City čerstvo dospelých

Rozvíjajú sa najmä vyššie city, ktoré sa viažu k tým najrôznejším oblastiam. Mladí ľudia si vytvárajú ideály, nadchýnajú sa v rôznych abstraktných polohách (rôzne oblasti kultúrneho a spoločenského života). Citový život je veľmi intenzívny, hlbší oproti puberte. Úlohou tohto obdobia je urobiť kroky k dosiahnutiu citovej zrelosti. Do 25. roku života by už človek mal byť citovo zrelý.

Kritériá citovej zrelosti

1. Rovnováha medzi dávaním a braním - schopnosť prežívať potešenie z dávania, nielen z prijímania. Ide o uspokojenie základnej duševnej potreby dávať lásku, ochraňovať niekoho, potešiť niekoho, pomôcť niekomu. Ide o to, aby sa nevypracovala akási prílišná chtivosť, či už fyzická alebo duševná, tzv. konzumný prístup k životu.

2. Rovnováha medzi závislosťou a nezávislosťou - človek sa stáva stále viac nezávislým, sme závislí najmä na uspokojovaní citových potrieb v období adolescencie. Adolescent je relatívne nezávislý na vlastných rodičoch, tzn. je schopný prežiť bez ujmy aj dlhšie odlúčenie od rodičov. Stačí písomný či telefonický kontakt a vedomie, že niekam patrí. Na druhej strane sa ešte dostáva do veľkej závislosti od rovesníkov, čo postupne ochabuje a na konci obdobia adolescencie sa stáva nezávislým aj od nich. Skupiny adolescentov tolerujú nezávislosť od skupiny a individuálne odlišnosti adolescentov od rovesníkov.

Prvá láska

Obdobie prvej lásky je často prežívané už v puberte, v adolescencii zvyčajne začínajú mladí ľudia spolu "chodiť" už vážnejšie; vytvára sa závislosť na partnerovi. Akoby ani nebolo možné rozmýšľať inak, iba v súvislosti s daným vzťahom. Plzák nazýva takýto vzťah kalamitným. Táto závislosť má však svoje úžasné čaro; daný zážitok prispieva k stávaniu sa dospelým). Mal by ho zažiť každý mladý človek. Tento zážitok je síce krásny, ale zároveň veľmi krehký. Nesmie sa pokaziť objektívnou realitou, ktorá môže mladému človeku zničiť život. Nie je dobré robiť veľké rozhodnutia, nejaké rozsiahle kroky, ktoré by všetko zmenili a nastala by nesloboda. Prežívaj platonickú lásku. Robiť také opatrenia, aby nedošlo k počatiu neželaného dieťaťa (používanie ochrany).

Aj priveľká závislosť či nezávislosť je znakom citovej nezrelosti. Mali by byť v rovnováhe.

3. Schopnosť empatie - je to schopnosť vcítiť sa do situácie niekoho, kto je iný ako ja. Empatia má rôzne stupne, t.j. poznáme rôznu mieru tejto schopnosti, a to:

- Elementárna úroveň empatie - známa už u novorodencov (jedno dieťa rozplače druhé). Empatia sa vyvíja u detí na základe podobných skúseností; dieťa prenáša svoju vlastnú skúsenosť do podobnej situácie iného človeka.

Citová zrelosť však predpokladá vyšší stupeň miery empatie:

- Taká miera empatie, kedy sa dokážem vžiť aj do situácie človeka, ktorý je úplne iný ako ja, alebo sa ocitol v situácii, v akej som sa ja ešte neocitol. Do tejto miery empatie človek dozrieva postupne a až po prekonaní nižšieho stupňa.

Za znak dosiahnutia citovej zrelosti sa považuje len táto vyššia úroveň empatie. Schopnosť empatie s odlišným človekom je základom dôležitej schopnosti, potrebnej v medziľudských vzťahoch, a to tolerancie (kritérium úspešnosti medziľudských vzťahov). Schopnosť tolerancie dáva človeku slobodu prejavu, existovať vedľa iného, ktorý je iný ako ja. Empatia a tolerancia sú potrebné aj v partnerských vzťahoch. Muž a žena sú rôzni jedinci. Mnohé odlišnosti nemôžu byť odstránené, lebo vychádzajú z ich prirodzenosti. Môžu byť však predmetom nepochopenia, hádok, sporov a pod. Zvyčajne však ide o netoleranciu osobnostných odlišností, nerovnakých záujmov, hodnôt atď. V rodinnom živote je potrebná empatia, vychádzajúc z objektívneho faktu, že muž nikdy nebol ženou a žena nikdy nebola mužom. Určiť hranicu tolerancie je veľmi problematické. Vo všeobecnosti nemôžeme tolerovať to, čo je objektívne považované za škodlivé.

4. Prevaha pozitívnych citov - prežívame city príjemné a nepríjemné. Z hľadiska fyzickej a duševnej hygieny sú prospešné city príjemné - pozitívne. Samotný obsah citov nie je ovplyvnený temperamentom človeka; existujú spôsoby, ako sa naučiť prežívať viac pozitívne city. Sú to nasledovné dva spôsoby:

- Snažíme sa niečo robiť s citmi negatívnymi. Tie prežívame pri frustrujúcej situácii, na ktorú môžeme reagovať emocionálnym prežívaním (zlosť, žiaľ, únik) alebo sa usilujeme negatívne prežívanie obmedziť, nie potlačiť, mobilizujeme svoje intelektuálne sily na to, aby sme preskúmali frustrujúcu situáciu - emocionálne cítenie ide do úzadia. Po prekonaní prekážky prežívame radosť z úspechu, ktorá je tým väčšia, čím viac síl mobilizujeme na jej prekonanie.

- Hromadíme city pozitívne. Volíme také podnety, ktoré evokujú pozitívne city. Na veci, situácie, udalosti sa pozeráme z tej svetlejšej stránky, vedome vyhľadávame podnety, ktoré podmieňujú pozitívne city. Napríklad:

Estetické city - vidieť krásu tam, kde ju iní nevidia (príroda je nevyčerpateľný zdroj pozitívnych zážitkov).

Môžeme sa celkom naladiť na optimistický alebo pesimistický pohľad na svet. Optimista hľadá aj v negatívnych javoch kúsok pozitíva. Je schopný premeniť aj negatívne city na v podstate pozitívne alebo predsa len na niečo dobré.

Sebavýchovný cieľ - naučiť sa vnímať odlišnosti ako niečo, čo ma dopĺňa, nie ako niečo neprístupné či neprijateľné.

5. Zodpovednosť za seba a za toho, na koho máme vplyv - byť zodpovedný znamená žiť tak, aby som nemusel znášať následky svojich činov. Človek je schopný anticipácie - je schopný následky svojich činov predvídať. Citovo zrelý človek, ak čokoľvek robí, využíva schopnosť dopredu vedieť, aké sú následky, ktoré môžu nastať. Tie prežíva tak, že to vlastne chcel, vedel o nich, pripravil sa na ne. V období dospievania si mladí ľudia zakladajú na slobode, k čomu patrí aj to, že si vedia slobodne zvoliť, či chcú alebo nechcú znášať následky. Osobná sloboda - nechcem znášať následky.

Zodpovednosť za toho, na koho máme vplyv - v našom sociálnom správaní je miera zodpovednosti dôležitá. Najväčší vplyv majú rodičia na malé deti - jedná sa o zákonitú zodpovednosť. Vzájomne sa ovplyvňujú aj partneri (počas rozvodového konania je už veľmi ťažké určiť mieru zodpovednosti toho ktorého partnera za daný stav netolerancie v partnerskom zväzku). Značný je aj vplyv partnerov vo vzťahu prvých lások - je potrebné dospievajúcich učiť úcte voči osobe opačného pohlavia, voči partnerovi (nevysmievať sa človeku, ktorý ma má rád, ktorého ja nechcem, nepotrebujem alebo neakceptujem).

6. Citová zrelosť pri vonkajšom prejavovaní citov:

- ide o schopnosť prejavovať a vyjadrovať svoje pocity ostatným. Svoje city prejavujeme na primeranej úrovni a primerane spontánne. Pri utváraní intímnejších medziľudských vzťahov je táto schopnosť veľmi dôležitá; najdôležitejšia v rodičovských a mileneckých vzťahoch. Najmenej sa vyjadrovanie citov vyžaduje v neosobných vzťahoch. Máme právo na spontánny prejav citov, ale pri prejavovaní negatívnych citov musíme mať istú mieru.

- zrelosť sa prejavuje v tom, že na jednej strane viem vyjadrovať svoje city, ale toto vyjadrovanie musí mať, na druhej strane, takú formu, ktorá neubližuje. V období dospievania sú problémy s prejavovaním citov; určité city sa niekedy prejavujú veľmi prudko, bez schopnosti empatie.

Prežívať lásku je schopný iba človek, ktorý je citovo zrelý. Všetky predchádzajúce prejavy sú len zaľúbenosťou.

Láska je vzájomný interpersonálny vzťah citovo zrelých osôb. Až takáto láska má nádej vytvoriť trvalý vzťah, ktorý vydrží. Splnenie podmienok citovej zrelosti je jednou z podmienok harmonického manželstva.