„Tvoje nahé telo by malo patriť len tomu, kto sa zamiluje do tvojej nahej duše“ (Charles Chaplin)

Mk 1, 12-15

Pôst môže znamenať telesný hlad, ale i hlad po láske, detoxikáciu tela, ale i ozdravovanie duše.

Pôst znamená chcieť byť lepšími vo všetkých rolách, ktoré zastávame. Chcieť byť pozornejšími a odstraňovať hrané či nútené prejavy lásky a milosrdenstva. Menej sa dívať na chyby iných, viac vidieť ich krásu. Vidieť i seba pravdivo a robiť s tým niečo.

Pri uzdravovaní duše nejde len o uzdravovanie svojho pohľadu na seba a svet, ale aj o vzťahy s inými. Aké sú tie naše? O čom sú? Dnes sa dáva mediálny dôraz na veľkosť a výkonnosť a prízvukuje sa, že pokiaľ začnú byť problémy v sexuálnom živote, partner si bude hľadať iného. V konečnom dôsledku sa formuje názor: "Načo vážny vzťah, keď to môže kedykoľvek krachnúť?" Načo sa viazať, keď to obmedzuje, vyžaduje až príliš veľa zodpovednosti, usilovnosti, odhodlania, odhaľovania duše, trpezlivosti, obety... a môže to kedykoľvek skončiť. Láska nie je niečo za niečo. Láska je ukážka nášho charakteru a zrelosti osobnosti v tých najkritickejších situáciách, ktoré dokáže priniesť len diadická interakcia. Vzťah nie je o skúšaní či presviedčaní. Vzťah je o pripravenosti odprezentovať seba v ďalej prebiehajúcom procese osobnej premeny. Vzťah nie je o znásilňovaní vlastnej duše či duše toho druhého. Je o spriaznenosti, ktorá nezväzuje ruky, ale poskytuje priestor na sebazdokonalenie. Môžem skutočne milovať, ak si nevážim seba alebo neviem oceniť dobro v iných ľuďoch? V dobe internetu je "in" ubližovať či hrať sa na niekoho iného. Podporuje to mylnú predstavu o sebe samom: "Nemusím nič!" alebo "Môžem všetko!" Som ešte schopný vidieť jazvy na duši, ktoré takýmito a podobnými postojmi spôsobujem nielen sebe? Alebo skôr pociťujem vnútorný diskomfort a osamelosť neznámeho pôvodu?