Neprijatie

Mk 6, 1-6

Spomínam si na odmietnutie vo svojej vlasti, na vidieku, kde som vyrastal a trávil svoju mladosť. Uvedomujem si, že som nebol pre iné deti atraktívny ako utiahnutý, plný strachu. Možno príliš dobrý alebo príliš chránený, žijúci v ilúzii, plný planých predstáv o živote alebo nepripravený na nevyrovnaný súboj? V každom prípade, čímkoľvek som bol, nemohol som za to a nedokázal som si vydobyť prijatie a rešpekt bez ochoty okolia prijať ma takého, aký som. Cítil som sa ako mimozemšťan, ktorý nepatrí do tohto sveta..., kde láska nebola taká, akú som poznal a cítil, že je, hoci som nepochádzal z príkladnej rodiny.

Človek predsa cíti Božiu lásku neopísateľným spôsobom, vníma ju v prírode a v každom úprimnom slove či dotyku iného človeka. Vari existuje človek, ktorý ju nepotrebuje alebo dokáže žiť plnohodnotne bez nej? Už ako dieťa som vedel, že neviem a nedokážem žiť z ničoho iného, iba z lásky.

Toľko nenávisti, nevraživosti či ľahostajnosti voči mojej osobe, vystrašenému a neistému dieťaťu, ktoré nechcelo nič, iba hľadalo oporný bod vo svojom živote, prijatie kolektívu a uistenie inými mužmi. Kládol som si množstvo otázok, napríklad - Odkiaľ sa v kolektíve vzalo toľko nevraživosti? Od ich rodičov? Prečo sa negatívne postoje a vyjadrovanie nenávisti šíri davovo, a láska nie? Dodnes sa pýtam, či to bola čistá nenávisť alebo dokonalá neuvedomelosť. No keby šlo o neuvedomelé prejavy hľadania svojho miesta v kolektíve, raz by prišlo aspoň jedno: "Prepáč."

Dnes má väčšina tých, ktorí ma nenávideli, a ktorí sa postarali o moje "šťastné" detstvo a dospievanie až po koniec strednej školy, svoje vlastné deti. Tie zapadajú do kolektívov veľmi dobre, lebo sú kópiami svojich rodičov alebo sa naučili hrať to na dve strany. Priznám sa, že nemám vedomosť o tom, či v súčasnosti je niekto v mojom okolí šikanovaný, nakoľko sa šikana väčšinou nedeje v prítomnosti dospelých svedkov. Dokázať niekomu schopnosť terorizovať a ničiť iného je veľmi náročné a ešte náročnejšie je dať takému dieťaťu primeraný trest, nakoľko ono už je dlhodobo nesprávne vedené alebo zanedbané. Ak dieťa nešikanuje, je veľmi dôležité zabezpečiť, aby vedelo zaujať k nespravodlivému či krutému konaniu správny postoj a nebálo sa ho vyjadriť. No opäť, ak nemá dostatočné sebavedomie a ovláda ho strach z toho, čo povie kolektív, rodina ho dlhodobo neviedla správne a nevie ho podporiť v správnych rozhodnutiach či motivovať do nich.

Šikana sa stále vyskytuje častejšie na vidieku, nakoľko tu nie je veľa možností, ako si vybrať tú svoju aktivitu, cez ktorú bude dieťa prijímané a naplnené kolektívom a ak by aj malo dostatok sily a odvahy vzdorovať chorému správaniu iných, na vidieku, ak stratí tento jediný kolektív iným názorom či postavením sa na správnu stranu, stratí vlastne všetko, čo sa mu ponúkalo a kde by mohlo napĺňať svoje detské či pubertálne potreby.

Priamo svojim šikanovateľom odpúšťam, pretože možno naozaj nevedeli, čo robia. Ich deťom prajem, aby mali lásku a odvahu, ktorú v sebe ich rodičia nedokázali alebo nemohli objaviť. Hlavne chlapcom by som chcel povedať, že k mužskosti nepatrí dokazovať svoju silu a schopnosti šliapaním po iných a zdravá agresivita má byť riešená uvoľnením napätia fyzickou aktivitou, zdravými súbojmi či športom. Neovládateľné napätie a nezdravá agresivita potrebujú byť liečené. Pretože chlapa robí chlapom rešpekt, ktorý vyžaruje, pravdivosť voči sebe samému i voči svetu, láskavosť, ako aj odvaha nečinne sa neprizerať krivde. Verte mi, že skutočné hodnoty sú často ukryté v ľuďoch, ktorí na seba neupozorňujú, ktorí možno na prvý pohľad vyzerajú ako nemehlá a trvá dlhšie sa prebojovať do ich vnútra. Potom to však stojí za to, pretože práve títo ľudia dokážu byť najvernejšími priateľmi, oporou a dobrými radcami.

Hoci by som bol dnes akokoľvek úspešný, väčšina mojich rodákov bude vždy hľadať spôsob, ako to nevidieť, ako tomu neveriť, alebo sa z toho netešiť spolu so mnou. A pritom sme tu väčšinou kresťania.

Myslím si, že aj o tomto môže hovoriť dnešné evanjelium a prihovárať sa tým, ktorí ubližujú alebo nemilujú.