Masturbácia - nevhodná aktivita pubescentov

Masturbácia, ktorú praktizujú častejšie chlapci, sa môže prihodiť už vo veku prvých erekcií ako experiment. Nevhodné je vytvorenie návyku pravidelnými, častými, v tomto veku bezpredmetnými, hravými masturbáciami. Dieťa sa veľmi intenzívne vyvíja nielen fyzicky, ale aj psychicky. Masturbáciu človek prežíva v každom veku inak a jeho organizmus ako celok (vrátane duše) je inak vnímavý na vytvorenie návyku (mladší jedinec si vytvorí závislosť skôr ako starší, nevhodné návyky ovplyvňujú jeho neskoršie vnímanie lásky a sexuálneho aktu ako takého). Nielen ten istý organizmus v inom období života, ale aj každý jedinec je inak náchylný na tú-ktorú závislosť.

Sexualita, tak ako aj individualita každého človeka si zaslúži rešpekt, úctu, priestor na zrenie bez hrubých či predčasných zásahov, zdravý, zodpovedný, otvorený prístup. Nejde o zákazy, ale o to, aby maloletý či mladý človek nebol ukrátený o možnosť byť blízkymi dôkladne informovaný o sexualite, aby sa dokázal správne rozhodnúť už v začiatkoch, aby nebol dezorientovaný v tom, čo robí a prečo to robí (a či to prináša viac pozitívneho ako negatívneho), aby neskôr nestratil hrdosť, úctu k svojmu telu i telu ostatných, aby nestratil prirodzenú hanblivosť či akékoľvek zábrany. Inak sa môže ľahko stať, že masturbáciu začnem pomerne skoro vnímať ako niečo, čo mi už nestačí, hoci ešte nie som schopný pravej partnerskej lásky. Pocítim, že sex s jednou partnerkou mi už takisto nestačí, nenapĺňa ma šťastím, a to ešte stále nie som schopný pravej partnerskej lásky. Ako ma to všetko ovplyvní vo veku, kedy jej už budem schopný?

Dôkazom zrelosti a plnohodnotné prežívanie pravej partnerskej lásky nie je predovšetkým sexuálne uspokojenie či vystatovanie sa krásnym partnerom pred spolužiakmi, ale schopnosť obety, stálosti, zodpovednosti, odpúšťania, ochoty na sebe pracovať kvôli sebe. Mládež má byť vedená k tomu, aby spájala sex s pravou partnerskou láskou v zrelosti nielen tela, ale aj ducha..., aby intímny akt nebol odpájaný od zodpovednosti a záväzku.

Nie je pravda, že masturbácia je nevyhnutným úkonom uvoľnenia akéhosi napätia. Kto by totiž masturbáciu nepraktizoval, musel by už z nahromadeného napätia "explodovať." Preto existuje polúcia. Psychické napätie, o ktoré tu ide, pochádza z nezdravého spôsobu života a závislosti na sebaukájaní. Kto masturbáciu nikdy nepraktizoval, neprežíva také vnútorné stavy ako ten, kto sa práve teraz nachádza v rôzne dlhej pauze medzi extrémne častými mechanickými dráždeniami svojho pohlavného orgánu. Tie by sa dali prirovnať k stavu neurotika, ktorý sa ženie za niečím, mysliac na to neustále, túži prežiť slasť znovu a znovu. Je to rovnako silná psychická závislosť, ako je silná celková závislosť na alkohole či drogách, avšak nemá žiadny negatívny dopad na telo v porovnaní s alkoholom či drogami. Rovnako ako iní závislí, ani závislí na masturbácii nemôžu prestať. Keďže ľudské telo nie je naprogramovaný robot, ale má i dušu, a keďže všetci sme jedineční, každý prežíva svoju sexuálnu závislosť inak. Niekto ju dokáže korigovať, iný zasa do nej spadne úplne, zväzuje a pohltí ho celého. Už nie človek ovláda svoju sexualitu, ale sexualita ovláda človeka.

Nebezpečenstvo hrozí aj v tom, že človek môže masturbáciu povýšiť nad prirodzený pohlavný styk s osobou opačného pohlavia, pretože iba on sám vie, ako to chce, čo je pri tom potrebné robiť a osobne realizovaná "metodika" ho vzrušuje najviac (autoerotizmus). Silný návyk masturbovať môže niekedy vážne ohroziť intímny život oboch partnerov (zavriem sa do izby, pustím si porno, ktoré ma vzrušuje viac ako obyčajný sex a urobím si to, ako ja chcem). Sex prestane byť zdieľaním, ale stane sa nástrojom posilnenia egoistických pohnútok separujúceho sa jednotlivca.

Je veľmi ťažké ovládať svoje neresti a rozkoše. Chlapci skúšajú fajčiť nie preto, že sa cigaretovému dymu nedá odolať, ale preto, aby sa sami cítili i navonok vyzerali byť dospelejší, podobali sa na svojich otcov či iných dospelých mužov aj v nerestiach, ktoré predstavujú dospelosť, slobodu či vzbudzujú rešpekt. Fajčiť jednu cigaretu denne by nebolo ono, lebo partii nepoviem "nie," lebo "jednu denne fajčia iba ,baby.'" Podobnú analógiu mýtu môžeme nájsť aj pri pive či tvrdom alkohole - Na jedno pivo/jeden pohárik sa do baru predsa nechodí. Takýmto zmýšľaním, premeneným na aktivitu, sa u mladého človeka postupne vytvorí návyk, ktorý má pod kontrolou iba zdanlivo; v skutočnosti návyk ovláda jeho. Čo sa týka kompulzívnych masturbácií, ich zákazom sa u dotyčného takmer s istotou dosiahne opačný efekt (ich zintenzívnenie). Problém je preto potrebné riešiť citlivo (čo by mal mať na pamäti rodič dospievajúceho dieťaťa), ale ešte predtým, dospievajúci či dospelý si musí byť sám vedomý prípadnej závislosti. Dnes majú mladí ľudia v masturbácii a v sexe už do dovŕšenia dospelosti vyskúšané takmer všetko. Samozrejme, chcú vo zvolenom trende pokračovať aj ďalej a napokon upadajú do takých problémov v intímnej sfére, o ktorých ľudia pred pár desaťročiami nevedeli ani len snívať (okrem mnohých praktík masturbácie spomeniem napr. strap-on sexuálnu praktiku). Jednoducho napísané - ľuďom dneška sa vždy máli; chcú na svojom tele či na tele druhého vydráždiť úplne všetko za každú cenu a všetkými možnými i nezdravými spôsobmi.

Masturbáciu by som mohol prirovnať k modernej závislosti mladých ľudí na počítačoch, i keď tá do určitej miery škodí aj telu. Keď však uspokojiť tento návyk nie je možné, človek je nervózny, napätý alebo až zúfalý. Nikomu nezaškodí tréning v sebaovládaní. Dokázať udržať kontrolu nad sebou samým v maličkostiach je nielen tréningom ducha prinášajúcim radosť; tréningom v schopnosti ovládať sa v situáciách vážnejších, ale navodzuje i pocit víťazstva a vnútornej slobody, po ktorej túži každý.

Poznám prípady, kedy sa dospievajúcim posmievajú, ak sa priznajú, že nemasturbujú často alebo vôbec. Považujú ich za čudákov alebo svätuškárov. U dieťaťa je potrebné odmalička posilňovať hrdosť na to, že sa na základe informácií z prvej ruky samo rozhodlo, že sa rozhodlo správne, posilňovať vedomie toho, že o nič neprichádza, že nemusí konať, ako koná väčšina, že všetko má svoj čas, že masturbácia je len náhrada za pohlavný styk pri "nútenej" pauze v aktívnom pohlavnom živote či "pomôcka" v terapii intímneho problému, že o prvej sexuálnej skúsenosti, ktorá je súkromnou záležitosťou každého človeka, rozhodne samo, až príde čas a nenechá sa ovplyvňovať inými.

Možno pre niekoho absurdita, predsa len by som pri dospievajúcom riešil jeho zvyk často masturbovať s úsmevom. Je pravda, že masturbácia sa môže stať nekontrolovateľnou záležitosťou, že môže plynule prejsť do závislosti na porne, ohroziť zdravý sexuálny vývin jedinca, nasmerovať ho na večnú nespokojnosť a hľadanie sa v intímnom živote s túžbou vyskúšať všetko "zakázené." Zákazy a prísnosť môžu dospievajúcemu veľmi ublížiť, je totiž veľmi citlivý na svoju sexualitu. Preto je vhodné radiť, napomínať s úsmevom. Nevhodné je napomínať pod hrozbou, nátlakom, ponižujúcimi poznámkami či vyvolávaním strachu nepravdivými historkami, odporu zákazmi a trestami, znechucovaním, dehonestáciou vynárajúcich sa prirodzených sexuálnych túžob dospievajúceho. Je potrebné mu citlivo a trpezlivo vysvetľovať, aký je rozdiel medzi láskou, ktorú zažíva teraz a ktorú ešte len zažije (neodopierať mu ani tú súčasnú), aby sa na svoju zrelosť v partnerskej láske a rozhodnutie mať prvý pohlavný styk s milovanou osobou tešil a nemal zo všetkého, čo sa týka sexu strach a výčitky svedomia. Dospievajúci by mal na základe kvalitných informácií od rodiča (i na základe príkladu lásky a spolužitia rodičov, blízkych) vedieť odhadnúť, čo je prirodzené, čo je vhodné, čo je vhodné menej a čo je nevhodné i v sexualite, ktorá sa ho osobne dotýka.


Prednášku o mužskej masturbácii z rôznych uhlov pohľadu môžete nájsť v článku: Nie je to len o autoerotike.