Dodržiavam súčasné pravidlá slušného správania sa?

Pokiaľ chceme vystupovať ako emocionálne zrelé osobnosti, intelektuálne a morálne na vysokej úrovni, mali by sme sa riadiť takými zásadami v interakcii s inými ľuďmi, ktoré nám nielen že pomôžu predchádzať zbytočným konfliktom, ale dovolia nám tieto vzťahy aj rozvíjať. Aby sme si pravidlá osvojili ako zásady, potrebujeme s nimi byť vnútorne stotožnení, uvedomujúc si dôležitosť ich striktného dodržiavania, ako aj dôsledky ich porušenia s plným prevzatím zodpovednosti. Ak si nie sme istí, ako sa v danej chvíli zachovať, predstavme si, ako by sme sa cítili, keby sa niekto takto zachoval k nám.

Právo na súkromie

  • Právo na súkromie znamená, že chránim súkromie iného rovnako, ako chránim to svoje.
  • Nehovorím o súkromí iných ani blízkym osobám, pokiaľ si to oni sami neprajú. Ak mi vyslovene nepovedali, že to robiť môžem, znamená to, že to robiť nemám.
  • Nevstupujem do mobilu ani blízkym osobám, pokiaľ si to oni sami neprajú (nezdvíham hovory, neprezerám si notifikácie...).
  • Neotváram e-maily ani poštu, ktorá nie je adresovaná mne, pokiaľ si to sám adresát nepraje (teda ani rodičia nevstupujú do osobných vecí dospievajúcich a dospelých detí, nečítajú ich denníky, nechodia im do tašiek, vreciek bez ich vedomia, nemajú na to právo... a rovnako to platí aj pre partnerov).
  • Nikdy nedávam kontakt na iného človeka, hoci je to moja rodina, známy či kolega, bez jeho súhlasu. Najprv sa opýtam hľadanej osoby, či môžem poskytnúť kontakt, aký kontakt môžem poskytnúť a či sa mu teda môže daný záujemca o kontakt ozvať na osobný e-mail či telefónne číslo, ak nie je k dispozícii kontakt pracovný.

Dvíhať mobil alebo kontaktovať späť

  • Neignorujem telefónne číslo, ktoré mi volalo v čase, kedy som nemohol zdvihnúť, prípadne si pred spätným volaním či napísaním správy overím cez internet, či nešlo o číslo spojené s ponukou služieb alebo nejakým prieskumom, čoho sa odmietam zúčastňovať. Tiež by sa mi nepáčilo, keby som sa niekomu nevedel dovolať a dotyčná osoba by mi nijako nedala vedieť, kedy ju zastihnem v ochote komunikovať, resp. kedy si vytvorí priestor na komunikáciu.

Vo virtualite dodržiavať zásady netikety

  • Vždy sa pozdravím, neignorujem pozdrav ani oslovenie iného, zistím o čo ide, vyhodnotím bezpečnosť, vierohodnosť a v prípade nezáujmu odmietnem pokračovať v interakcii. Predsudky, domnienky a rýchle súdy nie sú pre zrelú osobnosť dôvodom na ignorovanie iného ani jeho zablokovanie.
  • Nepristupujem k anonymnému človeku ako k stroju či kameňu. Je to živá bytosť, ktorá možno anonymne prezradí viac, ako by bola schopná urobiť osobne. Dodržujem všetky zásady slušnosti, ako to robím aj pri reálnych kontaktoch, rešpektujem súkromie iných, nerozosielam hoax ani spam.
  • Nikdy neblokujem človeka okrem prípadu, kedy ma aj po mojom nesúhlase opakovane kontaktuje alebo pokračuje v kladení otázok (teda vyslovene už ide o obťažovanie).
  • Ak osoba, či už vo virtualite alebo v realite sa neštandardne správa, resp. vystupuje spôsobom, na aký nie som zvyknutý, to automaticky neznamená, že takto by to vyzerať nemalo, robí zle alebo že si zaslúži moje opovrhnutie nevhodným až urážajúcim gestom. Ak niečomu nerozumiem alebo sa ma niečo dotklo, mám mať v sebe toľko slušnosti, ochoty, trpezlivosti, ako aj otvorenosti nájsť si čas na to, aby som si vec s dotyčnou osobou vyjasnil. Až potom môžem vyvodzovať predbežné závery.
  • Ak ma niekto chce spoznať, to rovnako nie je dôvod na to, aby som ho dopredu odpísal alebo mu dal iným nevhodným spôsobom najavo, že ho vo svojom živote nepotrebujem.

Vždy po sebe upratať

  • Čokoľvek, čo som vzal z jeho miesta alebo použil, vrátim do pôvodného stavu, či už doma, v práci, v obchode alebo na návšteve. Ak si hosťujúca osoba neželá, aby som to robil, aspoň jej ponúknem pomoc pri upratovaní či umývaní riadu.
  • Nenechávam po sebe špinavý riad, toaletu, umývadlo.

Vždy v dostatočnom predstihu oznámiť meškanie

  • Každý z nás v istom okamihu náhlenia sa na stretnutie vie, že nestihne doraziť včas. Moderné technológie dnes umožňujú oznámiť meškanie minimálne štvrťhodinu pred plánovaným stretnutím s vyjadrením časového odhadu meškania. Nielen môj čas je vzácny a zároveň tým vyjadrujem svoju úctu k osobne, s ktorou sa chcem stretnúť.

Nedávať urážajúcimi gestami najavo to, že ma nezaujíma osoba, s ktorou aktuálne interagujem alebo ma nezaujíma to, čo osoba hovorí

  • Pokiaľ ma nezaujíma niečo, čo mi niekto hovorí, môžem distingvovane ponúknuť inú tému bez toho, aby som sa tváril znudene, pozeral sa po iných ľuďoch alebo sa hral s mobilom. Ideálne je nemať mobil na stole a neučiť takému správaniu pri stolovaní ani malé deti (ktoré sa dnes učia obedovať s mobilom či tabletom v ruke).
  • Pokiaľ ma nezaujíma osoba, ktorá sa chce so mnou stretnúť, urobím všetko pre to, aby som ju neurazil nevhodnými gestami skrátením nevyhnutného stretnutia alebo jeho slušným odmietnutím v dostatočnom predstihu (ideálne niekoľko dní vopred).

Dohodnúť si návštevu vopred

  • Hoci mám tendenciu sa uraziť, ak na mňa niekto nemá čas vtedy, kedy ho mám či vyžadujem od iného mať ja, realita je taká, že i ja si robím nejaký plán dňa a nemusím byť nonstop k dispozícii ani osobe, s ktorou sa máme radi a radi sa stretávame. Ak som s niekým v pravidelnom kontakte, nie je problém si dohodnúť stretnutie vopred už v takom predstihu, aký daná osoba požaduje. Robíme to bežne aj pri cudzích ľuďoch hlavne pre to, že si nesmierne vážime ich čas. Tak prečo to nerobiť pri tých, ktorých máme naozaj radi.

Zvládať rozchod či akúkoľvek krivdu ako emocionálne zrelá a vnútorne vyrovnaná osobnosť

  • V prvom rade sa o možnosti definitívneho odlúčenia rozprávam z očí do očí, aby som v partnerovi či priateľovi nezanechal pocit, že mi bol ľahostajný, pocit krivdy či bolesti z nepoznania skutočných dôvodov rozchodu, prípadne výčitky.
  • Nevymýšľam si dôvody rozchodu či odlúčenia ani nezačnem zveličovať doterajšie problémy, lebo tým druhého len ponížim a zraním. Mám tendenciu to totiž robiť v prípadoch, kedy si rozchod sám pred sebou nedokážem dostatočne zdôvodniť alebo keď som dôvodom rozchodu ja sám.
  • V opačnom prípade sa iba zbavujem zodpovednosti, unikám od náročných životných situácií alebo si nedokážem pred iným priznať svoju chybu a to všetko ma skôr či neskôr dobehne.
  • Ak mi na niekom skutočne záleží, mám tendenciu o konfliktoch s ním komunikovať a riešiť vzťahové problémy spoločne.
  • Každý rozchod či odlúčenie od milujúcej osoby (dobrého priateľa) viac či menej zamáva s integritou a identitou človeka. Asi nikto z nás nechce byť utopený vo vlastných myšlienkach, zranený a poznačený vstupovať do ďalších vzťahov. Je preto užitočnejšie sa o rozchode rozprávať, ako vybaviť rozchod jednou esemeskou alebo nevypovedaným spôsobiť to, že ten druhý sa bude ešte dlhú dobu po rozchode dusiť pocitmi smútku, hnevu a bolesti. Rozchod bez vysvetlenia totiž človeka núti pochybovať o samom sebe alebo ho iným spôsobom traumatizovať. Hovoriť o tom, čo v zaniknutom vzťahu fungovalo a čo nie môže byť veľmi užitočné pre obe strany.

Vrátiť požičané

  • Ak mi pamäť ako-tak funguje, vrátim požičané tak skoro, ako to len bude možné, prípadne sa po krátkom čase informujem, či požičaná vec jej majiteľovi ešte nechýba. Pokiaľ zabúdam, požičané veci si uložím na jedno miesto alebo si napríklad do požičanej knihy vložím lístoček s menom majiteľa a dohodnutým termínom vrátenia. To, že mi niekto nepovedal, kedy mám požičanú vec vrátiť, neznamená, že je už moja alebo že majiteľovi vôbec nechýba. Opäť svojím postojom k požičanej veci a jej vráteniu vyjadrujem svoj vzťah k jej majiteľovi. A ten mi môže byť buď ukradnutý, alebo veľmi vzácny. Ak danú vec nechtiac poškodím, ponúknem kompenzáciu (netvárim sa, že to som neurobil ja, alebo že je to normálne). Ak si požičiam auto, nevrátim ho s prázdnou nádržou alebo bez náhrady za spotrebované palivo. O to viac toto pravidlo platí vtedy, ak niekomu dlhujem peniaze alebo som mu za darovanú vec niečo sľúbil a nesplnil som to.

Vždy držať slovo

  • Dať niekomu svoje slovo predpokladá, že na neho dokážem nezabudnúť, viem ho dodržať. V opačnom prípade to slovo nikdy nedávam a radšej prekvapím druhého s odstupom času tým, čo som mu v danej chvíli sľúbiť nemohol, ale chcel. Nezabúdam na to, čo som komu kedy povedal, lebo raz sa mi to vráti alebo mi to pripomenie dotyčný, o ktorom som si myslel, že ho už nikdy nebudem potrebovať a aj kvôli tomu som začal ignorovať všetko, čo som pred ním vypustil z úst.

Byť empatický, tolerantný a všímať si iných

  • Dodržiavam nočný pokoj.
  • Ak viem, že niekto vyžaduje v danú časť dňa pokoj, budem to rešpektovať. Nechcem si hovieť v komforte za každú cenu a hlavne nie na úkor iného.
  • Vo vzťahoch sa usilujem o kompromisy.
  • Nesnažím sa byť detinský ani byť za každú cenu vtipný či rozveseľovať oplzlými vtipmi, byť za každú cenu zaujímavý, stredobod pozornosti či používať nevhodné, provokujúce až urážajúce poznámky.
  • Ak viem, že niekto bude potrebovať moju pomoc a ja na to mám čas i priestor, poskytnem ju.
  • Všímam si človeka vedľa seba, nakoľko mnohí ľudia sa dnes zdráhajú zdôveriť či požiadať o pomoc z rôznych dôvodov.
  • Neodvrávam, nie som drzý, arogantný, urážlivý, ale komunikujem slušne a pokojne, argumentujem a vypočujem si iný názor s úctou a pochopením.
  • Nikdy sa nesnažím iného človeka ponížiť. Pred zbytočným použitím protiútoku si radšej overím to, či druhá osoba na mňa naozaj útočí (alebo to takto subjektívne vnímam) a i keby ma skutočne chcela ponížiť, neznížim sa na jej úroveň - neoplatím jej to rovnako.
  • Som vďačný, hľadám krásu v maličkostiach, často používam (a myslím úprimne) vety typu: Ďakujem ti. Prepáč mi to. Prosím ťa. Vážim si ťa. Viac svoj pozitívny vzťah k niekomu však vždy dokazujem skutkami, ako len slovami.

Správať sa na ulici, v dopravných prostriedkoch i v prírode ako slušne vychovaný človek a džentlmen (dáma)

  • Som ohľaduplný hlavne k starším, slabším a hendikepovaným osobám a zdravím ľudí, popri ktorých prejdem, hoci si myslím, že ma nevidia.
  • Správam sa ohľaduplne k chodcom (spomalím na kolobežke, nepôjdem vozidlom vo veľkej rýchlosti do mláky pred chodcom, pustím chodca, aby prešiel cez prechod pre chodcov, stiahnem sa s partiou na chodníku na jednu stranu), ale aj k vodičom (ako chodec - nevbehnem vodičovi do cesty, ale aj ako vodič - poďakujem sa za to, ak mi dá iný vodič prednosť, budem trpezlivý a vedomý si toho, že každý má právo na chyby alebo mať "svoj deň"). Nikdy neohrozujem zdravie a životy iných ľudí, radšej som opatrnejší, akoby som mal preceniť svoje sily či podceniť danú situáciu.
  • V dopravných prostriedkoch ochotne púšťam na svoje miesto osoby staršie, po úrazoch, hendikepované a rovnako som ohľaduplný aj k matke s dieťaťom či pani s nákupom. Ak stojím, zložím si ruksak. Ak sedím, nekladiem ho na sedadlo vedľa seba. Ak stojím v ceste vystupujúcim, uvoľním im ju. Ak vidím, že niekto potrebuje moju pomoc, ochotne mu ju poskytnem, lebo nikdy neviem, kedy ju budem potrebovať ja sám.
  • Nikdy nepúšťam príliš hlasito hudbu v dopravnom prostriedku (niekedy je v slúchadlách hudba pustená tak silno, ako by ich dotyčný ani nemal), netelefonujem príliš dlho či hlasito a znížim si hlasitosť vydávaných zvukov na mobile, lebo ľudia okolo mňa nie sú povinní počúvať mňa, moje rozhovory s inými a rovnako nie je žiaduce, aby som iných rušil častými hlasitými zvukmi môjho mobilu. Mám ho stále pred sebou či pri sebe, preto si môžem dovoliť počas cesty vypnúť zvuky.
  • Správam sa ohľaduplne k prírode, neruším zver, nezahadzujem odpadky mimo košov. Príroda nie je ihrisko ani smetisko. Recyklujem.
  • Nenechávam voľne pobehovať svojho psa, zbieram po ňom exkrementy.

Byť ohľaduplný a uvedomelý na kultúrno-spoločenských podujatiach

  • V kine, divadle, koncertnej sále sa nehrám na mobile, nekomentujem dej, nerozprávam sa so susedom čo i len šeptavo - v tichu počuť aj to - a ani inak (zdvíhaním sa, odchádzaním, prichádzaním, vášnivými bozkami, chytaním toho druhého) neruším predstavenie a neznepríjemňujem celkový kultúrno-emocionálny zážitok tým ľuďom, ktorých predstavenie zaujalo viac ako mňa. Tam, kde sa to vyžaduje, zachovávam dekórum a tam, kde sa to očakáva, dodržiavam bontón či "dress code."