Kam kráčam pred Vianocami a kam budem kráčať po nich?

Lk 1, 39-45

Človek si v tom každodennom zhone, zavalený kopou starostí a útrap, často ani len nevšimne množstvo malých i väčších dobier. 

Istý mladý muž šiel na predvianočnú spoveď. Na spovedi prišlo k téme zriekania sa vecí, ktoré neprospievajú duši. Kňaz hovoril o skrytých a nielen spásonosných účinkoch zriekania sa nevhodných odmien a spôsobov sebaprezentácie, vymaňovania sa z pút zmyselnosti a žiadostivosti, bezhlavého a stále intenzívnejšieho napĺňania sa tým, čo nikdy nedokáže naplniť. 

Mladík si v duchu povedal: "Bože, nedal si mi skoro nič, čo by som bol ocenil, čo by som vedel využiť na presadenie sa a za čo by ma dnes obdivovalo okolie. Mám pocit, že som sa vždy viac boril s ponížením, ako s úspechom. Nemám peknú tvár, telo, úspech, peniaze, nikdy som nemal zástupy priateľov a obdivovateľov, ba dokonca nemám ani životného partnera, spriaznenú dušu. Mám sa ešte azda niečoho zriekať? Dopraj mi aspoň rozkoše." 

Boh mu vnukol odpoveď: "Áno, neobdaril som ťa ničím, čo by pútalo pozornosť najmä v tvojej mladosti, a čo by skôr či neskôr vyhaslo. Ale dal som ti srdce, aké nemal v tvojom rodokmeni nikto pred tebou a aké už v ňom nebude mať nikto po tebe. Nechcel som ničím iným ohroziť to najkrehkejšie a najkrajšie v tebe. Mohol si mať tisíc "slepými" ľuďmi ocenených darov, a hoci si dostal iba jeden, avšak ten najskvostnejší. Udržanie tvojho srdca takého, aké som ti ho dal, ma stálo veľa bolesti, pretože som trpel s tebou vždy, keď to srdce niekto doráňal. Po každej rane som ti však dal prostriedok na jej scelenie, možnosť potešiť ho nie plytkým pôžitkom, aby nebolo formované iba ranami, nevyprázdnilo sa a nezostalo chladné. Zameral si sa však už len na bolesť, rany a krivdu, ktoré si navyše začal liečiť bezo mňa." 

Muž sa rozplakal a po chvíli dodal: "Áno, viem, Bože. Bol som slepý. Svojimi túžbami po všetkom možnom, čo majú iní ľudia, nespokojnosťou, pesimizmom, úzkoprsosťou, nevďakom, žiadostivosťou a posudzovaním iných podľa všetkého možného a bez túžby skúmať a milovať ich srdce a podstatu, som pošliapal aj po tom jedinom, hoci tebe najvzácnejšom, čo si mi dal."

Milý čitateľ, prajem Ti, aby si zažil skutočne dobrú vnútornú prípravu na vianočné sviatky, aby sa možno práve teraz v Tebe zrodila túžba aspoň čosi zmeniť na vlastnom živote k lepšiemu. Ak sa zrodí túžba, bude aj ochota. Ak bude ochota, bude aj motivácia. Ak bude motivácia, budú aj sily nevzdať sa a po každom zlyhaní pokračovať vo zvolenej ceste. 

Najkrajšie vianočné prianie, aké som zaregistroval, vzišlo z čistej detskej duše a odovzdávam ho aj Tebe:

Milý Ježiško. Tieto Vianoce mi nič nedávaj. Dával si mi toho celý rok viac než dosť. Mám však k tebe jedinú pokornú prosbu. Tieto Vianoce i budúci rok mi, prosím, nikoho neber.