Je muž hrdinom slova a skutku alebo slabochom zmietaným pudmi? Je penis štetcom lásky alebo orgánom zábavy?

Som hrdý na to, že som mužom. Nielen svet žien je tajomný, ale svoje "záhady" má i svet náš. Napriek tomu, že sa považujeme za pánov tvorstva, často zlyhávame. Prežívame strach, odpor, intenzívnejšie vnímame bolesť, máme svojský prístup k problémom, iné vyjadrovanie emócií a prioritné uspokojovanie svojich potrieb a túžob, často sme zbytočne vznetliví až agresívni a rýchlo podliehame názorom i tlakom nielen zvnútra, ale i zvonku. Máme silnú tendenciu ospravedlňovať svoje činy. Milujeme akékoľvek rozmaznávanie tela a dobrodružstvo, ale utekáme pred zodpovednosťou. Naša sila nie je vnútorná, naším umením je zabúdať, potláčať, nevšímať si a maskovať. My muži sa často bojíme nepoznaného. Povrchné vnímanie situácií v nás môže vyvolať odpor a naše špecifické (ne)vyjadrovanie pocitov môže v ľuďoch okolo nás vzbudiť hnev, zmätok a nepochopenie. Každý z nás je tak trochu egoista, čím sme veľmi podobní ostatným samcom v prírode. Aj z tohto nášho presvedčenia o podobnosti pramenia časté neprimerané reakcie, ktoré sú nami považované za primerané dovtedy, kým ich niekto neodhalí a nevytkne nám ich. My sa však aj vtedy nejako obhájime. Ako mierneho egoistu ma pri zistení, že moja žena bude pár dní preč aj s kolegami, hneď napadne, čo budem robiť bez nej a začnem špekulovať, či sa tam s niekým intímne nezblíži. Áno, akási nedôvera a domýšľavosť v našom vnútri stúpa priamo úmerne s časom, v ktorom ho naše polovičky nestrávia s nami. I my máme svoje komplexy, vrodené i získané nedostatky, o ktorých zvyčajne nerozprávame nikomu. Posilňujeme si svoje sebavedomie a umelo umenšujeme pocit osamelosti, nepochopenia, vyčerpania či sklamania v partii kamarátov, kolegov. Tá však slúži na športové, pracovné, technické, vzťahové a sexuálne látaniny v hádankách s riadnou dávkou humoru a až po niekoľkých promile prechádzame na úprimné rozhovory a výlevy sŕdc. A ako je nám dobre pri tom pive. Prvý sa predvádza a posledný víťazí. Akosi všetko, čo je v nás slabé, zametáme pod koberec, len preto, aby sme pred inými neukázali svoju zraniteľnosť, aby neutrpela naša hrdosť či dobrá povesť. Aj preto si dobíjame energiu rôznymi spôsobmi, ktoré nie sú vždy adekvátne. Bojíme sa výsmechu, odmietnutia či samoty, preto v sebe mnohé veci potláčame a sopka emócií eruptuje pravidelne po každom alkoholickom výjazde. Aj mužská duša trpí, ale spôsob, ako sa s tým vyrovnávame, je akosi málo efektívny. Na jednej strane sme silní a odvážni, na druhej strane sa vieme správať prízemne ako slabosi.

Sme hrdí, ale i zraniteľní. Na jednej strane milujeme, na druhej ubližujeme. Keď nám to príde vhod, chceme splynúť s prírodou ako alfa dominantní samci, ktorí investujú do kvantity, riadiac sa iba pudmi. Byť pred niekým úplne obnažený fyzicky je naším každodenným snom, ale obnažiť pred niekým svoju dušu - to je neprípustné.

Hlavným orgánom a centrom našej vášne je penis. Penis je úžasný orgán na jednu úžasnú činnosť (okrem inej, ktorá je viac potrebná ako úžasná). Je orgánom tej najdokonalejšej formy lásky, ktorá má okrem osobného naplnenia aj nesmierny praktický význam, bez ktorého by táto spoločnosť neexistovala, pretože by ľudstvo zaniklo. Splynutie muža a ženy v láske, nie v experimente či alkoholickom opojení je najkrajšie telesné vyjadrenie tohto vznešeného citu.

Penis je orgán, o ktorom sa vie veľa, vrátane "problémov" s ním, ale hovorí sa o ňom málo. Koľko mylných predstáv o ňom získavame už od samotného detstva, a od chvíle, kedy ho môžeme využívať naplno, sme doslova nasiaknutí lžami a polopravdami. Koľko vtipov a nemiestnych poznámok na penis a sex si vypočujeme a sami vyprodukujeme. Bez penisu by síce nebolo možné dokonale vyjadriť našu lásku, no občas mu pripisujeme príliš veľa pozornosti. Každý z nás sa chce chváliť, ale keď dôjde na rozoberanie problémov, nikto žiadny nemá. A pritom len naša žiadostivosť nemusí poznať hranice. To už nie je o penise a našich potrebách, dokonca ani o našich výhovorkách o pozostatkoch po alfa dominantných samcoch, to je už o nás. Je to o našej zbabelosti, nešťastí, slabosti, hrdosti, neoblomnosti, v nevere a neschopnosti budovať pravú lásku a tešiť sa z nej. Sme slepí a hluchí pre lásku, ale plne vnímaví pre potreby nášho tela. Naša myseľ často balansuje medzi túžbou neublížiť milovanej osobe a možnosťou predsa len seba urobiť šťastnejším, uniknúť pri každom väčšom probléme, zbaviť sa čo i len minimálnej psychickej záťaže a zodpovednosti za vzniknutý problém. Takto chceme kamuflovať to, že sme už v podstate prestali milovať, resp. nikdy sme nemilovali pravou láskou.

Túžby sú silné a dennodenne sa pohybujeme medzi krásnymi objektmi vášne. Zabúdame však na jedno - nie iba penis z nás robí mužov. Všetky prešľapy, ktoré môžeme smelo zvaliť na penis, rolu muža dehonestujú. Naša najväčšia zbraň nie je najväčší a najkrajší penis a umenie milostného aktu, ale naša vernosť pri zachovaní mužskosti; naša vernosť napriek všetkým pokušeniam zvnútra i zvonku. Penis je iba orgán, ktorý by nemal byť terčom posmechu a ani centrom maximálnej pozornosti. On je súčasťou povolania muža k pravej láske. On je jej nástrojom, nie prostriedkom chvíľkovej rozkoše. Pravá láska je skúšaná množstvom problémov. Ale silná láska kolujúca medzi členmi dvojice je nepremožiteľná. Láska založená na pravých hodnotách premôže i žiadostivosť, i hrdosť, i pýchu, i akýkoľvek náznak egoizmu. Tvrdiť, že potrebujem sex, lebo s mojou polovičkou ho nemám často, je jednou z našich krásnych hlúpostí, ktoré uchlácholia dušu i svedomie. Ale tvrdiť, že sme sa so ženou akosi vzdialili a chceme to spoločne napraviť je hrdinstvo pravého muža. Môžeme byť obeťou akurát tak vlastnej úbohosti, určite nie vyzývavých pohľadov a provokujúcich výstrihov iných krásnych žien. Penis nemá vlastné nervové centrum a hoci sa postaví, je to prirodzené. Ale ak človek s najlepšie rozvinutým mozgom, nie omylom uloženým v lebečnej dutine, sa stane otrokom penisu, to už prirodzené nie je. Muža robí krásnym jeho slovo, ktoré dodrží, jeho prísnosť, ale spravodlivosť, jeho odvaha, ale i citlivosť, jeho odhodlanie, ale i sebazaprenie, jeho vernosť v láske i trpezlivosť, jeho schopnosť dobývať, ale nevlastniť. Penis je úžasný orgán úžasného muža, no neexistuje úžasný orgán záletníka, ktorého slovo nemá žiadnu cenu, ktorý žije len pre uspokojovanie svojich pudov a nemá záujem uprednostňovaním vyšších hodnôt dospieť k vznešeným cieľom. Bohužiaľ, v každom z nás drieme kúsok egoistu a túžba po dobrodružstve (v predstavách túžime byť obletovaní inými krásnymi ženami). Ako zvieratám by nám nemohol nikto nič vyčítať, ale ako ľudia by sme mali dať prednosť vyšším hodnotám sami od seba, pokiaľ nám slovo záväzok niečo hovorí, pokiaľ si uvedomujeme vážnosť slova rodina.

S penisom je možné sa hrať rôznymi spôsobmi a zažívať pravidelnú slasť, ale vždy to bude iba penis a iba istý okamih dňa. Čo s ďalšími hodinami a čo s budúcnosťou? Ako ich chceme prežiť? Uškodíme si nejako, keď si vytvoríme návyk na nezriadený spôsob života? Čo cítime vo svojom srdci? Na čo sa najviac tešíme, keď prídeme domov? Chceme prežívať len tak? Cítime v srdci radosť aj mimo chvíľ slasti? Cítime sa byť naplnení, potrební, milovaní? Tešíme sa na objatie, na duševnú blízkosť svojich manželiek? Dokážeme vidieť a vážiť si to, čo robia pre nás a pre naše deti? Dokážeme bojovať so zlom, hoci by sme mali ísť sami proti všetkým? Dokážeme neúnavne budovať našu lásku po celý život a nikdy si nepovedať: "Už mám všetko, čo som chcel!" či "Iný už nebudem!"? Alebo sme si všetkým takí istí, že nám stačí prísť domov, sadnúť si pred televízor, vyložiť nohy, otvoriť si pivo a nechať plynúť čas?

Je pre nás penis naozaj štetcom lásky alebo orgánom zábavy? Láska mení srdce toho najtvrdšieho muža na svete a mení na kameň ten najmäkší orgán na tele muža. No mala by to byť láska, nie experiment, súčasť pomsty či zábava. Ak dokážu byť verné niektoré druhy zvierat, k čomu ich určite neženie láska, o čo viac by sme mali byť verní my kvôli láske? Skúsme sa naučiť vyjadrovať svoje túžby prirodzeným spôsobom, všímať si a riešiť problémy v ich začiatkoch; skôr než sa ocitneme v náruči inej ženy. I slobodný muž hľadá lásku, ale nesmie zabúdať na to, že hľadá ženu, ktorá si zaslúži byť milovaná, nie využitá. Ženy tu nie sú preto, aby slúžili našim potrebám, ale všetci sme tu preto, aby sme žili pre lásku. Hovorí sa, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje. Opak je pravdou, pretože láska tu bola skôr ako sex. Každý, kto trochu prenikne to tajomstva lásky zistí, že láska je tak nádherná a neobmedzená, že nemôže byť pochopená. Ona nie je jednoduchým vyjadrením v telesnom spojení muža a ženy, i keď my si bez neho nevieme svoj život predstaviť. Lásku nepochopíme, pretože my nie sme schopní vnímať jej dokonalosť, jej čistotu, jej silu. Celý život sa o to ale môžeme usilovať a aspoň takto sa priblížiť k jej podstate; nie slovami, ale skutkami.

Prvoradou úlohou dospelého muža je názorovo sa oslobodiť od rôznych partií, pozrieť sa na seba objektívne a predsa optimisticky a začať trpezlivo a múdro (s perspektívnou víziou do budúcnosti - neurobím zo seba trosku skôr ako začnem žiť) budovať seba odstraňovaním svojich nedostatkov. Iba tak v sebe môže pripraviť miesto pre zrod pravej lásky.

My muži by sme mali pomenovávať každý zmätok, túžbu či problém vo svojom vnútri a naučiť sa zdôverovať sa tej osobe, ktorá nás možno v poznaní pravdy a spracovávaní vnútorných konfliktov ďaleko predbehla. Priznajme si našu nedokonalosť a zbytočnosť prázdnych a oplzlých rečí. Nedovoľme hrdosti či slepej vášni, aby nám riadila život a bránila nám duchovne rásť. Ak už žijeme, máme plniť aj vyššie ciele, než len konať pudovo.

Ako otcovia by sme mali svojim synom ponúknuť náhľad do pravého poznania a kvalitnou osobnostnou formáciou i sexuálnou výchovou ich nepriamo nasmerovať na správnu cestu, ktorú si napokon zvolia sami. Ako muži sa vieme vtipne porozprávať o penise a trampotách s ním, ale skúsme sa občas porozprávať i vážne o našej nedokonalosti, o tom, ako sa sila muža stáva v okamihu slabosťou a ako je dôležité najprv myslieť a potom konať. Nehľadajme v inom mužovi súpera, pred ktorým sa nesmieme pokoriť, ale hľadajme skutočného priateľa. Pretože sú veci, v ktorých nás žena nikdy nepochopí. Vyhovárať sa a utekať, keď už horí, nie je hrdinstvom muža, ale zbabelosť. Penis je úžasný, ale i obyčajný orgán, ktorý riadi i naša vôľa. Každý má právo na omyly, ale nikto by s nimi nemusel žiť či odstraňovať nimi spôsobené následky až do smrti. Žime jednoducho, ale s láskou. Nikdy sa nehanbime dať lásku tomu, kto ju potrebuje. Žime bez predsudkov so zdravou sebakritikou, so schopnosťou načúvať a byť otvorený možnosti odstraňovať vlastné negatíva, učme sa pokore a trpezlivosti. Buďme hrdí na svoju sexualitu, na svoj pohlavný orgán i na to, že ho vieme používať ako nástroj lásky. Nesnažme sa chcieť byť viac ako ostatní, ale buďme pánmi hlavne samým sebe a svojim žiadostiam. Buďme chlapmi srdcom i mysľou a až potom penisom.