Prečo nemať Valentína každý deň?

Valentín nie je len sviatok zamilovaných párov. Valentínske posolstvo je o všímaní si potrieb iných, o videní zmyslu života zdokonaľovať sa v láske, poslania milovať bez podmienok (tomu predchádza vidieť svoje slabosti a byť si vedomý svojej odkázanosti na Boha a lásku, milosrdenstvo iných ľudí). 

Revízor (kontrola cestovných lístkov) si v autobuse mestskej hromadnej dopravy vypýtal lístok od mladej slečny, ktorá sa zatvárila tak prekvapene i vystrašene, že si to všimol pán sediaci vedľa nej a pohotovo zareagoval - tváril sa, že niečo hľadá, potom sa pozrel do priestoru medzi sedadlami, vložil doň ruku a nadšene podal revízorovi lístok so slovami: "Tu je, našiel som ho!" Lístok bol však jeho. Pán si po dvoch zastávkach vystúpil s revízorom von, pretože on sa vo chvíli zrieknutia sa svojho cestovného lístka, stal čiernym pasažierom. Mladá slečna, ohromená skutkom lásky, s akým sa ešte nikdy nestretla, sa stihla spamätať a v poslednej chvíli aj ona vystúpila z autobusu na rovnakej zastávke, aby zastihla pána s revízorom. Bežala smerom k nim, načiahla ruku a zvolala: "Našla som lístok tohto pána!" Revízor neveriacky krútil hlavou a odpovedal: "Áno, isto to bol jeho lístok a autobus práve odišiel." I on ostal vnútorne zaskočený gestami oboch a nechal ich odísť bez pokuty.

Pán bol mních v civile. Predstavte si, že by pre vás urobil cudzí človek takýto alebo podobný skutok, a ešte k tomu by ste si ho ani nezaslúžili. Mních sa odovzdal a dobrovoľne zaviazal Bohu čistotou, poslušnosťou, pokorou, chudobou a činorodou láskou, a Boh sa postaral o zvyšok. Jeho skutok lásky otestoval nielen svedomie slečny, ale hlavne jej otvoril vnútorný zrak. Dokázal jej, že to, s čím už možno ani nepočítala, naozaj existuje. Ako zareagovať na skutok lásky? Odpovedať naň alebo si ticho užiť svoje "víťazstvo?" Mala možnosť voľby, tak ako aj predtým, v každom okamihu života. Mních disponoval vnútorným pokojom, radosťou a vyrovnanosťou s tým, čo je a čo príde, nech to bude čokoľvek (v prípade zaplatenia pokuty by si ju musel vo svojom ráde odpracovať). Spolu s tým si osvojil túžbu milovať bez podmienok a urobiť deň niekoho iného krajším, a to každý deň. Slečnu to možno urobilo lepšou a pozornejšou, mnícha to uistilo v tom, že to, čomu verí a to, čo robí, má zmysel (najmä pre neho samého). Jeho cieľom nebolo pretvárať srdcia iných, ale ukázať iným svoje premenené srdce bez nároku na akúkoľvek pochvalu či odmenu. Nedelil ľudí na dobrých a zlých, ale na tých, ktorí potrebujú potešiť a na tých, ktorých môže potešiť úsmevom, podaním ruky, pomocou či rozhovorom (vypočutím, povzbudením, prijatím). Ohňom lásky v sebe zapaľoval oheň lásky v iných, aby sa nielen valentínske posolstvo mohlo šíriť ďalej.

Aká je naša láska, aké je naše vnímanie iných? Máme vôbec potrebu takto milovať? Ak nie, sme naozaj vnútorne vyrovnaní, šťastní, nespútaní...? Šliapeme niekedy po iných, aby sme zakryli vlastné chyby? Vidíme, že nás niekto potrebuje? Ak áno, ako na to zvyčajne reagujeme? Musí nám niekto povedať či pripomínať, že potrebuje našu lásku a pozornosť?