebude môcť byť necvičiaci, lebo vždy sa vyučujúci vyhrážali, že už to skončí. Nechcel hrať futbal, bál sa agresie chlapcov, zranenia, výsmechu.
  • Nevedel o základných veciach okolo sexu a sexuality do svojich 16 rokov, "doma to bolo tabu, v telke sa prepínali sexuálne scény."
  • Vždy sa porovnával s inými chlapcami/mužmi, sám seba priraďoval k mužskému pohlaviu len racionálne, hoci nikdy nechcel byť ženou. Obdivoval silných, mužných a obľúbených chlapcov a mužov, lebo sám podľa seba taký nebol.
  • Keď mal 23 rokov, pochopil, že to nie je len obdiv, ale že ho takí muži aj eroticky priťahujú a zle to znášal. Povedal to matke. Matka to niekoľko mesiacov "nevedela stráviť a hrala sa na trpiteľku."
  • Veľmi mu dodnes chýba "čisté, neerotické, hlboké spojenie s iným mužom, taký bazál, ktorý nikdy v živote nezažil s nejakým mužom, ani so svojím otcom a brata nemal." Nikdy takého muža nenašiel. Nevie sa vyrovnať s tým, že by "mal rovno zažiť erotický partnerský vzťah s mužom," ktorý odmieta aj kvôli náboženstvu, ale údajne v tom mal vždy jasno, hoci ho mrzí, že vyrastal "v atmosfére fanatizmu, vnútornej neslobody, nafukovania každej maličkosti, v atmosfére hádok a výčitiek."
  • Pacient zranený aj homosexuálnou komunitou, ako uvádza v jednom komentári: 

"Ahoj Lukáš, ďakujem Ti za tvoj úprimný príbeh. Presne viem a chápem, ako sa cítiš. Aj mne sa Tebou spomínaný film veľmi páčil (poznámka autora: Názov filmu bol "Modlitby za Bobbyho") - hlavne ten skutočný dôvod spáchania samovraždy, kedy si Bobby uvedomil, že nemôže nájsť oporu ani vo svojej komunite, lebo aj partner ho podviedol. Veľmi presne to vystihlo moju situáciu, kedy som roky chcel zapadnúť v gay komunite, chodil som na gay zoznamky, ale čím viac som tam chodil, tým viac som sa cítil ako zbytočný s minimálnou hodnotou. Vždy som veril, že možno teraz je ten správny čas, ešte týždeň a nájde sa niekto, kto ma bude mať naozaj rád, ale z týždňa sa stali mesiace, z mesiacov roky. Často sa stalo, že som bol aj ponížený, ignorovaný človekom, s ktorým som si vytvoril už akú takú väzbu - niekedy z dňa na deň, z ničoho nič..., len som si domyslel, že asi som už toho dotyčného prestal baviť. Ono to musí byť strašné, keď sa na také zoznamky dostane človek, ktorý necíti oporu v rodine a myslí si, že táto komunita ho príjme. Mne sa na tých zoznamkách vrátili takmer všetky spomienky na šikanu, ktorú som zažíval v detstve - samozrejme - teraz už v inej podobe - už som nebol ten malý bezbranný chlapec, ale dospelý muž, ktorý sa však aj tak v mnohých prípadoch nevedel brániť a nemohol sa dozvedieť, prečo som musel byť znovu ignorovaný alebo prečo muselo byť po mne pošliapané. Snažím sa prísť na príčiny takéhoto správania, a aj už teda mám nejaké dedukcie, ale nedokážem s tým nič urobiť. Veľmi rád by som s Tebou ešte zdieľal ďalšiu časť ohľadom viery. 

Prvý môj odkaz pre Teba bol o tom, ako som sa cítil ja pri hľadaní svojho miesta v gay komunite a koľkokrát v gay zoznamkách bolo po mne pošliapané, koľko na nich bolo gayov zadaných, ktorí hľadali niekoho do trojky alebo na tajný sex s iným, a koľkokrát som si s niekým vytvoril puto, toľkokrát to skončilo pre mňa často nesmierne zraňujúcim spôsobom. Teraz by som sa ti chcel prihovoriť ohľadom viery a mojej výchovy. Vieš, ja som vyrastal v bigotnej rodine. Obaja moji rodičia boli zranení vo svojich rodinách, ocko mal ťažkú poruchu osobnosti a mamka bola neurotička s častým emocionálnym vydieraním. Chcela byť veľmi šťastná, ale nebola šťastná s mojím otcom, tak celý jej svet sa točil okolo jej dvoch detí a hlavne okolo mňa. Mamka mala predstavu o Bohu ako o krutovládcovi, a všetci skončíme v pekle, ak nebudeme dodržiavať pravidlá. Homosexualite vôbec nerozumela - vlastne každá sexualita bola tabu a iné sexuality boli vnímané skôr ako môj výmysel, alebo že proste už nemám čo robiť pri svojej divnej povahe... Samozrejme, že mi bolo ublížené, aj keď som mamke povedal o tom, čo vlastne cítim. Nerozprávala sa so mnou a utiahla sa do roly trpiteľky. Napriek tomu, že som to doma povedal, nechodil som s mužmi ani som s nimi nemal sex. Asi som sa toho spočiatku bál - neviem presne čoho, či správania matky alebo Boha, ale neizoloval som sa, zoznamoval som sa s kvantami gayov, hovoril som o tom, čo cítim, rád som sa zoznamoval. Postupne som o homosexualite začal veľa čítať a veľa sa pýtať iných gayov, aké boli ich životné príbehy. Začal som si tiež viac spomínať na svoje detstvo. Zistil som, že ľudská sexualita má svoj vývin a svoje zákonitosti a že mne sa počas neho stalo veľmi veľa diskrétnych zranení - hlavne zranení mojej identity a vlastne už z rodiny som vychádzal do školského kolektívu ako iný (úzkostný, maladaptívny, zmätený vo svojej identite, plný strachu zo správania iných chlapcov...) a v ňom sa všetko ešte viac zhoršilo - vrátili mi to v podobe šikany. Keď som si plne uvedomil, čo mi od detstva spôsobovali nevedome rodičia, bol som smutný, ale zároveň som rýchlo pochopil, že si to nikdy nebudú vedieť spojiť s mojou zranenou dušou a sexualitou, a hlavne už ani odčiniť - už sa proste nezmení to, keď som ako dvojročný odmietal otca, lebo matka ho vytesňovala z výchovy, často ho ponižovala a ja som sa cez neho nikdy nemohol identifikovať do svojej pohlavnej roly. Samozrejme, bolo tam kopec ďalších vecí, ktoré by som tu musel písať ešte na niekoľko strán, ale na základe toho všetkého som si uvedomil, že naša duša je veľmi komplexná, ako sa formovala moja identita a sexuálna preferencia... a že Boh ma miluje s tými všetkými mojimi ranami a dáva mi možnosť rozhodnúť sa, ako s tým naložím. Najviac ma vnútorne napĺňa nesexuálny, ale veľmi hlboký a čistý kontakt s mužom, ktorý zrejme nikdy v živote nenájdem. Som hladný po láske, ktorú mi nevedel dať otec a brata som nikdy nemal. Veriť, že taká láska existuje, hoci ja ju zrejme nikdy nenájdem, je pre mňa oslobodzujúce. Nehovorím, že to nebolí, keď si uvedomím, že si neviem naplniť túto svoju životnú potrebu. Veľmi by som si prial, keby sa v spoločnosti hovorila o každej neheterosexualite pravda, keby sa naše autentické príbehy dostávali na svetlo sveta. Možno by sa začalo zvyšovať riziko toho, že by opäť narastali tendencie liečiť neheterosexuality, ale mnohým by sa veľmi uľavilo, keby mohli prestať čítať všetky tie gýčové príbehy o intolerancii okolia a začali by čítať celé príbehy - pravdu o tom, čím všetkým sme si museli prechádzať od útleho detstva a ako to sformovalo aj naše vnútro vrátane sexuality. Pravda, nie každý sa vie dostať vo svojom vnútri tak hlboko či spojiť si veci...

V živote som nevidel rómsku vlajku, hoci existuje už takmer sto rokov. A už vôbec som ju nevidel v oknách či na verejných budovách, pričom si nemyslím, že za tých sto rokov nebol nikdy napadnutý alebo zabitý žiadny Róm len kvôli svojej etnickej príslušnosti. Dodnes mi nikto nepovedal logický dôvod, prečo sa nehovorí o iných ako biologických vplyvoch na ľudskú sexualitu, ak tie iné nikdy nebolo možné vyvrátiť vedeckým skúmaním, dôkazmi, psychoanalytickým výstupmi, mentalizovaním, ako ani tie biologické vplyvy sa nikdy nestali viac ako hypotézami. Z toho mi vyplýva, aká masová, valcujúca, účelová, extrémistická, neobjektívna je LGBTI+ propaganda, koľko odborníkov a štedrých sponzorov ju živí, aby rástla do enormných rozmerov napriek mnohým povrchným a iracionálnym prvkom v nej a prvoplánovému konaniu. Je smutné, že umiernenejší názor sa neboja propagovať najmä príslušníci nejakého náboženstva, hoci je pochopiteľné, že práve oni majú o dôvod navyše dívať sa na ľudskú sexualitu s väčšou bázňou a pokorou (žiaľ, niektorí tiež zaujato svojím spôsobom) a pokiaľ sú aj odborníci, tak aj dôslednejšie a komplexnejšie."

Osobná anamnéza: Choroby, úrazy, operácie

  • Ako 3-ročný mal zlomenú pravú nohu, spadol, keď ho držal otec, pri páde mi pritlačil a zlomil nohu.
  • Ako 10-ročný bol hospitalizovaný pre obojstrannú skrotálnu herniu, bolo to pre neho veľmi traumatizujúce, odvtedy sa mu začala púšťať krv z nosa, zároveň to bolo jeho prvé odlúčenie od rodiny.
  • Aktuálne sa na nič nelieči, niekedy máva vyšší krvný tlak a kožné problémy.

Rodinná anamnéza - matka

  • Matka od jeho malička často reagovala neprimerane, mala časté výkyvy nálad, často sa hnevala, kričala, bola úzkostlivá, všetko vzťahovala na seba, niekedy bola prehnane kritická, nikdy nehovorila o svojich emóciách a zvyčajne vyjadrovala opačné, ako naozaj cítila.
  • Niekedy dávala synovi oblečenie po sestre, keď si myslela, že nie je až také dievčenské.
  • Odsudzovala bojové hračky, prejavy sebapresadzovania a agresivity.
  • Vyžadovala, aby sa plnili jej predstavy o dobrom a šťastnom živote. Ich neplnenie trestala emocionálnym vydieraním a opakovaným pasovaním sa do roly trpiteľky kvôli konaniu či rozhodovaniu svojich detí.
  • Matka bola jediný človek, ktorý pacientovi rozumel, no zároveň ho svojou láskou, hoci podmienkovou, dusil. Sestra pestovala k nemu "zdravší vzťah."
  • Bol na seba veľmi prísny a bál sa urobiť chybu kvôli "prísnej, neurotickej a bigotnej matke, ktorá mu ale po náročných hádkach a výčitkách vždy nakoniec nejako vyšla v ústrety."

Rodinná anamnéza - rodičia matky

  • Matka pochádzala z 9 detí, bola najmladšia. Jej matka ju porodila, keď mala takmer 46 rokov.
  • Trpela alkoholizmom otca, ktorý sa príliš nestaral o svoju rodinu, bol často agresívny hlavne verbálne, občas aj fyzicky.
  • Jej matka bola submisívna, neskôr sa jej snažila vynahradiť všetko, čím si prešla, starala sa o ňu už ako dospelá, "boli na seba veľmi naviazané, no stará mama zomrela, keď som mal tri roky."
  • Mala psychické problémy, ako dieťa mala triašky, zažívala úzkosť, strach z otca a neskôr aj z niektorých bratov, ktorí tiež holdovali alkoholu. Raz bola svedkom scény, kedy ako neplnoletá bola na návšteve svojho ženatého brata, ktorý ako opitý naháňal s nožom svoju manželku a ona sa so synovcom skrývala a plakala.
  • Užívala psychiatrické lieky, kvôli ktorým musela zanechať gymnázium a prestúpiť na učilište.

Rodinná anamnéza - otec

  • Otec bol duševne neprítomný pre svoje deti, "iba plnil príkazy našej mamy, ktorá ho akoby chcela vychovať, hoci bola jeho manželkou. Správala sa k nemu ako k decku, hoci sa často aj on sám tak správal."
  • "Písal si na papieriky čísla, ktorým nikto nerozumel, skrýval si jedlo alebo sladkosti, aby mu ich nikto nezjedol, nikto sa nemohol dotknúť jeho vecí a manipulovať s nimi (zbieral si rádiá, hodiny, časopisy), nevedel robiť poriadok a vždy mu bolo treba hovoriť, čo má robiť alebo ktorý člen rodiny čo potrebuje."
  • "Neznášal švagra - maminho brata, s ktorým sme žili v jednej domácnosti. Ja som svojho strýka mal veľmi rád. Hoci mi nikdy nepovedal, že ma má rád, správal sa tak."
  • "Mal som vždy problém existovať vo svete mužov, nevedel som ich vnímať rovnocenne a brániť sa šikane, pretože k otcovi som si nikdy nenašiel cestu - on bol vždy divný, infantilný, nedostupný a žijúci vo svojom svete. Alebo ho možno len matka ku mne nikdy nepustila, lebo ho považovala za neschopného, mali konfliktný vzťah, všetko skritizovala a všetko muselo byť podľa nej."

Rodinná anamnéza - rodičia otca

  • Bol prvým synom, mal ešte mladšieho brata asi o 10 rokov.
  • Jeho otec bol alkoholik, v opitosti tiež agresívny, syn utekal z domu niekedy bosý do susednej obce k starej mame v zime v snehu.
  • Jeho matka si žila akoby svoj život, veľa pracovala.
  • Vychovávala ho do 5-tich rokov prevažne stará mama, ktorá mu poskytovala bezpečie a zázemie. Potom zomrela.
  • Spočiatku nemal veľa kamarátov, neskôr kvôli partii musel zmeniť školu a odišiel do iného mesta, aby ju vôbec dokončil, akoby neskôr vychovávaný viac ulicou ako rodičmi.
  • Nebol príliš samostatný, matka za neho robila mnohé veci, kým si nenašiel partnerku.
  • Rodičia potom syna zavrhli, lebo si vybral podľa nich nesprávnu ženu, neprišli mu ani na svadbu.

Rodinná anamnéza - vzťah rodičov

  • Voči manželovi a otcovi detí sa matka správala dominantne a často ponižujúco.
  • Konfliktné vzťahy otca so svokrou a švagrom.
  • Konfliktný vzťah od začiatku manželstva s nejednotnou výchovou, resp. stiahnutím sa otca z aktívneho zasahovania do výchovy.
  • Búrlivé hádky pre maličkosti, vymykanie otca z domu, hrozenie rozvodom.
  • Matka brala otcovi všetky peniaze, nenapĺňanie jej predstáv a potrieb.
  • Konfliktný vzťah s dcérou, ktorá bola údajne podobná ako otec (dcéra sa ako 3-ročná odpútala od matky po matkinej mesačnej hospitalizácii a tento pocit opustenia v nej dlho rezonoval).
  • Pripútanie sa k synovi ako k "poslušnému" chlapčekovi a formovateľnej náhrade partnera.
  • Zatvorenie sa voči vzťahom k iným ľuďom, záľubám. Žitie len pre deti v konfliktnom manželstve.

Závery

  • Adaptačná porucha s úzkostnou symptomatikou, v anamnéze separačná úzkosť, panická porucha a obsesie.
  • Senzitívna, závislá osobnosť s introvertným temperamentom a nízkou toleranciou záťaže.
  • Traumatizácia tabuizovaním sexu a sexuality, živením pocitov viny a hanby v rodine za intímne otázky (a potláčanie takýchto pocitov), na to nadväzujúce prvé erotické zážitky spätne vnímané ako zraňujúce.

  • Narušený self-esteem a negatívny sebaobraz.
  • Neistá (ambivalentná) vzťahová väzba.
  • Absentujúca identifikácia s otcom. Status večného hľadača mužskej lásky a prijatia s neprimeranými (veľmi špecifickými) a zrejme preto nenaplnenými očakávaniami.
  • Vnútorný hlas svedomia naďalej patriaci prevažne matke. Ďalej pretrvávajúca tendencia matky pripútať si k sebe syna.
  • Otec zmiešaná porucha osobnosti (emočne nestabilná až schizoidná) s nedostatočným kontaktom s realitou.
  • Matka úzkostná s nedostatočným kontaktom so svojim vnútorným svetom, pravdepodobne tiež so zmiešanou poruchou osobnosti (emočne nestabilná, závislá, neurotická, pasívno-agresívna). V minulosti larvovaná depresia(?), úzkostná porucha(?)
  • Emocionálne odpojenie sa od sestry na základe vzťahovej traumatizácie.

Hlavný psychoterapeutický cieľ

  • Prijatie toho, že pacienta jeho kamarát nekontaktuje, ľahko sa vzdal, vyjasnenie si očakávaní.
  • Nakoniec uvedomenie si toho, že pacient sám chcel opakovane ukončiť kontakt, lebo sa v ňom začal cítiť nekomfortne a aj sestra mu dohovárala, že to nie je zdravý vzťah.
  • Uvedomenie si toho, že nebol znovu opustený, iba využil právo rozlúčiť sa s niekým, kto ho už začal nejakým spôsobom raniť alebo ho predtým využíval, bolo oslobodzujúce. Vedený k tomu, že svoje rozhodnutia nemusí neustále prehodnocovať.

Ďalšie pravdepodobné ciele

  • Posilniť vlastný sebaobraz, sebahodnotu.
  • Práca so svojimi očakávaniami od iných ľudí a ochotnejšie prijímanie odlúčenia bez sebadeštrukcie.
  • Odpútať sa od matky a necítiť za ňu zodpovednosť, i keď je do nej tlačený cez emocionálne nátlaky.
  • Spracovanie šikany a nenaplnený vzťah s otcom. Skrytý hnev až odpor voči otcovi, v minulosti automaticky prevzatý od matky.
  • Ujasňovanie si toho, či aktuálne či plánované žitie osobnej homosexuality je skutočne vlastným slobodným rozhodnutím.
  • Hľadanie spôsobov napĺňania potreby lásky a prijatia od mužov, ktoré by pacient vnímal ako autentické a "uzdravujúce."