Prvé sexuálne kontakty v detstve s inými deťmi? Často desivé zistenia!

Prečo sa deti snažia napodobňovať dospelých v sexe alebo prečo dávajú voľný priebeh prebúdzajúcemu sa sexuálnemu pudu?

Čím častejšie sa dozvedám o sexuálnych aktivitách dnes už dospelých osôb z čias, keď boli maloletí alebo mladiství, tým častejšie sa zamýšľam nad tým, prečo je tomu tak, že deti sexuálne zneužívajú iné deti - s takou ľahkosťou, samozrejmosťou, odvahou a nie raz opakovane od prvých erekcií chlapcov v puberte. Imitujú homosexuálne alebo heterosexuálne erotické aktivity v čase, kedy ešte ani nevedia, čo vlastne sexualita a sexuálna orientácia sú.

Najčastejšie sa tieto aktivity odohrávajú v rodine medzi vlastnými či nevlastnými súrodencami, bratrancami, bratrancami a sesternicami, susedmi, kamarátmi. Chlapci, iniciátori sexuálneho aktu, zvyčajne vnímajú tento skutok ako hru, realizovanú jednorazovo či opakovane. Nerozumejú jeho hĺbke, súvislostiam, nechápu ho v kontexte vzťahu medzi nepríbuznými, fyzicky i emocionálne zrelými osobami, neuvedomujú si následky tejto "hry" s pohlavnými orgánmi, niekedy aj s pokusom o koitus. A tak sa rodia pseudopedofilné, pseudoincestné, pseudohomosexuálne aktivity našich detí s ťažkým precitnutím v budúcnosti (pokiaľ toho vôbec budú schopné).

Príčinou nie je rýchla, presexualizovaná či "zvrhlá" doba alebo tendencia detí rýchlo dospievať. Príčinou je nedostatočné, nevhodné vedenie rodičov, ich benevolencia a sexuálna a vzťahová samovýchova detí, resp. vyrastanie pri výraznej asistencii "ulice," internetu a voľne dostupnej pornografie s množstvom perverzných videí či videí plných rôznych deviácií a krivých obrazov sexuality a sexu (sexujúce animované postavičky, osoby vyzerajúce ako deti...).

Pritom je potrebné mať na zreteli, ako hlboko tieto aktivity značia deti v ich detstve i v budúcom živote, v oblasti duševného zdravia ako takého, medziľudských a partnerských vzťahov, sexuality, identity a sexuálneho správania. Deti často mávajú aj po dovŕšení dospelosti tieto zážitky hlboko v sebe potlačené, sporadicky vyúsťujúce do problémov v škole, rodine, v partnerských vzťahoch, vo vnímaní vlastnej hodnoty, identity. Hlboké potlačenie týchto zážitkov sa udeje najmä kvôli tomu, že deťom postupne počas dospievania akoby dochádza, čo sa vlastne dialo, čo vlastne robili a navrstvia na tieto zážitky silné pocity viny a hanby. Niekedy si "vinníci" i "obete" časom vymenia roly. Uzavrú sa a jedinými znakmi týchto v sebe pochovaných zážitkov sa stanú nepochopiteľné správanie, rýchle zvraty v ňom, strach sa viazať, strach z použitia alebo, naopak, vyzývavé sexuálne správanie, promiskuita, agresivita, negatívny sebaobraz, alterovaná sexuálna orientácia alebo tendencia pokračovať v sexuálnych aktivitách s nedospelými osobami. Nie zriedkavo sa stáva, že osoba dané skutky aj v dospelosti ospravedlňuje napríklad slovami: "Boli sme ešte deti," aby sa vyhla bolestivému precitnutiu.

Milí rodičia, majte jasný prehľad o tom, čo vaše deti robia a s kým, veďte ich k úprimnosti a otvárajte pred nimi sexuálne otázky skôr, ako začne byť neskoro. Inak vaše dieťa často veľmi diskrétne zraňuje v oblasti vzťahov a sexuality seba i iných ľudí. To môže vyústiť do rôzne závažnej psychiatrickej diagnózy vrátane závislosti či zhoršenia kvality života a vzťahov alebo sa stať jednou z príčin psychických ťažkostí. Je vysoko pravdepodobné, že sa mu tak skoro adekvátna pomoc nedostane a že dôjde k zhoršovaniu kvality života a duševného stavu. Tak citlivá téma sa často neotvára, nevenuje sa jej pri rozhovoroch s odborníkom, nakoľko k nim zvyčajne kvôli vine, hanbe, strachu z trestu, odsúdenia ani nedôjde; jedinec nenaberie odvahu alebo to vytesnil zo svojho vedomia.