Si kňaz a prichádza za tebou homosexuál?

Čo sa očakáva od kňaza (a nielen od neho) smerom k laikovi, ktorý nie je a nebude ako ostatní?

Určite ťa zaujíma, prečo takýto článok. Možno preto, že ako mladší a hľadajúci som niečo také chcel počuť, zažiť. Kňaz pre mňa bol nedotknuteľná autorita a čakal som ako mladší od neho viac. A možno ho píšem aj preto, že už svoj postoj v homosexuálnej komunite neobhájim. Neubránim ani cirkev, ak počúvam útoky na kňazov, o ich homosexualite, zlom prístupe, pokrytectve, karierizme atď. A ja zasa v mojej komunite všade počúvam o tom, že som nevyrovnaný gay ak si myslím, že sex s mužom je hriech a pritom aj pápežovi neprekáža registrované partnerstvo. Zažívať tieto extrémy - nie raz oprávnenú kritiku duchovných, veriacich je pre mladého človeka obrovský tlak. Rovnako ako si od tých "svojich" vypočuť, že Boží hlas v ňom nie je Božím dovtedy, kým nedáva zelenú registrovanému vzťahu. Počúvať, že dovtedy bude neprijatý sebou samým, kým nezačne spávať s rovnakým pohlavím.

Ja som ešte vyrastal v dobe, kedy v cirkvi bolo jasné, čo áno a čo nie a každý to rešpektoval. Dnes musí mať mladý človek obrovský zmätok v duši, lebo každý v cirkvi mu hovorí niečo iné. Stáva sa to kameňom úrazu, obľúbeným nástrojom štiepenia. Áno, cirkvou nie sú len kňazi, ale je ňou aj jej najpočetnejšia časť - laici. Sú krajiny, v ktorých sa štiepia kvôli homosexualite kňazi, biskupi a ťahajú so sebou laikov. V tej našej, zatiaľ, "iba" laici. Nikto nevie, ako to celé dopadne, ale môžeme tušiť.

Istotou je, že duša človeka nikdy neprestane túžiť po Bohu a srdce človeka nebude spokojné dovtedy, kým nespočinie v pravdivom Bohu, ktorého obraz sa človek odnepamäti snaží premaľovať z rôznych dôvodov (najčastejšie ľudská spravodlivosť v mene akéhosi boha) a "šľachetných" zámerov. V minulosti sa tak Boh stával neľútostným despotom, ktorý nikomu nezakazuje vraždiť pre vyšší cieľ. Dnes sa stáva vysmiatym deduškom s dúhovou svätožiarou, ktorý nikomu nezakazuje mať sex z lásky.

A preto viem, že dnes mladý človek už za tebou väčšinou nepríde s tým, že hľadá tvoju podporu pri zotrvávaní v autentickom jadre cirkvi, ale príde s prosbou o vysvetlenie toho, prečo je k nemu časť cirkvi taká krutá a časti vôbec neprekáža, že miluje rovnaké pohlavie a chce s ním mať pohlavný styk. Bude chcieť od teba počuť, že byť súčasťou tej časti veriacich, ktorá hovorí, že všetko je v poriadku, je správne. A preto, zrejme, nebude chcieť byť s tebou.

Môžeš byť rád, ak za tebou príde aspoň s výčitkami. Mnohí už neprídu vôbec. Pýtaš sa prečo?

• Zaspali sme a dovolili tak, aby konzervativizmus bol vnímaný ako spiatočníctvo, zabudli sme často a s láskou vykladať Písmo a interpretovať Boží pohľad na vec. Boli sme až príliš prísni, ale zato vystupujúci nezúčastnene ("mňa sa to netýka, poviem ti svoje a choď preč"). Iní z nás úspešne mlčali, aby ostatní mohli relativizovať a fabulovať. Naťahovačky s "liberálmi" boli pre nás dôležitejšie ako samotní ľudia, ktorých sa problém týkal a ktorí už na našu pozornosť nemohli čakať večne. Dlho sme sa tvárili, že takíto ľudia nie sú v našich spoločenstvách.
• Centralizovali sme záujem o homosexuálneho kresťana a nazvali to pomocou. Utešili sme si svedomie, že v cirkvi čosi máme, kam môže gay či lesba napísať a šli sme ďalej. Akosi nám bolo jedno, že ten gay, tá lesba pochádza z našej farnosti, teda z našej duchovnej rodiny a nemôže sa presťahovať do Košíc alebo do Bratislavy kvôli tomu, aby ho/ju niekto bol ochotný počúvať i pohladiť tak často, ako to je možné.
• LGBT+ liberálni kresťania už dlho nespia. Hoci pri krajnom liberalizme nie raz prekrúcajú a majú jasný politický cieľ, vyjadrujú svoj záujem, chcú o probléme hovoriť, chcú hovoriť o bohu, ako ho vnímajú oni a čo je pre nich pravdivé.
• Pápež František vysiela signály dešifrované ako viac či menej jasná podpora homosexuálneho partnerstva.

Nečakaj, že sa ti úplne otvorí pri spovedi. To nezvyknú mladí ľudia robiť, čo budí dojem, že sa to takmer nikoho okolo teba netýka. Väčšinou za tebou príde príliš mladý, krehký zraniteľný a možno vystrašený chlapec cielene, lebo sa chce rozprávať práve s tebou po tom, čo si ťa "preveril," zistil, že si otvorený človek, počul ťa či počul o tebe, že ti skutočne záleží na ľuďoch, aj na tých, ktorí si nejdú na "stretká" slobodných hľadať partnera opačného pohlavia. Pretože na nich myslíš, hovoríš o nich s láskou, hoci by si nemusel. Vysielaš jasný signál o tom, že vnímaš takýchto ľudí a si tu aj pre nich. Áno, hovoríš o tom nahlas, pretože myšlienky ti nikto z ľudí čítať nevie.

Tak, a už sa rozprávate. Nezameriavaj sa prehnane na šieste prikázanie. On/ona predsa vie, čo je porno a čo je masturbácia. A vie aj to, že by to robiť nemal/a. Vie, že sa má modliť a častejšie pristupovať k sviatostiam. Vie, že nemá padať v čistote a najviac on/ona vie, prečo sa to nedarí. Ale ty zasa tušíš, že sa cíti osamelo, túži po láske, je často frustrovaný/á, možno už v depresii, stratený/á a nie raz zúfalý/á. Nevieš, čo prežíva, čo všetko predchádzalo hriechu pri stave s rôznymi vyhliadkami do budúcna a on/ona už nepotrebuje počúvať, čo by nemal/a. Neprišiel/Neprišla si vypočuť poučky o porne, masturbácii a neviazanom sexe. Veď akoby ten v jeho/jej prípade niekedy aj mohol byť vo zväzku pred Bohom.

A čo urobíš, ak už má partnera? Povieš mu - V pohode, Boh to chápe? To nie je v pohode, Boh to vidí? Budeš pre istotu ticho? Ako ho chceš nestratiť teraz, keď ho cirkev permanentne strácala tým, že bol pre ňu neviditeľný?

Môžeš milovať aj jeho partnera a obom im ukazovať autentického Boha. Ale nemôžeš nič zľahčovať. Nie si Boh, aby si súdil, a nie si Boh, aby si svojvoľne dopĺňal Písmo a hovoril to, čo v Písme nemá oporu. Nemôžeš bičovať zranené srdce kvôli neznalosti, ale ani hladkať hriech falošným milosrdenstvom.

Skutočné milosrdenstvo je chápať stav človeka, dôsledkom ktorého je hriech. Falošné milosrdenstvo je ospravedlňovať hriech, lebo spoločnosť ho už za hriech nepovažuje.

Nehovor mu nič, čo už vie. Povedz niečo, čo nečaká, čo nepočúva každý deň, a to, čo pre neho môžeš urobiť ako človek. Pozvi ho niekedy na návštevu, na výlet, do spoločenstva. Napíš mu, zavolaj, opýtaj sa ho, ako sa má s odstupom času a či niečo nepotrebuje. Navrhni mu, že chceš spoločne s ním hľadať spôsoby, ako by jeho vyššie potreby mohli byť naplnené čo najviac.

Neodporúčaj mu automaticky Linku Valentín alebo čokoľvek podobné. Nevieš, aká je, o čom je, akú má úspešnosť v sprevádzaní, riziko zranenia, lebo ty si tam nebol a mnohých to nenaplnilo. Skús sa ľuďom priblížiť a nie ich posielať inam, najmä ak to ani nie je príliš dostupné či vyhovujúce. Má to byť jedna z možností, nie prvá či nebodaj jediná voľba.

Je veľká pravdepodobnosť, že buď sa bude mladý človek mučiť autentickým výkladom Písma, ktoré nezvláda žiť, alebo ti bude hovoriť o svojom chápaní Písma a Boha. Skutočne o svojom alebo o prevzatom výklade novodobých mesiášov? V oboch prípadoch skús najprv dobre počúvať a až potom sa pýtaj. Skús sprevádzať (naslúchať, poskytovať spätnú väzbu), nie hodnotiť či "opravovať." Povedz svoj názor, ak sa ťa niekto na neho pýta. Nemusíš súhlasiť len kvôli tomu, aby si neranil, ale potrebuješ sa naučiť vyjadrovať tak, aby to neznelo ako odsudzovanie či kázanie. Potrebuješ vedieť jasne pomenovať hriech, ale milosť nehrešiť nechať v rukách Božích. A čo môžeš urobiť viac, ako milovať bez podmienok? Lenže láska nie je slepá, hluchá, nedotýkajúca sa svedomia milovaného, ktorý ale nemôže byť milovanejší, ak bude poslušnejší.

Nespomínaj mu uzdravenie z homosexuality ani manželstvo so ženou. Vždy si s úsmevom spomeniem na radu od kňaza o tom, že masturbácii sa môžem vyhnúť modlitbou za dobrú ženu. Vtedy sa pod mojím rúškom objavil veľký úsmev a mysľou mi prebehlo, že nemáme pestrejšie predstavy o realite, ktorá chce byť videná. Bolo to milé a ja som nemal potrebu nič vysvetľovať. Veď všetci sme takto nastavení. Tak, O.K., takmer všetci a ja to väčšine doprajem, hoci som sa nikdy ženiť neplánoval ani v dobe, keď som ešte o svojej sexualite nevedel. Do večného života vstupujeme každý sám za seba a Ježiš nepovedal, že k spáse bez partnera nedôjde. Tiež nepovedal: "Ak pôjdeš za mnou bez partnera, budeš doživotným sebatrýzniteľom a nešťastník ako vyšitý." Povedal ale: "Milujte sa." To však nerobíme alebo lásku obmedzujeme na rodinný stav, zväzok či fyzický pôžitok. Najhoršie je, že Božie vnímanie lásky prekrúcame a dehonestujeme. Božie a naše vnímanie lásky je diametrálne odlišné.

Zaujímaj sa o to, či je prijatý aj inde ako v liberálnych kresťanských kruhoch, či nepotrebuje informácie o tom, ktoré združenia sú ozaj kresťanské, ako sa v nich cíti a či potrebuje alebo nepotrebuje pomoc pri odhalení svojej sexuality rodine, či sa nemáš porozprávať s rodičmi. Povedz mu, že toto nie je jeho identita, podstata, ale je iba časťou jeho osobnosti. Ponúkni mu spoločné čítanie Písma, rozhovory o Bohu, možnosť zdieľať pochybnosti, lebo veľa ľudí okolo neho Písmo relativizuje, útočí na cirkev a hovorí mu o Bohu lži. Opýtaj sa ho, prečo si takto vykladá Písmo a či si ho takto vyložil on alebo len uveril výkladu známej osobnosti, združenia, organizácie. Poskytni mu nejaké oporné body, podľa čoho pozná, že slová daného "kazateľa" nie sú jeho svojvôľa, ale sú skutočným teologickým výkladom a veď ho k vnímaniu Písma ako celku, nie iba častí o homosexuálnych stykoch vytrhnutých z kontextu.

Objavovaním Boha začne stále viac a viac milovať objavené a ty mu v tom môžeš aktívne pomáhať. Ak niekoho chceme milovať a nasledovať ho, najprv ho musíme poznať, obľúbiť si ho a dôverovať mu. Dôležité je, že on či ona nepotrebuje iba teba, na ktorom to bude všetko stáť a padať, ale potrebuje spoločenstvo, ktoré i ty sám môžeš budovať, kým si v danej farnosti. Ukazuj mu/jej krásu stavu single a ubezpeč sa o tom, že spoločenstvo bude pre neho rodinou, v ktorej sa nikdy nebude cítiť osamelo. Povzbudzuj ho k tomu, aby ti hovoril všetko, čo cíti, nie to, čo by hovoriť mal, hoci to tak necíti. Bude to boj, možno kolotoč, ale nastupuj a vystupuj do neho s ním.

Vzdelávaj sa v problematike, buď adoptívnym otcom, skutočným bratom.

Ak sa človek rozhodol byť kresťanom sám a dobrovoľne, centrom jeho života musí byť Boh. Môže sa ale rozhodnúť inak. Buď chce znovu objaviť krásy a výhody Božieho dieťaťa, zmysel aktívneho členstva v cirkvi, alebo niečo z toho či oboje potrebuje zanechať. Pre takého človeka je dôležitejšie, aby si zostal viac jeho priateľom, ako duchovným otcom. Možno dnes je potrebné znovu ľuďom citlivo a s láskou vysvetľovať, že kresťan nemôže byť "na voľnej nohe," ale potrebuje duchovnú rodinu, pretože tá mu dokáže zabezpečiť oveľa viac ako duchovnú, morálnu podporu či pripomínať spoločný cieľ. Spoločenstvo je rodina, cez ktorú je možné napĺňať všetky životne nevyhnutné potreby (sexuálna potreba nebola v literatúre dlho uvádzaná ako životne nevyhnutná a tak to malo ostať). Avšak všetci sa dnes potrebujeme pričiniť o kvalitnejšie a fungujúcejšie spoločenstvá.

Nerob nič z toho, ak tvoja sexualita je tiež minoritná a daný muž ťa priťahuje. Vtedy ho pošli za niekým, kto pri ňom nebude "žiadostivý," zriekni sa ho, ale povedz mu prečo. Nezaslúži si už žiadne odmietnutie či kľučkovanie bez vysvetlenia.

(anonym)