Niekoľko pojmov spojených so závislosťou a jej prevenciou

Abstinencia

Abstinenciu môžeme charakterizovať ako zdržanlivosť, striedmosť. Ide o zložitý a diferencovaný mechanizmus viazaný na subjekt, na ktorý vplývajú exogénne a endogénne činitele. V atmosfére celého radu vplyvov, tlakov, podnetov je abstinencia mimoriadne ťažká, realizovateľná dvoma spôsobmi:

• abstinencia ako životný štýl je výsledkom pôsobenia väčšinou exogénnych činiteľov. Opiera sa o spolupôsobenie vzdelávania a výchovy, o vlastné skúsenosti, o životnú filozofiu rodiny, známych, o postoje a hodnotové orientácie, o motiváciu abstinujúceho,

• abstinencia prijatá ako ochranný mechanizmus je výsledkom tak exogénnych, ako aj endogénnych činiteľov. Akceptácia abstinencie tu má zdravotné pozadie, častokrát súvisiace s ohrozením života u tých, ktorí sa stali drogovo závislými alebo sú postihnutí chorobou, kde abstinencia determinuje jej zvládnutie. V tejto podobe je abstinencia životnou nevyhnutnosťou.

Abstinenčný syndróm

Abstinenčný syndróm predstavuje prítomnosť nepríjemných fyzických a niekedy aj psychických príznakov, ak organizmus nie je intoxikovaný (pozri intoxikácia) drogou. Jeho výskyt a intenzita významnou mierou závisí od stupňa vytvorenej fyzickej závislosti (pozri fyzická závislosť). Abstinenčný syndróm predstavuje jednoznačný indikátor fyzickej závislosti.

Abúzus

Abúzus môžeme charakterizovať ako nadmerné užívanie alebo zneužívanie drog (liečiv) s negatívnymi dôsledkami na fyzickú a psychickú výkonnosť človeka. V medicínsko-právnej rovine ide o neoprávnené užívanie drog (pozri droga) nesúvisiace alebo nezlučiteľné s medicínskou praxou. Vyskytuje sa ako abúzus bez návyku, s návykom, jednorazový, príležitostný, opakovaný, pravidelný, periodický.

Autoregulácia

Z psychologického hľadiska je to schopnosť usmerňovať, udržiavať a meniť vlastné správanie, myslenie, predstavy, t. j. obsah vlastného vedomia podľa požiadaviek danej situácie a okolností. Ide teda o schopnosť človeka autonómne (samostatne, nezávisle) riadiť svoje vôľové konanie, svoje vedomé úsilie dosiahnuť cieľ, ktorý si sám vymedzil. Súčasťou autoregulácie je prijatie noriem spoločenského správania (interiorizácia noriem), ktoré potom vystupujú ako súčasť osobného prístupu, určujú správanie sa človeka. Individuálne prejavy autoregulácie sú závislé od konkrétnych podmienok, od charakteristík nervovej činnosti, od vlastností subjektu a pod.

Craving

Craving je termín používaný vo význame baženia. Považuje sa za významný znak závislosti a znamená túžbu pociťovať účinky psychotropnej (psychoaktívnej) látky, s ktorou už mal jednotlivec skúsenosť.

Degradácia osobnosti

Trvalá, hlbšia porucha osobnosti prejavovaná oslabením intelektového potenciálu, pudovým správaním, oslabením sociálneho cítenia, osobnej zodpovednosti a tzv. vyšších citov. Môže sa vyskytovať ako konečné štádium drogových závislostí (pozri drogová závislosť).

Droga

Droga je akákoľvek látka, upravená surovina nerastného, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je, po vstupe do živého organizmu, schopná zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Podľa tejto definície možno za drogy považovať všetky prírodné, polosyntetické a syntetické látky, ktoré akýmkoľvek spôsobom vpravené do organizmu môžu za určitých okolností vyvolať chorobný stav - závislosť (pozri závislosť), psychickú alebo fyzickú (pozri psychická závislosť, fyzická závislosť) tým, že účinkujú priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém (CNS).

Drogová závislosť

Drogová závislosť je stav psychickej závislosti (pozri psychická závislosť) a niekedy i fyzickej závislosti (pozri fyzická závislosť), vyplývajúci z interakcie medzi živým organizmom a drogou (pozri droga), charakterizovaný zmenami správania sa a inými reakciami, ktoré sú typické nekontrolovateľným nutkaním (túžbou) vpravovať si drogu akýmkoľvek spôsobom do organizmu pre jej účinky na psychiku a tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam z jej absencie v organizme. Túžba po opätovnom užití drogy prevláda nad sebaovládaním a racionálnymi argumentmi. Drogová závislosť je charakterizovaná:

• neprekonateľnou žiadostivosťou alebo potrebou nutkavého charakteru pokračovať v konzumácii drogy a snahou zadovažovať si ju akýmkoľvek spôsobom,

• tendenciou k zvyšovaniu konzumovanej dávky alebo k skracovaniu intervalov užívania, prípadne obidvoje súčasne,

• vznikom psychickej a všeobecne fyzickej závislosti,

• deštrukčným účinkom na indivíduum a v širšom kontexte i na spoločnosť. Keď hovoríme o závislosti, spravidla ide o biologický, ale i psychický a sociálny jav.

Duševné zdravie

Stav vnútornej vyváženosti, pohody a vyrovnanosti pôsobiaci ako prevencia (pozri prevencia) stresu, ako predpoklad adekvátnej adaptácie na nároky života, ako stimul zdravého životného štýlu.

Flash - back (znovuvzplanutie)

Je to náhle a spontánne prepuknutie stavu akútnej intoxikácie (pozri intoxikácia) bez predchádzajúceho podania drogy (pozri droga) - echoefekt (napr. halucinogény, najmä LSD, kanabinoidy). Interval medzi poslednou drogovou dávkou a "znovuvzplanutím" môže trvať od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov. Ide o nepríjemný a nebezpečný fenomén, keďže sa môže nečakane objaviť v životných situáciách, keď je opätovné prežívanie účinku drogy vyslovene nežiaduce (plnenie pracovných povinností, riadenie motorového vozidla, spoločenská udalosť a pod.)

Fyzická (somatická) závislosť

Fyzická (somatická) závislosť (pozri závislosť) je definovaná ako jav začlenenia drogy do procesov látkového metabolizmu, ako prispôsobovanie sa organizmu novej úrovni homeostázy. Organizmus následne búrlivo reaguje, v dôsledku abstinenčného syndrómu (pozri abstinenčný syndróm), na narušenie tejto novej homeostázy (ide o prejavy ako napr. nevoľnosť, slzenie, potenie, kolísanie telesnej teploty, psychomotorický nepokoj, zmeny krvného tlaku, pulzu, bolesti hlavy atď.) Závislosť fyzická (somatická) sa viaže na látkovú premenu, reguláciu prenosu vzruchov (biosignály), inhibíciu alebo stimuláciu biorytmov, sexuálnu oblasť (neurovazomotorická stimulácia).

Intoxikácia

Otrava, vniknutie otravnej látky do organizmu. Ide o látky, ktoré môžu byť chemického, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Do organizmu vstupujú respiračným traktom, obehovou sústavou, pokožkou, sliznicami a gastrointestinálnym traktom.

Prevencia

Prevencia (profylaxia) prestavuje v najširšom slova zmysle posilňovanie pozitívnych podmienok a vplyvov spoločenského systému (výchovno-vzdelávacieho systému, právneho systému, morálky, socializácie, atď.). Ide o systém opatrení zameraných na znižovanie, prípadne vylúčenie rizika výskytu určitých životných situácií, stavov, procesov, javov, negatívne pôsobiacich na človeka alebo skupiny ľudí pod vplyvom existujúcich životných, pracovných, sociálno-ekonomických podmienok a spôsobu života. Prevencia predstavuje kontinuálny proces zameraný na kladné ovplyvňovanie zdravia prostredníctvom utvárania životného štýlu, v rámci ktorého človek rovnomerne uspokojuje svoje fyziologické, psychické a sociálne potreby. Vo vzťahu k sociálno-patologickým javom vymedzujeme prevenciu ako zámerné, komplexné, koordinované a kontinuálne uplatňovanie psychologických, psychoterapeutických, resocializačných (pozri resocializácia) a výchovných metód.

Primárna - Univerzálna - Generálna prevencia. Zameraná na celú populáciu všeobecne, ako aj na špecifické podskupiny, napr. adolescenti (školské protidrogové programy, ponuky alternatív pre voľný čas, protifajčiarske kampane a pod.). Môžeme ju charakterizovať ako prvotné predchádzanie ohrozujúcim javom. Predpokladá štrukturovanie priaznivých podmienok pre telesný, intelektuálny, psychický a sociálny vývin jednotlivca. Myslí sa tým vytváranie, získavanie a upevňovanie príslušných vedomostí, zručností, návykov smerujúcich k podpore zdravia a k pestovaniu zdravého štýlu života. Ide o všetky aktivity smerujúce k tomu, aby problém vôbec nevznikol.

Sekundárna - Selektívna - Adresná prevencia. Zameraná na populáciu (subpopuláciu) v podmienkach zvýšeného rizika. Predstavuje konkrétnejšiu formu prevencie, ktorá nie je zameraná na celú populáciu, ale smeruje na ohrozené skupiny obyvateľstva (ohrozenie spôsobené prostredím, narušenými vzťahmi v rodine, spôsobom života rodiny, ktorého súčasťou sú drogy, neúspechmi v plnení cieľov a v uspokojovaní ambícií, pracovným preťažením spojeným s trvalým stresom, dlhodobou nezamestnanosťou, osobnostnými predpokladmi a ďalšie). Úlohou sekundárnej prevencie je zabrániť drogovej kariére ohrozeného, keď už v počiatočnom štádiu treba signalizovať poruchy sociálneho a psychického vývinu jedinca a poskytnúť potrebnú pomoc.

Terciárna - Indikovaná prevencia. Zameraná na jednotlivcov, ktorí prejavujú špeciálne znaky a symptómy alebo prejavujú znaky závislosti. Jej cieľom je zabrániť recidíve, prípadne zhoršovaniu stavu závislých, ktorí absolvovali liečenie alebo nejakú terapiu.

Psychická závislosť

Psychická závislosť môže byť označovaná ako neodolateľné nutkanie, keď droga (pozri droga) uspokojuje určitú psychickú potrebu človeka. Ide o zmenu duševného stavu subjektu následkom opakovaného podávania drogy, ktorá je sprevádzaná rôzne intenzívne vystupňovanou túžbou opäť drogu užívať. Závislosť psychická sa viaže na racionálnu (rozumovú oblasť), emocionálnu (citovú) oblasť, behaviorálnu (zážitkovú) oblasť, sexuálnu oblasť z hľadiska prežívania.

Psychotropné látky

Pojem identický s pojmom psychoaktívne látky. Ide o každú látku, ktorá je schopná vyvolať podráždenie alebo útlm CNS, alternovať vnímanie a nálady vrátane vzniku halucinácií či eufórie.

Resocializácia

Proces odstraňovania už osvojených, ale nevyhovujúcich, nevhodných či spoločensky nežiaducich vzorov správania, noriem, sociálnych rolí, poznatkov a schopností jednotlivca a ich nahrádzanie inými - novými, vhodnejšími, sociálne žiaducimi a pod. Resocializácia prestavuje komplex kontinuálne realizovaných činností, opatrení, postupov a aktivít (ekonomické, sociálne, zdravotné, pracovné, pedagogické, psychologické, kultúrno-výchovné) zameraných na socializáciu (uzdravovanie) jedinca liečeného z akejkoľvek patologickej závislosti (alkohol, drogy, patologické hráčstvo, kultová závislosť) po absolvovaní príslušnej terapie. Cieľom je trvalá a dôsledná abstinencia. Resocializácia v oblasti drogových závislostí (pozri drogová závislosť) je proces koordinovaného, komplexného, kontinuálneho, systematického, cieľavedomého a adresného ovplyvňovania, usmerňovania preliečeného závislého jedinca. Úspech resocializácie je determinovaný účinnosťou aktivizácie vnútorných schopností človeka na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. Resocializácia je teda programovo zameraná na zmenu životného štýlu prostredníctvom zmeny myslenia s cieľom dosiahnutia plnej integrácie, plnohodnotného návratu do bežného života, sociálneho prostredia a pracovného procesu.

Socializácia

Proces začleňovania sa jednotlivca do spoločnosti, proces sociálneho učenia, v ktorom si osvojuje kultúru spoločnosti, spoločenského prostredia, ktoré poznáva, kooperuje s ním a stáva sa jeho efektívnym členom. Produktom procesu socializácie je formovanie špecificky ľudských spôsobov reagovania, vnímania, myslenia, cítenia, teda formovanie sa ako sociálnej bytosti i ako individuálnej osobnosti. Socializácia sa uskutočňuje v činnosti, v sociálnom styku a v sebauvedomovaní. Hlavným prostriedkom socializácie je výchova v rodine a v rámci skupín, do ktorých jednotlivec vstupuje prostredníctvom identifikácie s pravidlami, ktoré tam platia.

Tolerancia

Tolerancia predstavuje zníženú odpoveď organizmu na účinky obvyklej dávky drogy (pozri droga) po jej opakovanom užívaní. Na dosiahnutie zvyčajného "efektu" treba zvýšiť dávku drogy alebo skrátiť frekvenciu užívania (interval medzi dávkami).

Závislosť

Vzájomný vzťah, v ktorom nejaký objekt alebo jav nemôže naplno a trvalo existovať bez iného objektu alebo bez podmienok týmto objektom vytváraných. Pojem závislosť sa najčastejšie vyskytuje v spojitosti s drogami (pozri droga). Samotná drogová závislosť (pozri drogová závislosť) predstavuje len jednu stránku tohto mnohoznačného pojmu. Prestavuje súbor príznakov (symptómov), ktoré vznikajú následkom pôsobenia príslušného podnetu na organizmus alebo psychiku človeka. Príznaky závislosti sa aktivizujú pri oslabení pôsobenia podnetu, ale najmä pri jeho absencii. Závislosť môže mať podobu potreby, kde podľa druhu potreby je možné vymedziť tri skupiny závislostí:

• necesitné (nevyhnutné), obvykle ide o bazálne biologické potreby - potrava, životné prostredie, pohyb a pod.,

• posibilné (možné) - od profesie, činností, osôb, spoločenských podmienok a pod.,

• obsedantné (nutkavé), ktoré môžu byť v norme alebo v subnorme - od koníčkov, záujmov, pôžitkov, alkoholu, drog a pod.

Podľa etáp ontogenetického vývinu je možné závislosť diferencovať na:

• závislosť s vekom pretrvávajúca, napr. závislosti vyplývajúce z bazálnych potrieb,

• závislosť s vekom pribúdajúca, napr. závislosti súvisiace so somatickým a psychosociálnym dozrievaním,

• závislosť s vekom ubúdajúca, napr. závislosti súvisiace s involučnými procesmi v priebehu starnutia. Na základe sociálnych noriem môže byť závislosť želaná, odporúčaná, vynucovaná. V dôsledku toho sa v určitej kultúre ustálili a zafixovali niektoré prejavy závislého, resp. nezávislého správania sa nielen podľa veku, pohlavia, ale i spoločenského postavenia. Závislosť - nezávislosť sú koexistujúce pojmy. Na základe koexistencie oboch premenných človek spravidla nemôže byť charakterizovaný absolútnou závislosťou, ani absolútnou nezávislosťou. Absolútny výskyt iba jednej dimenzie by vylučoval existenciu druhej dimenzie, čo vylučuje koexistencia. Závislosť je teda možné charakterizovať ako vzťah medzi dvoma javmi, prvý z ktorých - subjekt je nositeľom závislosti a druhý - objekt je predmetom závislosti. Výsledkom uvedeného vzťahu je správanie, ktoré sa pri subjekte môže prezentovať v norme a subnorme. Pri správaní sa v norme je subjekt schopný kontrolovať, usmerňovať svoje závislé správanie sa vo vzťahu k objektu závislosti. Pri správaní sa v subnorme nie je subjekt schopný korigovať svoje správanie sa vo vzťahu k objektu závislosti. Toto subnormné (patologické) závislé správanie je založené na vášnivej (chorobnej) túžbe, ktorá je spravidla mimo autoregulačnej (pozri autoregulácia) možnosti postihnutého. Poznáme viac druhov subnormných závislostí. Z aspektu ich vplyvu a negatívnych sociálnych dôsledkov môžeme ako najzávažnejšie uviesť drogovú závislosť, hráčsku závislosť (hráčske automaty, počítačové hry), závislosť na práci, závislosť na internete, kultovú závislosť (niektoré náboženské sekty).