Sex vs. láska
Prichádza puberta a s ňou zmätok v citoch; už nedokážem ani len navonok nenávidieť osobu opačného pohlavia, priam naopak, chcem sa s ňou zbližovať. Dospievam. Ale aké som mal detstvo? Dokážem si svoju sexualitu vážiť a zaobchádzať s ňou ako s Božím darom? Dokážem byť trpezlivý v darovaní sa niekomu úplne celý, telom aj dušou?
Chveje sa mi žalúdok, prichádzajú prvé dotyky, prvé bozky. Celý sa strácam. Nedokážem to ovládať. Som šťastný, že milujem a že som milovaný. Napadlo ma niekedy poďakovať sa Bohu za to, že mi dal osobu, ktorú milujem, že mi poslal do môjho života správnych ľudí, aby ma pripravili na ten deň, keď budem môcť milovať tak, ako nikdy doteraz? Že mi dal matku, ženský vzor lásky a obetavosti, rozumu a nehy? Že mi dal otca, mužský vzor plný sily, odvahy, rozvážnosti, ale aj pokory a vernosti? Možno je to pre mňa samozrejmé, možno som to nikdy nezažil, pretože som nemal alebo nemohol mať rodičov pri sebe. Alebo boli pri mne, ale bez toho, aby mi dokázali byť vzorom, nekonečnou oporou. Takže buď mám pevný základ mojej rozvíjajúcej sa sexuality, ktorí položili moji rodičia alebo vychovávatelia už len tým, že sa mi nehanbili otvorene a s láskou rozprávať o tom, čo môžem prežívať, čo môžem cítiť a o tom, že ak nebudem zodpovedný a rozvážny, vášeň ma pohltí celého a ja nebudem schopný znášať následky. Alebo som na to ostal úplne sám: "Som príliš zmätený nato, aby som poznal, čo je správne. Aby som ovládol a správne nasmeroval svoje túžby, svoje rozhodnutia. Nemám dobrý základ a žiaden vzor v rodine. Preto sa nechám viesť partiou. Ona mi rozumie, dokáže mi dať to, čo nikto iný na svete. Istotu, bezpečie. S ňou sa cítim ako hrdina, ona ma povedie, urobí zo mňa ženu/muža. Nemám dosť skúseností, ale chcem ich získať za každú cenu. Budem hľadať v časopisoch, pornofilmoch a zvyšok mi predá partia zo svojich skúseností. To bude najlepšie..."
Som vnímavý a citlivý? Alebo mi je jedno, keď niekto plače? "To predsa nie je moja vec, keď nevie pochopiť, že som jej dal kopačky. Mala by to vziať normálne. Mám právo si nájsť lepšiu, než stráviť zvyšok života s takou úbožiačkou, ktorá nemá ani potuchy o tom, ako ma uspokojiť." "Ten chlapec je veľmi sexy. Keby sa mi podarilo dostať ho do postele." Dokážem počúvať svoje vnútro? Alebo mi je jedno, čo hovorí? Časom ho aj tak udusím naveky.
Život každého človeka, spolu s kvalitou jeho sexuálnej oblasti, veľmi závisí od dvoch základných faktorov: aký je a čo dostal. Či je naozaj človekom, ktorý vníma iného človeka ako ľudskú bytosť, podobne cítiacu, mysliacu a s podobnou schopnosťou tak milovať, ako aj trpieť. Najnebezpečnejší je egoizmus pohlavného aktu bez akýchkoľvek záväzkov, bez akejkoľvek zodpovednosti, bez náznaku vyzretosti a tým aj zníženou pravdepodobnosťou vernosti a stálosti.
Ak sa niekto s niekým iba zahráva, alebo chce byť vypočítavý egoista s dokonalým hereckým výkonom, skôr či neskôr sa mu to vráti. Je veľmi dôležité (pokiaľ mi záleží aj na iných), aby som do vážnejšieho vzťahu vstupoval aspoň s minimálnou istotou, že som pripravený, že som zrelý. Ak chcem iba experimentovať a nabrať skúsenosti v zdanlivo nezáväznom spolužití pre pár sekúnd rozkoše, môžem prichádzať do ďalších vzťahov rovnako zmätený a rovnako prázdny, aký som bol na začiatku. Často si totiž ubližujem aj bez toho, aby som si to vôbec uvedomoval. A vášeň je tým najlepším "oslepovačom," pri ktorom nemusím ublížiť len sebe, ak k sexualite nepristupujem uvážene. "Robia to aj ostatní. Nebudem predsa pozadu. S čím sa pochválim v partii? Azda tým, že som ešte s nikým nespal/a?" Ak ostatní skočia do studne, skočím za nimi aj ja? Nie, lebo mám nejaký pud sebazáchovy a zdá sa mi prirodzené, že si svoj život chránim. Prečo nie som hrdý na to, že môžem byť výnimočný a zároveň ďakovať Bohu za dar sexuality, ktorý si nesmierne vážim a nechcem sa s ním zahrávať a predávať ho ako lacný tovar?! Vždy mám na výber, dokonca aj vtedy, keď si myslím, že kvôli svojim "predpotopným" názorom stratím priateľov alebo, že ostanem sám a nikto viac už o mňa ani len nezakopne. Nedbať na to si však vyžaduje silu ducha, vyrovnanosť a po sebapozorovaní a skúmaní seba aj sebaprijatie. Totiž väčšinou je to tak, že ak ublížim sebe alebo partnerovi, moji "priatelia" tým vôbec neutrpia. Navyše, to, čo sa zdá byť dobré, správne a neškodné pre iných, nemusí byť automaticky aplikované do môjho života predčasne alebo vôbec.
Všimol som si, že partneri, predtým ako nadobudnú vo svojom cieli definitívnu istotu, sa dokážu bravúrne pretvarovať. V prírode by to možno súviselo s rolou dominantného samca získať samicu za každú cenu svojimi "nežnôstkami" a predvádzaním sa. Ja to akosi, na rozdiel od niektorých, nedokážem aplikovať do sveta ľudí s vedomím, slobodnou vôľou a hlavne so svedomím. Ale keď som sa dozvedel, že aj vo svete zvierat dochádza k nevere a k znásilneniam, musel som uznať, že poniektorí sme zvieratám veľmi podobní.
Láska je vzácny dar, ktorého fyzickým naplnením a spečatením je sexuálne spolužitie. Vzájomná túžba po tom, aby sme sa navzájom urobili šťastnými. A to nielen fyzicky. Skutočne milovať znamená byť pripravený čeliť prekážkam, znamená byť pripravený bojovať za lásku a s láskou. Ak niekoho naozaj milujem, netúžim ho vlastniť: "Túžim, aby si bol šťastný, aj keby si sa nerozhodol pre mňa."