Prvé sexuálne kontakty v detstve s inými deťmi? Často desivé zistenia!
Prečo sa deti snažia napodobňovať dospelých v sexe alebo prečo dávajú voľný priebeh prebúdzajúcemu sa sexuálnemu pudu?
Čím častejšie sa dozvedám o sexuálnych aktivitách dnes už dospelých osôb z čias, keď boli maloletí alebo mladiství, tým častejšie sa zamýšľam nad tým, prečo je tomu tak, že deti sexuálne zneužívajú iné deti - s takou ľahkosťou, samozrejmosťou, odvahou a nie raz opakovane od prvých erekcií chlapcov v puberte. Imitujú homosexuálne alebo heterosexuálne erotické aktivity v čase, kedy ešte ani nevedia, čo vlastne sexualita a sexuálna orientácia sú.
Najčastejšie sa tieto aktivity odohrávajú v rodine medzi vlastnými či nevlastnými súrodencami, bratrancami, bratrancami a sesternicami, susedmi, kamarátmi. Chlapci, iniciátori sexuálneho aktu, zvyčajne vnímajú tento skutok ako hru, realizovanú jednorazovo či opakovane. Nerozumejú jeho hĺbke, súvislostiam, nechápu ho v kontexte vzťahu medzi nepríbuznými, fyzicky i emocionálne zrelými osobami, neuvedomujú si následky tejto "hry" s pohlavnými orgánmi, niekedy aj s pokusom o koitus. A tak sa rodia pseudopedofilné, pseudoincestné, pseudohomosexuálne aktivity našich detí s ťažkým precitnutím v budúcnosti (pokiaľ toho vôbec budú schopné).
Príčinou nemusí byť len rýchla, presexualizovaná či "zvrhlá" doba s nesprávnym ponímaním slobody. Príčinou môže byť aj nedostatočné, nevhodné vedenie rodičov, ich benevolencia a sexuálna a vzťahová samovýchova detí, resp. vyrastanie pri výraznej asistencii "ulice" (plnej dezinformácií a mylných presvedčení), internetu a voľne dostupnej pornografie s množstvom perverzných videí či videí plných rôznych deviácií a krivých obrazov sexuality a sexu (sexujúce animované postavičky, osoby vyzerajúce ako deti...). Niekedy je to snaha dieťaťa rýchlo dospieť a zaslúžiť si niečiu lásku, prijatie, ocenenie.
Pritom je potrebné mať na zreteli, ako hlboko tieto aktivity značia deti v ich detstve i v budúcom živote, v oblasti duševného zdravia ako takého, medziľudských a partnerských vzťahov, sexuality, identity a sexuálneho správania. Deti často mávajú aj po dovŕšení dospelosti tieto zážitky hlboko v sebe potlačené, sporadicky vyúsťujúce do problémov v škole, rodine, v partnerských vzťahoch, vo vnímaní vlastnej hodnoty, identity. Hlboké potlačenie týchto zážitkov sa udeje najmä kvôli tomu, že deťom postupne počas dospievania akoby dochádza, čo sa vlastne dialo, čo vlastne robili a navrstvia na tieto zážitky silné pocity viny a hanby. Niekedy si "vinníci" i "obete" časom vymenia roly. Uzavrú sa a jedinými znakmi týchto v sebe pochovaných zážitkov sa stanú nepochopiteľné správanie, rýchle zvraty v ňom, strach sa viazať, strach z použitia alebo, naopak, vyzývavé sexuálne správanie, promiskuita, agresivita, negatívny sebaobraz, alterovaná sexuálna orientácia alebo tendencia pokračovať v sexuálnych aktivitách s nedospelými osobami. Nie zriedkavo sa stáva, že osoba dané skutky aj v dospelosti ospravedlňuje napríklad slovami: "Boli sme ešte deti," aby sa vyhla bolestivému precitnutiu.
Milí rodičia, majte jasný prehľad o tom, čo vaše deti robia a s kým, veďte ich k úprimnosti a otvárajte pred nimi sexuálne otázky skôr, ako začne byť neskoro. Inak vaše dieťa často veľmi diskrétne zraňuje v oblasti vzťahov a sexuality seba i iných ľudí. To môže vyústiť do rôzne závažnej psychiatrickej diagnózy vrátane závislosti či zhoršenia kvality života a vzťahov alebo sa stať jednou z príčin psychických ťažkostí. Je vysoko pravdepodobné, že sa mu tak skoro adekvátna pomoc nedostane a že dôjde k zhoršovaniu kvality života a duševného stavu. Tak citlivá téma sa často neotvára, nevenuje sa jej pri rozhovoroch s odborníkom, nakoľko k nim zvyčajne kvôli vine, hanbe, strachu z trestu, odsúdenia ani nedôjde; jedinec nenaberie odvahu alebo to vytesnil zo svojho vedomia.
Možno vám, milí rodičia, teraz napadá, že ani vy ste od svojich rodičov nedostali nejaké základy sexuálnej výchovy, prežili ste to a fungujete dnes relatívne normálne. Skúste si ale uvedomiť, čomu sú deti dnes denne vystavované. Spomeniem len množstvo podnetov a informácií, v ktorých sa dieťa za pomoci dospelého nedokáže zorientovať a vybrať si pravdivú podstatu a dobro pre seba. Vzťahy detí s dospelými už v dnešnej dobe nebývajú také intenzívne ani kvalitné ako v minulosti (strácajú na intimite a sile), deti rýchlo prichádzajú o ideály, nemusia byť tak zodpovedné voči sebe ani ohľaduplné k iným (deťom nedovolíme dospieť alebo z nich predčasne robíme dospelých), rodičia zasa prichádzajú o prirodzenú autoritu, ktorá okrem iného vymedzovala morálne hranice, poskytovala dieťaťu, ktoré nebolo tak vystavené tlaku moderných spoločenských mýtov a nepísaných rovesníckych pravidiel, priestor vybudovať si a udržať vlastnú identitu a morálnu integritu. To, čo by si priali rodičia, v deťoch nie je dostatočne ukotvené alebo sa za to hanbia kvôli nedostatočnej verbálnej intervencii či chabého (benevolentného, nejasného) vzoru rodiča. Zamyslieť sa nad tým, prečo rodičia strácajú prirodzenú autoritu a ako ju získať už musí každý rodič sám - kvalitnou sebareflexiou, uprataním si v samom sebe, pomenovaním si svojich istôt a zásad, ochotou vnútorne rásť, dávaním dieťaťu zo seba to najzrelšie a najperspektívnejšie a určením si priorít.