Láska a kritika

V každom medziľudskom vzťahu je nesmierne náročné podať kritiku tak, aby plnila svoj účel bez ujmy, pretože práve tu a práve teraz môže byť niekto vnútorne nastavený tak, že ho hlboko zasiahne, znechutí, odradí, zneistí až poníži. Umenie vyjadrovať kritiku je jedno z najnáročnejších a učíme sa mu po celý svoj život. Hoci je konštruktívna kritika dôležitou súčasťou vzťahov, pri zdravom sebavedomí a pravdivom sebahodnotení si človek dokáže uvedomiť negatívne následky svojho myslenia či konania i bez odozvy okolia. Láska nepotrebuje kritiku iného na to, aby rástla a aby spolu s ňou duševne i duchovne rástol človek. Vari láska potrebuje pripomínať, schvaľovať či karhať? To, že láska skutočne účinkuje v srdciach iných, sa nemusíme dozvedieť cez spätnú väzbu. A pravdivú trefnú spätnú väzbu nám na požiadanie poskytnú iba skutoční priatelia - aby sme sa dozvedeli nie to, či láska účinkuje, ale to, ako sme schopní prijímať a odovzdávať lásku, do akej miery sa náš obraz chceného JA uplatňuje v reálnom JA vo vzťahoch. Láska nie je výmenný obchod a kritika donucovací prostriedok s radosťou aplikovaný na toho druhého.

Kritika sa často spája s nepochopením, predchádzajúcim (neraz dlhodobým) nedocenením až nepoznaním vnútra kritizovaného, ignorovaním jeho potrieb, vnútorným výsmechom, ľahostajnosťou, vyvyšovaním sa, nutkavou potrebou zdôrazňovať omyly iných s úmyslom meniť či zlepšovať okolie až zlomyseľnosťou kritika. Šíri sa ako oheň a ničí. Dnes kritizujem ja, zajtra bude kritizovať ten, ktorého som kritizoval včera, lebo bude excitovaný, znechutený a dotknutý mojou kritikou. Bol si toho vedomý, tušil svoj omyl alebo zlyhanie, a tak to poukazovanie či kázanie nemuselo prísť ešte aj zvonku. Čakal možno odpustenie, zhovievavosť, posmelenie či podporu na ceste za premenou, o ktorej vie, že ju potrebuje, hoci to nebude ľahká cesta alebo ešte nenazbieral odvahu začať. A toho, kto si nie je vedomý potreby osobnej premeny, je predsa zbytočné kritizovať.

Láska sa, žiaľ, tak rýchlo a ľahko ako kritika nešíri, ale môže zastaviť šírenie zla a zjemňovať pády iných ľudí. Zmena vplyvom kritiky je okamžitá, ale neautentická a človek má tendenciu vracať ju. Zmena vplyvom lásky trvá neskutočne dlho, ale je už trvalá a pravá. Napomínať môže dokonalý človek. Kedysi to boli proroci a Boží ľudia. Dnes máme minimum ľudí, ktorých napomínanie nevyznieva ako zlý vtip.

Napomínať či milovať? ...často znamená rozhodovať sa medzi rýchlo spravenou, ale sfušovanou robotou a riadnou fuškou s nádherným výsledkom.

Prečo namiesto kritiky neukázať svetu, že som "bláznivo" milujúci človek a muž činu? Prečo nepozývať ostatných do konkrétnych projektov a "bláznovstiev" lásky? Je iné nasledovať niekoho zo strachu, pod príkazom či nátlakom a iné je nasledovať ho z lásky. Je iné vyhýbať sa zlým rozhodnutiam kvôli hanbe či pocitu viny a je iné vyberať si dobré skutky, cnostné zmýšľanie a rozhodovanie sa dobrovoľne, z lásky a vďaky patriacich Stvoriteľovi i ľuďom a v nádeji na večný život.