Vekový rozdiel

Vekový rozdiel vraj dnes už nie je žiaden problém. Vlastne nikdy ani nebol. V minulosti bolo celkom bežné, že starší muži si brali za manželky ešte neplnoleté dievčatá. Pri troche sebazaprenia a tolerancie to šlo. Dnes vystupujú do popredia tri celkom iné "problémy:"

- Dvaja mladí ľudia krátko pred alebo po prekročení hranice fyzickej dospelosti počnú spoločného potomka, lebo od svojich rodičov, vychovávateľov nedostali pevný výchovný základ a emocionálnu istotu. Necítili vďaku či túžbu zdieľať s nimi svoj život i naďalej, skôr mali nutkanie čím skôr z rodiny vypadnúť (ujsť z nerešpektovaného, ľahostajného alebo prísneho výchovného prostredia) a vhupnúť do vidiny nového a lepšieho života (bez zázemia, istôt a zrelosti). Únik do neznáma (hoci je jasné, že niet kam, niet za čo, no ešte neriešime, všetko sa dá...).

- Dvaja duševne "zrelí" ľudia sa nevedia dať dokopy, nedokážu spolu žiť, lebo nedokážu žiť ani sami so sebou (prípadne sa osamostatniť).

- Muža "balí" žena. Ženy sú vo zvádzaní aktívnejšie ako muži. Kedysi nonsens, neschopnosť a urážka muža (i ženy, keďže vytvárala dojem prostitútky), dnes realita. Môže ale takýto vzťah vydržať? Rozhýbe sa neokrôchanec neskôr, alebo bude opraty naďalej držať žena? Sú tieto a iné "moderné" prvky zvádzania a vzťahu naozaj vhodné a perspektívne alebo v tomto nič nenahradí čaro a úspech klasiky? Pravdou je to, že my muži sme za posledných sto rokov zleniveli, kým ženy v rôznych aktivitách napredujú až nahrádzajú mužov. Nielen že sme zleniveli, ale stali sme sa ľahostajnejšími, zmäkli sme, podľahli sme depresívnym sklonom a vzdali sa hrdinských zásad. Občas nadobúdam pocit, že muži vnútorne feminizujú a ženy sú maskulínnejšie. Čo bude o ďalších sto rokov, ak to takto pôjde ďalej? Budú nás ženy ešte uznávať, rešpektovať a potrebovať?

Dnes sa už nepozastavujeme nad žiadnou kombináciou dvoch ľudí v páre. V spolužitiach sa miešajú rasy, náboženstvá, kultúry, dokonca sexuálne orientácie, rôzne svety. Odlišný vek by bol asi najmenej, a predsa je to často problém. Prečo? Pretože napríklad 20-ročný človek ešte nie je tak mentálne a emocionálne vyspelý ako napr. 30-ročný človek. Vravia, že nejde o vek, ale o osobnosť a skúsenosti. Iste, veľmi mladý človek možno okolnosťami predčasne dospel, ale ani tento extrém nie je žiadnou výhodou. Aj on pocíti a určite i dnes cíti, že vlastne ani poriadne nežil (nič si neužil, jedni starosti sa mu preklopili do druhých) a tento pocit ho bude prenasledovať. 28-ročná žena túži po dieťati, no jej 22-ročný partner ešte nie je pripravený stať sa otcom. Čo s tým? Nie je vhodné usilovať sa byť čím skôr dospelým, pretože fyzický vek ešte nič neznamená. Psychicky dozrieva každý inak.

Je známe, že muži dozrievajú duševne neskôr ako ženy, preto muž starší od ženy zvyčajne nie je problém. Čím starší a skúsenejší muž, tým je ustálenejší (mal by byť) a nepredpokladá sa, že by mu tikali pomyselné biologické hodiny. Zdá sa, že takto "ladený" vekový rozdiel medzi partnermi je najúspešnejší (čím netvrdím, že neexistujú sexuálne nevybúrené a večne nespokojné ženy, alebo že mladé ženy sú vždy mentálne vyspelé a duševne vyrovnané).

Existuje však nárast opačného fenoménu dneška. Mladší muž túžiaci po zrelej žene a naopak. Takýto muž má zvyčajne komplex súvisiaci s matkou, ktorá mu nerozumela, nedokázala ho pochopiť, oceniť, bola mu vzdialená, a tak ju podvedome hľadá v inej žene. Vzťah syn matka bol istým spôsobom nenaplnený, naštrbený. Ženy - rovesníčky ho zvyčajne priťahujú, ale považuje ich skôr za niečo menejcenné (podľa neho nedokážu oceniť jeho snahy, nechápu ho), nestále a neskúsené, nehodné spoločného života, jeho pozornosti. Žena vyhľadávajúca výrazne mladších mužov má zvyčajne extrovertný temperament, je cieľavedomá, starostlivá. Výrazne jej záleží na tom, aby mala atraktívneho a mužného partnera. Ide o dominantný typ ženy, ktorá si dáva extrémne záležať na svojom mladom výzore a čo najdlhšie trvajúcom stave atraktivity pre také typy mužov, ktoré stelesňujú mladosť, krásu, vitalitu a silu. Pokiaľ je daná žena emocionálne založená, jej hlavnou úlohou je chrániť, starať sa a viesť. Ak nie, ide o pôžitkársku až majetnícku ženu, ktorej ego je pozdvihované najmä cez človeka, ktorého si k sebe pripúta (často ide o manipulátorku využívajúcu partnerovu nezrelosť či zamilovanosť). Ten je najmä trofejou, ktorú si vehementne bráni a čičíka.

Podľa môjho názoru, ak je muž od ženy - partnerky mladší o viac ako päť rokov, do 30. roku veku partnerky môže byť daný rozdiel problémom pre oboch. Neskôr sa rozdiely postupne stierajú.

Stále platí zásada trpezlivosti a zrenia, aby človek vstupoval do vzťahu vnútorne zrelý, vyrovnaný a šťastný sám so sebou, lebo len tak môže byť prínosom a zdrojom energie aj pre svoju polovičku vo vzťahu. Nežijeme podľa vzoru či modelu iných, ale podľa seba a vlastných predstáv, potrieb.

Ďalej platí, že umelo vyhľadávané a získané vzťahy sú často aj umelo udržiavané a prestanú fungovať. Platí to hlavne pre vzťahy cez internet (čaro prvého momentu má silu a dlhé trvanie, skutočné hviezdy nestretneš na internete, je potrebné o ženu zabojovať v realite, nebáť sa prejaviť sa a dať najavo svoju náklonnosť vhodným spôsobom) a ľudí v realite, ktorí sú už zúfalí z toho, že nemajú partnera, všetko svoje snaženie, všetky svoje ciele zredukovali len na tento jediný.

Na pravú lásku sa oplatí čakať, lebo každý vzťah, ktorý sa uspokojil s tým, čo prišlo, alebo sa vrátil k tomu, čo bolo..., sa už pripravil o možnosť zažiť pravú lásku. Tým nechcem povedať, že nebol šťastný. Mohol však byť šťastnejší s niekým iným.