Skryté malé veľké veci

Jn 15, 1-8

Boh - pravý zdroj hodnôt, životodarný kmeň (vinič), do ktorého sme boli vštepení a podľa plodov ktorého sme mali byť identifikovaní ako kresťania, keby sme neodumierali.

Pozrime sa na to, ako vyzerali životy našich predkov, pevne napojených na Krista, aj v tých najťažších chvíľach sociálno-politických, ale i osobných kríz, v časoch obmedzených možností, častých krvavých bojov a smrteľných chorôb, ale aj v časoch, v ktorých si ľudia vedeli vychutnávať každý okamih spolu a byť vďačný za všetko to málo, čo považovali za dar. Rodina, v ktorej centre stál Boh, bola najsilnejším článkom spoločnosti, životaschopnosti nových generácií a najúčinnejšou profylaxiou proti egoizmu, individualizmu, vnútornému nepokoju a excesom zraňujúcim jednotlivca i jeho okolie. Rodina bola najväčšou školou pokory a života ako takého. Vďaka láske, času pre druhého, kvalitným formačným základom osobnosti a morálky v rodine, si každý vždy vedel vybrať tú najsprávnejšiu cestu, vedel sa vrátiť, uznať si chybu a niesť zodpovednosť za svoje činy. Život bol vnímaný ako vzácny dar a nebolo väčšej cti, ako môcť formovať a byť formovaný v rodine, ktorá zaiste trpela rôznymi problémami. Tie sa ale riešili spoločne a to riešenie bolo motivované tradíciou, zvykmi, presvedčením, Písmom a životmi vzorov (svätých). Základom života bola tvrdá práca, obeta, zodpovednosť a čas pre milovaných.

Hoci niektorí takto opísanú rodinu nezažili, všetci po nej túžili, túžili po čistých vzťahoch, po pravde a boli hladní po autentickej láske a poznaní. A to sa akoby zmenilo. Človek prestal hľadať pravdu a zmietol zo stola svojho osobného života všetko, čo si vyžadovalo obetu a bolesť. Uspokojil sa so všetkým, čo sa podobá láske a odmietol akúkoľvek kritiku seba či svojich činov. Zabudol na to, že všetko krásne sa nerodí ľahko.

Ako napísal istý človek na jednom diskusnom fóre (upravené): "Boli sme presvedčení o tom, že ak nič nemáš, tak si nikto, a to znamená, že duchovno, duchovné bohatstvo, múdrosť je holé nič, na smiech. Lásku sme zašliapali hlboko do zeme. Tu sa nedejú veci z dobrej vôle, tu si nikto nepomáha, všetci konajú zištne. Nielen pre peniaze; zisk môže byť aj pocit víťazstva a moci nad tým druhým. Všetko sme obrátili na obchod, aj medziľudské vzťahy..., a ,...Ak ty mne nedáš, čo ja chcem, tak sme skončili.'

Nebudeš mať iných bohov? Ale budeš! A prvým základným božstvom sú peniaze, potom sex, luxus a celá plejáda nutných potešení.

Nevezmeš Božie meno nadarmo? Veď to robíš zo zvyku každý deň.

Sviatočné dni sa budeš viac venovať svojmu duchovnému životu a blízkym? Prepracuješ. Lebo ekonomika je piedestál nášho bytia, spomínaš? Materializmus. 

Cti otca a matku svoju? Máš ich medzi priateľmi na Facebooku.

Nezabiješ? Ale zabiješ, lebo chceš len dobre.

Nezosmilníš? Kto môže zasunúť, ten proste musí, veď by sa mu všetci smiali ešte aj na jeho pohrebe, a okrem toho potláčať svoje túžby predsa nie je zdravé, povedali vedci z Oxfordu. 

Nepokradneš? Ale pokradneš, inak by si predsa okrádal vlastnú rodinu.

Nezaklameš? Klameš už s takou ľahkosťou a bez výčitiek. Veď klame každý, aby chránil seba. Nech druhý vyznie ako slaboch či idiot! Prečo ty? 

Nepožiadaš manželku blížneho svojho? Dajme tomu, že nie, ale ak ona požiada teba?! To je predsa niečo iné.

A cudzí majetok? Daj sem!"

Uznávam, do dnešného dňa sa naša myseľ musela očistiť od mylných mienok predošlých dôb kvôli novým skutočnostiam a dôkazom, aké máme dnes, ale naša múdrosť a poznanie prispeli i k našej pýche. Dnes akoby nepotrebujeme Boha a riadime sa nie srdcom, nie svedomím, nie láskou, nie vzormi múdrych predkov a často nie zdravým rozumom, ale egom a masami iných, ktorí už našli spôsob, ako žiť bez Boha, ba ktorí svoju vôľu vydávajú za Božiu. Zabudli sme na to, že Boh každého, kto je napojený na neho, "čistí," aby prinášal viac ovocia; otvára mu myseľ a formuje jeho spurné i nechápavé srdce.

Keby sme boli napojení na pravý vinič, istotne by inak vyzerali naše osobné životy, manželstvá, priateľstvá, inak by sme riešili svoje krízy a ochotnejšie si vzájomne niesli kríže.

Je správne, aby sme bojovali za lepší život jednotlivcov a skupín, verejne hovorili o ich problémoch a potrebách, ale nie je správne, aby sme použili tieto problémy a potreby, často mylne identifikované a interpretované, a bojovali nimi proti Bohu a hodnotám, pre ktoré sa naši predkovia obetovali, aby nám ich mohli zachovať a odovzdať. Nemôžeme zneužívať to, že Boh je láska, pretože on nie je naivná láska v pohľade na svet a človeka, hlúpa ani prelietavá láska. Jeho neoklame ani jednotlivec ani masy ľudí so svojou pravdou. Dokonca nie je jedno ani to, aké slzy Boha obmäkčia. On vidí do srdca človeka a pozná pravdu takú, aká je. Čokoľvek nám dáva, má nás to priviesť k nemu, nemá to slúžiť na vyhováranie sa či ako právo kráčať ľahšou cestou.

Najsilnejšími nepriateľmi rodiny zvonku sú gender ideológia a homosexualizmus (ideológia pro-gay skupín, nie homosexualita ako taká), ktoré ako narušiteľov morálky a vyšších hodnôt len ťažko hodnotiť separátne (hoci gender ideológia je oveľa zvrátenejšia a deštruktívnejšia), nakoľko v ich spojenectve je väčšia sila. Jedno chce ukradnúť deťom ich identitu a vniesť do ich života chaos, druhé sa chce k deťom prepracovať ako k čerešničke na torte splnených prianí, aby ich potom mohlo použiť pre svoje nezrelé alebo egoistické ciele. Ani jeden nechce "ukrojiť" zo seba pre iného či odkryť pravdivý a neraz boľavý kúsok seba pred iným.

Pár dôvodov, ktoré potvrdzujú požiadavky na legalizáciu homosexuálneho manželstva a adopcie detí homosexuálnymi pármi ako politický a mocenský ťah novodobých revolucionárov:

• V krajinách, kde sa homosexuálna menšina bije o homosexuálne manželstvá a možnosť adoptovať si dieťa, považuje viac ako polovica mladých heterosexuálnych párov inštitút manželstva za prežitok a vedia si to obhájiť. Potrebujú mať pocit väčšej slobody, väčšieho priestoru pre seba, možnosť zmeniť svoje rozhodnutie bez zodpovednosti a prieťahov.
• Je to len ďalší, hoci verejne veľmi silno podporovaný exces modernej doby, v ktorej sú už napríklad ľudia krstení menej často ako predmety, zvieratá majú cintoríny a ľudia sú spopolňovaní, a kde je všetko naopak. Rozvod ako rutina, potrat ako právo, antikoncepcia ako nutnosť, rodina ako prežitok, génové manipulácie ako výzva, verejne prepierané sexuálne deviácie ako pozvánka, okamžitý prístup k pornografii ako radosť, zničenie strednej vrstvy dlhom ako samozrejmosť, neustále rastúca kriminalita, prehlbovanie rozdielov medzi ľuďmi ako zvyk, relativizovanie morálky ako potreba, šialený nárast závislých na všetkom možnom, samovraždy a vraždy, klamstvá ako každodenný chlieb...
• ...a všetko netradičné v kultúre, umení a v životnom štýle, hoci postavené na hlavu a plné chaosu, je považované mladou generáciou za jediný uznaný vrchol progresívneho myslenia. Sme nedotknuteľní rebeli a vďaka moderným technológiám dokonale spojení s celým svetom a dianím v ňom.
• "EÚ buduje multikulturalistický systém, riadiaci sa princípmi neomarxistickej postmodernej multikulturalistickej relativizácie hodnôt. Tento systém je politický konštrukt a revolučný produkt sociálno-ekonomického inžinierstva, v podmienkach ktorého je medzikultúrny aj medzináboženský dialóg pre európsku kultúru, civilizáciu a Európanov negatívnym fenoménom asistujúcim pri ich zániku." P. Fendek
• Hodnotu rodiny popierajú tí, ktorým vždy chýbala mama alebo otec, súrodenec..., tí, ktorí by si bez mamy, otca, brata, sestry nevedeli predstaviť svoje detstvo a ďalšie fungovanie. Ľudstvo zavrhlo svoje korene a duchovnú podstatu. Sme vo fáze vymýšľania iného spasiteľa.
• Laici vidia len to, čo aktivisti a médiá chcú, aby videli. Majú vidieť diskrimináciu, nespravodlivosť, smutné tváre dvoch gayov či lesieb, ktoré nemôžu po sebe dediť a mať deti. Tento obraz nesmie byť narušený realitou kvality vzťahov a komunikácie v homosexuálnych komunitách, ako ani tým, že ide o boje, v pozadí ktorých stojí neznalosť pojmov, reality a zaslepujúca bolesť. Tí najobyčajnejší ľudia to myslia úprimne, lebo sa nechali oklamať. Ale tí, čo majú moc, už iba manipulujú masy, ktoré ešte nepodľahli nátlaku a emocionálnemu vydieraniu.

Tu už nejde o práva menšín, ale o boje o moc, spoločenský a politický vplyv, pretože "byť iný" dnes podporuje víťazstvo. Avšak všetko, v čom sú trhliny, čo má rozhodovať o osudoch ľudí a najmä detí, a čo je nedomyslené, slepo prebraté či prvoplánové so sebou prináša nemalé riziko. Pri tak vážnych veciach sa nemôžeme riadiť pocitmi, ale rozumom a skúsenosťou. Kam spejeme teraz, keď si ešte v našej krajine ako-tak držíme, aspoň formálne, hodnotovú orientáciu našich predkov? Dobré to nie je, lebo ak tieto hodnoty nevieme žiť, nevedia nám ani prinášať radosť a uspokojenie. Preto túžime po niečom novom, čo nám má priniesť väčšie uspokojenie a vnútorný pokoj. Ako hovorí Ježiš, ak sa odtrhneme od zdroja pravdy a cností, vyschneme. A darmo budeme hľadať pokoj inde, ten nenájdeme, kým nespočinieme v Bohu (sv. Augustín), kým neprijmeme, nebudeme žiť a tvoriť hodnoty Božie, hodnoty našich predkov. Tie sú totiž nadčasové. Neviem si predstaviť, čo bude, ak tento rebríček hodnôt otočíme a začneme po vzore iných krajín aj my experimentovať. Radšej by som ako gay obetoval dva papiere (splnomocnenie a závet), ako by som neznalosťou, sebaklamom či netransparentnosťou iných prispel k totálnemu rozloženiu spoločnosti o pár desaťročí. Ak zanikne morálka a ochota hľadať pravdu, zanikne aj ľudstvo. To bude zrejme skôr, ako zničíme planétu.

I keby homosexuálne páry mali právo adoptovať si dieťa, skôr to vidím na zneužitie tohto práva obdobou surogátnych matiek. Pretože taký je trend; opäť vyhráva najšialenejší nápad schopných rétorov. Uvedomelí ľudia dajú prednosť bezdetným heterosexuálnym párom. Neuvedomelí ľudia sa budú súdiť pre diskriminujúce rozhodnutia úradov.

Hoci sa dnes veľa hovorí o útokoch na rodinu zvonku, musíme si priznať aj to, že najväčšími ohrozovateľmi stability rodín a zlej vizitky rodín sú samotní dospelí a za obraz konkrétnej rodiny plne zodpovední zakladatelia rodiny bez ohľadu na to, aká ťažká sociálna, ekonomická i hodnotovo a informačne dezorientujúca je situácia v užšom či širšom prostredí rodiny. Nevieme naše deti viesť k zdroju skutočnej lásky, aby ich mohla premieňať. A často zrejme ani nechceme, nemáme čas, nevidíme dôvod, ak svet sa aj tak riadi inými pravidlami, a tomu zvyšku, ktorí sa necháva premieňať, sa nežije ľahko. Ako vyzerajú naše vzťahy k Bohu, k sebe samým a k iným ľuďom, tak vyzerajú aj naše partnerstvá, manželstvá a rodiny..., tak vyzeráme v každej role, ktorú zastávame. Čím viac nás má svet v hrsti, tým viac vidíme seba a menej vidíme Boha a potreby blížneho. Svet nás bombarduje rôznymi novinkami a návodmi na to, ako žiť šťastný život. Na tieto návody sa potrebujeme dívať cez Boží filter a múdrosť predkov, inak sa necháme zmiasť a zvedieme i tých, ktorí sú nám zverení.