K ochrane ľudského života...

Myšlienky Národného pochodu za život 2019 hodnotím veľmi pozitívne. Ochrana ľudského života by mala byť samozrejmá aj bez zásahov akejkoľvek cirkvi. Pokiaľ sú legislatívou chránené ohrozené živočíšne druhy vrátane ich zárodkov, nevidím dôvod na to, prečo by smrť ľudského embrya mala nastávať po rozhodnutí jedného človeka, ktorý presvedčí aj ostatných o tom, že ide o jeho právo, lebo embryo rastie v ňom. Mohol by som argumentovať tým, že keby som zabil kritický ohrozený druh a chcel by som sa vyhnúť pokute alebo väzeniu argumentáciou, že práve tohto jedinca som vychoval ja a preto som mal právo ho zabiť, asi by mi to nepomohlo. Žiaden vzácny druh nie je a nesmie byť majetkom iného človeka. Človek nesmie byť menej ako zviera a legislatíva sa nemôže prispôsobovať jeho subjektívnym pocitom.

Takisto lekár nemá právo vykonávať neodôvodnenú alebo fiktívne odôvodnenú interrupciu, pretože si nevybral svoje povolanie ako biznis, ale ako službu ľuďom. Jeho poslaním je pomáhať ľuďom obnoviť zdravie a hľadať alternatívy v situáciách, ktoré sú na prvý pohľad bezvýchodiskové, v záujme ochrany, nie ničenia ľudského života v akomkoľvek štádiu jeho vývinu. To predpokladá byť nielen zrelou osobnosťou, ale takisto mať čas na rozhovor s človekom - matkou aj otcom dieťaťa.

Potratová politika je jeden veľký podvod. Najmä v zdravotníctve sme si zvykli na to, ako predpisy obchádzať, nie ako ich dodržiavať. A tak z neodôvodnenej interrupcie urobíme odôvodnenú a zaplatíme si ju aj lekárov, ktorí sú ochotní vykonať podvod. Lekár však má byť v službách pacienta ako morálny vzor, autorita (a kniha vedomostí), ktorá disponuje nadhľadom, nie ako jeho otrok!

Pokiaľ chránime život, hovoríme A, ale jedným dychom potrebujeme vysloviť aj B. Čo so ženami, ktoré sa na posledných pár mesiacov tehotenstva potrebujú stratiť z očí verejnosti alebo aj rodiny, aby nedostali nálepku krkavčích matiek, ktoré svoje dieťa po pôrode opustili? Pri rizikovom tehotenstve sa to obdobie, kedy žena potrebuje niekam odísť a zároveň mať na prežitie, zažívať oporu a pomoc od iných ľudí, predlžuje. Tu potrebujeme ústretovosť politikov, zamestnávateľov, spoločnosti i jednotlivcov. Nehovoriac o osvete, aby sa žiadna žena nemusela báť neželaného tehotenstva. Je to o milom slove a ľudskej pomoci. Tie neraz stačia na to, aby to žena nakoniec zvládla sama, nemusela robiť ťažké rozhodnutia, ktoré sa už nedajú vziať späť, stresovať sa, ako zvládne dieťa vychovať sama a vystavovať sa nepohode. Pokiaľ je však matka pevne rozhodnutá, dieťa po pôrode s láskou príjmu iní ľudia, pretože po ňom túžia.

Ako kresťania máme navyše možnosť prichýliť takúto ženu vo svojej domácnosti, pomáhať jej prekonať toto obdobie a môcť sa po pôrode vrátiť do svojej rodiny i práce bez stigmy. V tomto ešte máme veľké medzery.

Niekedy rozmýšľam nad tým, čo potenciálnu matku vedie k zbytočnému potratu, k rozhodnutiu neodovzdať dieťa po narodení niekomu inému, pokiaľ existuje vážna prekážka, v blízkej dobe nevyriešiteľná, ktorá bráni tomu, aby dieťa zostalo s matkou. 

Iste, je to rýchle vyriešenie problému, ktoré dnes ľudí láka najviac - mať skoro pokoj a nemať zodpovednosť ani starosti. 

Už samotné tehotenstvo niektoré ženy vnímajú ako záťaž a dôvody môžu byť tak subjektívne, ako aj objektívne.

Možno že iná žena by nedokázala žiť s vedomím, že jej dieťa tam niekde je, byť s ním spojená a predsa s ním nebyť fyzicky a riskovať výčitky svedomia, nemôcť už znovu bojovať o dieťa, ktorého sa raz vzdala. Takto sa preventívne pripraví o túto bolesť. Nahradí ju však iná bolesť, bolesť kvôli dieťaťu, ktoré už neexistuje a pri ktorom sa už svojím rozhodnutím pripravila aj o nádej, že ho uvidí. Skôr či neskôr prídu mučivé otázky: "Ako by asi vyzeralo? Bol by to chlapček? Dievčatko? Pomohlo by mi teraz? Ľúbilo by ma viac ako moje deti, ktorým som život nevzala?"

Môže to byť aj prejav egoizmu? To, čo je moje, nedám nikomu! Bude to moje alebo nikoho iného! Nebudem sa trápiť a potom z toho nič nemať! Nebudem riskovať a nakoniec to aj tak nezvládnem!

Často je to aj na podnet iných ľudí - rodiny i otca dieťaťa.

V každej žene je viac, ako si myslí. Každá žena má potenciál byť hrdinkou. To povie o svojej dobrej mame každé dieťa, pretože to vie. Tak ako to aj ja viem a hovorím o svojej mame.