Sexuálna energia ovládajúca ˃ sexuálna energia ovládaná

Nie je možné zovšeobecňovať to, aká má byť optimálna frekvencia pohlavného styku medzi manželmi. Silnejšie libido takisto nemusí znamenať hypersexualitu.

Zdravý človek dokáže ovládať aj svoju sexualitu! Problém je v tom, že ak sa slobodný človek netrénuje v zdržanlivosti, už v manželstve ju v prípade nutnosti nemusí zvládnuť.

Nie je dokázané to, že častý sex môže škodiť, a hoci sa dvaja manželia zhodnú na tom, že chcú mať sex každý deň, predsa len fyzická pohoda by mala pretrvávať i po orgazmickom zážitku, a tá závisí aj od techniky a hygieny sexu. Preto ten sex každý deň napokon byť nemusí, aby sa sliznica stihla zregenerovať, obnovilo sa narušené prostredie i mikroflóra. Nehovoriac o tom, že máme aj dušu s jej potrebami, nie je možné mať sex v psychickej nepohode alebo nepohode vzťahu; nie sme zvieratá. Sex takisto dlhodobo nerieši ani nevyváži čokoľvek, čo vo vzájomnom spolužití škrípe.

Pred sexom i v sexe potrebujeme rešpektovať medzipohlavné rozdiely. Žena vníma daný akt emocionálnejšie, v kontexte a celým telom, muž pudovejšie, bez nejakej hlbšej symboliky a celým penisom. Muž si nevie predstaviť sex bez orgazmu. Žena je ochotná ponechať tú finálnu radosť len mužovi. Zároveň žena je väčšinou tá, ktorá učí muža milovať, dôverovať, mať radosť z milovania, nie zo sexu a deliť sa o túto radosť.

Frekvencia sexu medzi manželmi vekom klesá, ale je dobré, ak aspoň nejaký sex sa medzi nimi vyskytne, pretože hoci už nie je možné splodiť dieťa, potreba byť spolu aj pohlavne intímne ostáva a pri jej nenapĺňaní môžu medzi manželmi vznikať zbytočné napätie a konflikty, nehovoriac o odcudzení sa. Veď sú predsa naďalej jedným telom.

Nedá mi nespomenúť, že manželia každého veku veľmi často zabúdajú na hygienu pohlavných orgánov i sexu. Najmä muži by si mali pred sexom dobre umyť žaluď po stiahnutí predkožky (pokiaľ je partnerka náchylnejšia na infekciu, tak ideálne Betadine dezinfekčným mydlom) a dodržiavať hygienu sexu. Pokiaľ je v sexe akýkoľvek problém, ktorý niekomu bráni mať z neho radosť, je to vecou oboch a má sa riešiť. Žijeme v dobe, kedy sex nemusí byť tabu a problém v ňom hanba.

Povráva sa, že kondóm je istota (ak si odmyslím tých mladých mužov, ktorí radšej vystavia partnerku riziku vážneho poškodenia zdravia užívaním hormonálnej antikoncepcie, aby oni sami nemuseli použiť kondóm). Ja sa vždy pýtam, istota čoho, pretože okrem nepríjemnej alergickej reakcie jedného alebo druhého partnera môže zlyhať minimálne dvomi spôsobmi - zošmyknúť sa alebo prasknúť. A určite je taký pohodlný, že ho chcú pri sexe všetci používať (smiech). Istota je preto vernosť, dôvera a také vnútorné nastavenie, ktoré pred neplánovaným počatím dieťaťa neuteká ani sa nezbavuje zodpovednosti. Hovorí sa tomu vnútorná zrelosť, ktorá ku kvalitnému vzťahu a kvalitnému sexu jednoducho patrí. Hoci zastávam názor, že sex je hra, do ktorej sme nemuseli byť tak intenzívne motivovaní, v ktorej sme nemuseli byť tak intenzívne odmeňovaní, a predsa sme a v ktorej sa celý život učíme odkrývať tajomstvo jedného tela a fyzickej formy lásky, nie je to hra pre "deti."

Zrejme aj vďaka pornu je už dlhší čas hitom análny sex, len ľudia zabúdajú na to, že análny sex nie je a nikdy nebude pre anatomické pomery konečníka a funkciu hrubého čreva prirodzený. Kto tento pohľad nezdieľa, aspoň nech si zapamätá to, že z rektálnej oblasti sa už potom nevstupuje do vaginálnej ani do orofaryngeálnej (život nie je porno). Pretože inak vystavuje svoju polovičku nepríjemným infekciám.

Takisto nie je presne definované to, ako často myslieť na sexuálnu stimuláciu je ešte normálne a ako často je to už patológiou. Je teda prirodzené, že každý si potrebuje tieto hranice určiť sám. Niekto si pri tom pomôže morálkou, iný medicínou, ďalší psychológiou alebo svojím náboženským presvedčením. Čokoľvek, čo človekovi pomôže nájsť v sexuálnom živote naplnenie, rovnováhu a držať hranice bez pocitu obmedzovania, je dobré.

Existujú už tendencie neurčovať ani to, aké sexuálne predstavy či praktiky, s kým a čím sú ešte normálne. Pokiaľ sa riadime prirodzeným zákonom v srdci a morálkou, všetko, čím ponižujeme naše polovičky, normálne nie je (ponižujúce sexuálne praktiky). Všetko, čím raníme svoje polovičky, normálne nie je (nevera). A sex mimo zväzku a záväzku muža a ženy prináša vždy väčšie riziko a chaos do životov tých, ktorí si ním chcú "spestrovať" svoj život a svoje vzťahy. Nepoznám nikoho, kto by cez takýto sex vnútorne rástol, komu by dával istotu a pripravoval by zázemie pre potomstvo. Ľudia sa zvyknú opýtať: "A prečo by mal?" Pretože je človek, predpokladám, že aj dnes ešte s vyššou hodnotou, akú chceme pripisovať zvieratám.

Tam, kde končí čistá láska, nastupuje deštrukcia

Najprv si potrebujeme zodpovedať otázku, či je vlastne sexuálny akt základnou ľudskou potrebou.

Sex medzi mužmi a ženami je nevyhnutný pre prežitie ľudstva (nakoľko sa inak rozmnožovať prirodzeným spôsobom nevieme). Nie je nevyhnutný pre kvalitný život jednotlivca, pretože keby bol, človek by bez sexu a schopnosti plodiť nedokázal byť šťastný, chradol by a mohlo by to viesť k predčasnej smrti. Z toho vyplýva, že sex nepatrí medzi základné ľudské potreby, ako sa zvykne uvádzať v psychologickej literatúre.

Keďže dnes je ľudský jedinec vystavovaný sexuálnym stimulom asi najviac v celej histórii ľudstva, o to viac sa musí vedome usilovať pracovať s týmto spôsobom odmeňovania vlastného mozgu, aby ho to úplne nepohltilo; nenaštrbovalo ani nezneisťovalo jeho identitu (neurčovalo to, kým naozaj je, nezakrývalo jeho osobnostné kvality), neovplyvňovalo negatívne jeho správanie, neovládlo. Úlohou ľudskej bytosti je rešpektovať vlastnú sexualitu a sexualitu iných ľudí a zároveň sa nestať jej otrokom.

Asi nie je jedno, či má väčšiu túžbu po sexe muž v manželstve alebo slobodný muž, no obaja môžu trpieť rovnakou závislosťou na sexe, podmienenou závislosťou na porne, vypestovanou už v puberte alebo neskôr častým striedaním sexuálnych partnerov. Mladí ľudia sa zvyknú brániť slovami, že svojho sexuálneho partnera milovali. Lenže čo je to láska pri emocionálnej nezrelosti?

Poďme si teraz povedať, čo je to závislosť na sexe a ako sa prejavuje.

Závislosť je psychický fenomén charakterizovaný:

- neodolateľným nutkaním k aktivite vedúcej k uspokojeniu,

- zníženou schopnosťou sebaovládania,

- prejavom somatickej závislosti pri náhlom vysadení alebo znížení dávky kvôli adaptácii organizmu, pri nedostupnosti činnosti - kvôli biochemickým i synaptickým zmenám mozgu - v mozgu vzniká nová patologická homeostáza,

- toleranciou (adaptácia tkanív alebo enzýmová indukcia - urýchlenie metabolizmu alebo adaptácia mozgu na pôvodný stimul),

- deštrukciou vzťahov, väzieb, úpadkom celého človeka.

Dôležitú úlohu v mechanizme sexuálnej závislosti majú hormóny, neurotransmitery a mediátory - príjemný pocit, ktorý jedinec túži zopakovať.

Závislosť vedie k chronickému ochoreniu mozgu. Existuje genetický predpoklad náchylnosti k závislosti (deti, mladiství, dospelí emocionálne labilnejší, intenzívnejšie prežívajúci alebo ťažšie zvládajúci vonkajšie konflikty, prípadne s problematickou identifikáciou alebo riešením vnútorných konfliktov).

Pri vzniku závislosti rozhoduje aj prostredie, sociálne väzby, dostupnosť látky či vytvorenie podmienok pre časté opakovanie aktivity.

Muži siahajú po častej masturbácii alebo sexe hnaní subjektívnym pocitom nejakého vnútorného tlaku alebo s presvedčením, že čím častejšie sa uspokoja, tým menej často ich bude táto mučivá túžba prenasledovať v čase, keď nebudú môcť mať sex alebo masturbovať. Lenže opak je pravdou. Čím častejšie, tým mozog vyšle príkaz mať to ešte častejšie a bude si žiadať vyššiu intenzitu sexuálnych podnetov. Takýto človek niekedy aj niekoľko hodín nemôže nájsť na internete dostatočne uspokojivé porno video, nestačí mu jeden orgazmus v krátkom čase ani jedna osoba na sexuálny život.

Vnútorné pnutie môže byť výsledkom toho, že v jedincovi sa deje niečo iné ako nepokoj kvôli sexuálnej túžbe alebo sexuálnemu vzrušeniu. Nemusí to vedieť odhaliť ani pomenovať. Môže ísť o neschopnosť vyplniť svoj voľný čas produktívnou činnosťou, účinne relaxovať, alebo o vzťahový, emocionálny problém či traumu.

Niekedy je náročné odlíšiť závislosť od zlozvyku, ktorý sa ešte závislosťou nestal.

Nelátkovú závislosť (i keď tu v podstate ide o závislosť mozgu od patologickej rovnováhy endogénnych chemických látok, ktoré mozog odmeňujú) môžeme charakterizovať ako nutkavú potrebu istej formy správania sa bez ohľadu na dôsledky.

V prípade sexuálneho správania sa je to hypersexualita (satyriáza u mužov a nymfománia u žien) - častá sexuálna aktivita, erotománia (zvýšená pohlavná reaktivita, ktorá núti človeka vykonávať erotickú činnosť čo najčastejšie, ako je to možné), sexholizmus. Môže ísť o kombináciu s inými duševnými poruchami, napr. OCD.

Abstinenčnými príznakmi pri neuskutočnenej sexuálnej aktivite sú úzkosť, podráždenosť, nervozita, napätie či nízka schopnosť koncentrácie na niečo (zmeny správania). Jednoducho, závislosť narúša bežné aktivity a normálne fungovanie jedinca (osobné, pracovné povinnosti, záľuby, vzťahy...). Už len zaoberať sa veľkú časť dňa svojím vzrušením a hľadať, akým spôsobom alebo s kým dnes dosiahnuť orgazmus, je veľmi vyčerpávajúce. V poslednom štádiu sexuálnej závislosti už jedinec zanedbáva seba (jedenie, hygiena, spánkový režim) a ohrozuje svoje duševné aj fyzické zdravie (aj tým, že závislosť mu nedovolí myslieť racionálne, mať nadhľad, v prípade "núdze" či voľnej cesty ho núti ísť aj do rizika, čo ho môže stáť zdravie v podobe pohlavnej choroby a jej úspešného šírenia ďalej). Toto štádium môže dosiahnuť každý človek so sklonom k závislosti. Nikto si nemôže povedať, že mne sa to nemôže stať. Vidím to veľmi často na sexzoznamkách, ktoré sú ukážkovými živnými pôdami pre pestovanie sexuálnej závislosti s kvetnatým ospravedlňovaním svojho správania, motívu i cieľa (proste to chcem, je to normálne, zvládnem to sám, môžem kedykoľvek prestať).

Kedy máš nábeh na sexuálnu závislosť?

  • Si často preťažený alebo unudený.
  • Začínaš unikať z reality alebo ju prestávaš posudzovať s dostatočným odstupom.
  • Často používaš sexuálne vtipy a narážky.
  • Ešte nie si emocionálne zrelý (nemusíš byť zrelý ani po 20-tom roku života).
  • Prežívaš akúkoľvek krízu.
  • Niektoré dni/večery tráviš aj hodiny nad pornom, sexchatom, sexom cez kameru.
  • Nedokážeš prežiť deň bez masturbácie.
  • Začínaš používať pojem kamarát/ka s výhodami.
  • Začínaš nehovoriť pravdu o svojom sexuálnom živote.
  • Začínaš si vyberať aj také porno videá, ktoré si doteraz nepozeral, ktoré sú na hrane zákona alebo zákon porušujú, alebo túžiš vyskúšať sex s viacerými osobami či inak experimentovať.
  • Máš chuť za sex aj zaplatiť, keď to už inak nejde.
  • Hovoríš si, že teba nebaví nekvalitný alebo málo častý sex s manželom, manželkou a začneš sa oháňať svojimi právami, nafukovať svoje utrpenie.
  • Dokážeš stráviť týždenne hodiny nad plánovaním sexstretnutia či vytrvalou prípravou váhavej osoby naň, ktorú si našiel na zoznamke. Niekedy maskuješ skutočný dôvod stretnutia. Pýtaš si čím skôr fotografiu, aby si akože posúdil sympatie. V inom kontakte nevidíš zmysel, odmietaš priateľstvo.
  • Sex s kondómom prestane byť pre teba, tak presviedčaš iných o svojom zdraví.
  • Nedokážeš mať sex iba s jednou osobou dlhší čas, postupne skracuješ frekvenciu sexu s málo poznanými osobami až končíš pri sexe s osobami, ktoré poznáš pár minút.
  • Snažíš sa vypínať od emócií a nedívať sa na svojich sexuálnych partnerov komplexne.
  • Si posadnutý dokonalým telom alebo jeho intímnymi časťami. Dokážeš takýchto ľudí prenasledovať, správať sa k nim vtieravo, obťažovať ich, vyhrážať sa im, chcieť ich dostať nasilu.
  • V spoločnosti nedokážeš kontrolovať žiadostivé myšlienky, predstavy či vyzliekanie pohľadom.

Čím človek menej otvára a zdieľa svoj vnútorný svet, tým je menej odolný k vzniku, menej otvorený odhaleniu a menej odhodlaný k riešeniu vlastnej závislosti, dokáže si ju vypestovať do krajného extrému a dokonale svoje myslenie a správanie ospravedlniť.

Promiskuita vs. hypersexualita

Promiskuita má častejšie pôvod v zraneniach (zlá skúsenosť, strach z citovej blízkosti, nevidenie vlastnej hodnoty a kompenzácia nízkej sebadôvery, strach zo samoty, pocit nenaplneného života, hľadanie lásky a prijatia cez sex, únik od zdanlivo neriešiteľnej situácie), ako v životnom štýle (túžba po slobode, neviazanosti, egocentrizmus, konzumný životný štýl atď.). Typické je potom oddeľovanie citov od sexuálnych aktivít, neschopnosť nadviazať zdravý citový vzťah so sexuálnym partnerom (emocionálna závislosť vs. emocionálny chlad). Môže to byť spôsobené traumami, vzťahovými, emocionálnymi zraneniami z minulosti alebo vzťahom k samému sebe - nízka sebahodnota, predsudky, pocity viny a hanby.

Hypersexualita je choroba. Predispozíciou k závislosti sa už rodíme. Potom už závisí od situácie a prostredia (rodina, spoločnosť, kultúra, dostupnosť látky či aktivity), aká závislosť sa u nás vyvinie.

Obaja potrebujú pomoc, ale promiskuitný človek nemá problém s nenaplnením sexuálnej túžby (má problém budovať zdravé a hlboké vzťahy s ľuďmi, a to nielen partnerské vzťahy, ale aj iné), dokáže sa uspokojiť s rôznou frekvenciou sexu, kým hypersexuálneho človeka ženie neukojiteľná sexuálna túžba, z čoho je opakovane frustrovaný. Hypersexuálneho človeka neuspokojí jeden orgazmus. Môže sa vyskytovať nárazovo (napr. doslova presexovaný celý víkend s vystriedaním viacerých osôb a potom pár dní pauza). Takýto človek je závislý. Môže a nemusí mať aj iné duševné problémy vrátane OCD. Väčšinou však platí, že problémom závislého človeka nie je iba jeho závislosť. Napríklad trpí neschopnosťou zvládať stres, vonkajšie konflikty, aktívne oddychovať, nevidí a/alebo nerieši vnútorné konflikty.

Nebezpečenstvo či už promiskuity alebo hypersexuality spočíva v tom, že človek sa postupne emocionálne otupuje, prestáva vnímať iných ľudí komplexne, po sexe s nimi sa im už vyhýba a prestáva vidieť radosť, naplnenie a zmysel života v čomkoľvek inom. Nehovoriac o tom, že sa mu postupne zhnusuje aj obraz samého seba, keď si uvedomí, čo všetko je schopný urobiť kvôli sexu či kvôli tomu, aby dostal danú osobu tam, kde ju chce mať, prípadne, keď precitne, nastaví si zrkadlo sám alebo mu pomôže niekto iný.

Na druhej strane, niekto jednoducho nie je sexuálne závislý, ale má tak nízky morálny kredit alebo tak vážne narušenú osobnosť, že mu nerobí problém zneužívať túžbu po láske, naivitu iných ľudí či priživovať sa na ich vlastnej sexuálnej alebo emocionálnej závislosti.

Liečba sexuálnej závislosti

Vyžaduje si komplexný prístup. Ideálne je začať s ňou skôr, ako závislosť príliš negatívne zasiahne kvalitu života i vzťahy.

Dôležitá je zmena myslenia, práca na sebe samom, úprava rodinných vzťahov, zázemia, zmena kvality pracovných a priateľských vzťahov.

Terapii a podpornej skupine musí predchádzať uvedomenie si problému, chcieť ho prestať ďalej skrývať. Cieľom je poznať svoju sexualitu, nanovo v sebe vybudovať vzťah k sebe, zmeniť prístup k sexuálnemu aktu, naučiť sa ovládať sexuálnu energiu i potrebu, mať ochotu vyberať si ľudí, ktorí sú morálnymi vzormi, dokážu byť oporou... a silu budovať s nimi vzťah, aby si vedel viac vážiť nielen seba, ale aj ostatných ľudí a vnímal ich nielen ako sexuálne bytosti. Ideálne je, ak podporná skupina vzniká už preventívne, ako keď sa už musí odstraňovať patológia spolu s jej príčinami i následkami.

Najlepším riešením je prestať klamať seba a vybrať si niekoho, pred kým budem odkrývať aj svoj sexuálny život, aby mi takto aj v mojom sexuálnom správaní a psychosexuálnom zdraví mohol nastavovať zrkadlo.

Niekedy je potrebná aj medikamentózna liečba.