Krátke zamyslenie sa nad parafíliou (pedofíliou)...

Dnes už vieme, že pedofília (parafília) je sexuálna orientácia rovnako ako homosexualita. Ochota ľudí prijať to je, žiaľ, mizivá, hoci odborná obec na Slovensku to už jasne pomenováva. Avšak verejná mienka sa v tomto bude meniť oveľa pomalšie, ako sa menila pri homosexualite. Dnes laici vedia, že homosexuála, ktorý spácha trestný čin treba posudzovať individuálne, nespájať jeho skutok s orientáciou a pripisovať ho všetkým členom tejto skupiny. Pri pedofílii takéto kolektívne myslenie ani štatisticky významná zhoda Slovákov v pozitívnej konotácii zatiaľ neexistuje.

Možno je vnímanie ľudí skomplikované tým, že sexualitu si automaticky spájame s nutnosťou ju praktizovať. Pretože obmedzovanie sexuálnej potreby vnímame ako tragické. Keď teda spoločnosť uznala homosexualitu ako orientáciu, uvedomila si, že je to začiatok relatívne dlhej cesty, ktorá chce končiť v právnom uznaní homosexuálneho zväzku a rešpektovaní práva na dieťa. Hoci mnohí ľudia majoritnej heterosexuálnej komunity majú strach, ako to ovplyvní ich životy a bežnú prax, predsa len sa upokojujú tým, že morálne je to v poriadku, dvaja dospelí ľudia si môžu robiť, čo len chcú. Ale keď nemôžeme obmedzovať sexuálnu potrebu homosexuálom, môžeme ju obmedzovať či máme právo ju korigovať nositeľom iných sexuálnych orientácií? Najmä ak si pri nich sami pred sebou uznáme, že ide o sexuálnu orientáciu, ktorú si nikto dobrovoľne nevybral. Podporu homosexuálov, ktorí sa rozhodli nemať partnerský vzťah ani sex s rovnakým pohlavím považujeme za vrcholne neetickú a čím je pre nás potom obmedzovanie či korigovanie napĺňania sexuálnej potreby pedofilov? Uvedomujeme si vôbec, že tak, ako teraz v spoločnosti "pľujeme" na pedofilov a je nepredstaviteľné, aby sme si s nimi podávali ruky (pritom si ich s nimi podávame, len o tom nevieme), tak sme sa ako spoločnosť pred vyše 30 rokmi správali k homosexuálom? A bolo nám jedno, že sú to dospelí ľudia, ktorí si s inými dospelými ľuďmi robia to, čo cítia. Jediné, čo sa nezmenilo, je to, že dodnes nám je ľahostajný skutočný pôvod a autentické riešenie ich vnútornej nepohody. Inak mám už ale neprekážajú.

Zamotali sme sa pri homosexualite aj pri pedofílii do siete falošných predstáv a predsudkov, bagatelizovania na jednej strane, kreovania katastrofických scenárov na strane druhej. A je len na nás, čo s tým ako jednotlivci i ako spoločnosť urobíme.