Láska je láska

01.09.2022

Vyzerá to tak, že v prístupe k homosexuálnym partnerstvám rozlišujeme dve skupiny kresťanov (alebo žeby tri?). 

Prvá hovorí, že homosexuálny partnerský vzťah v láske určite nemôže byť hriech a cirkev vďaka inému názoru považuje skôr za spiatočnícku a neprajnícku.

Druhá hovorí, že homosexuálne sexuálne kontakty sú hriech, ale mali byť sme viac vidieť dobro, ovocie, tie hodnoty, ktoré homosexuálny partnerský vzťah prináša a môže prinášať, keby sme mu boli viac otvorení.

A tretia (?) skupina snáď ešte aj dnes nechce o problematike diskutovať a zavrhuje homosexuálov aj s ich homosexualitou.

Priznám sa, že sa na homosexualitu dívam minimálne z náboženského pohľadu a je pre mňa veľmi neprirodzené teraz alebo kedykoľvek predtým analyzovať problematiku (ktorú by som vôbec nemal nazývať problematikou) a argumentovať viac z pohľadu náboženského.

Pre mňa je neheterosexualita psychologicky viac-menej jasná (hoci vždy fascinujúca a prekvapujúca) a rešpektujem názory odborníkov, ktorí v tom majú jasno inak. Tým však chcem povedať len toľko, že ju nepotrebujem nasilu vtesnávať do náboženských mantinelov. Vystačím si aj s psychologickou argumentáciou, ktorú, však, ako lekár, nepoužívam, ak o to pacient nepožiada sám od seba a toto presvedčenie zvnútornil bez toho, aby k sebe či svojej sexualite pestoval negatívny vzťah. Zameriavam sa na dušu bez ohľadu na jej sexualitu a na rany/jazvy/medzery v nej.

Tiež sa ako muž dívam na lásku medzi mužmi úplne inak ako väčšina ľudí. Ako čistú a úprimnú ju vidím stále rovnakú a rovnako účinnú bez ohľadu na to, akej dvojice sa v akom vzťahu týka.

Rozbitie priateľstva ma bolí rovnako, pretože pre mňa šlo o intímny vzťah s láskou, ktorá sa okrem erotického kontaktu ničím iným nelíši od lásky partnerskej.

Možno je naozaj jednoduchšie nebyť zaťažený kresťanským pohľadom na homosexuálnu prax, minimálne to prináša väčšiu slobodu v rozhodovaní sa, nie je potrebné úzkostlivo si strážiť svoje myšlienky, skutky, rozhodnutia, zažívať pocity viny a hanby. Niekedy sa tým ľudia vyhnú vnútornému diskomfortu z pocitu nedostatočnosti, menejcennosti.

Niečo tu potom ale nehrá, pretože každý kresťan by sa mal cítiť vo svojom presvedčení vnútorne slobodný a vždy rovnako hodnotný sám osebe i cez pohľad a aktivity spoločenstva smerom k nemu.

Myslím si, že Boh od nás chce, aby sme rozumeli svojej neheterosexualite a emóciám s ňou spojenými a skutočne ho pozvali do jej žitia. Aby sme pochopili, že láska neoprávňuje na všetko, ale poskytuje priestor pre prežívanie tej skutočnej slobody s objavovaním podstaty lásky. Pokiaľ v slobode pochopím korene tej svojej neheterosexuality, jednak som otvorenejší Božiemu pohľadu a jednak sa ochotnejšie otváram možnosti legitímne napĺňať svoje potreby smerom k rovnakému pohlaviu. Priateľ je brat a brat je niekedy jedinou rodinou, ktorú človek má, jedinou skutočnou rodinou. Ak môžem byť pred priateľom sám sebou a napĺňa všetky moje potreby, možno v začiatkoch na sex s ním pomyslím, najmä, ak si nedám pozor na hranice a nebudem pracovať so svojimi sexuálnymi túžbami v bezpečnom priestore (často sa za nimi skrýva viac, ako len nevinná sexuálna túžba či sexuálna potreba), ale po vytvorení si intímneho puta bude sex to posledné, čo bude v láskyplnom vzťahu chýbať, alebo čo bude tento vzťah činiť neúplným.

Vyjadrovanie zrelej lásky je v homosexuálnej komunite obrovský a dlhodobý problém. Celkovo sa však ako ľudia veľmi ľahko vzdávame budovaného priateľstva (zrejme pre nás blízky kontakt nemá perspektívne veľkú hodnotu, kým s človekom nespávame, "lebo môžeme") a osobne som to vždy veľmi ťažko znášal. Avšak ak ma niekto skutočne nemiloval ako priateľ, kedy by ma začal milovať ako partner? A tu sa vraciam úplne na začiatok vzniku webu Citlivých tém, uvedomujúc si, že to malo zmysel, ak som po dvanástich rokoch dospel k tomu istému záveru.

Zo srdca prajem všetkým zažívať čarovnú a uzdravujúcu silu lásky, jedinej lásky, o ktorej nám často chýba poznanie a zážitok s ňou, lásky bez podmienok s ochotou spolu kráčať životom v dobrom aj zlom, s formou a obsahom vzťahu pred Bohom, ktoré požehnáva a ktoré prinášajú autentickú sebapremenu.