Dokumenty a články o homosexualite na katolíckych portáloch

11.09.2020

Linky na dokumenty a články o homosexualite ako oficiálne stanoviská cirkvi sa na tomto alebo iných weboch už objavili, ale rozhodol som sa zhrnúť ich všetky v tomto článku. Určite som na niektorý zabudol, preto budem rád, ak mi to pripomeniete zaslaním linku.

Kresťan sa dnes určite nie raz stretol s pojmom "homosexualita." Otázne je, či pojem bol správne interpretovaný, a to nielen podľa (dnes veľmi voľnej) spoločenskej morálky, ale najmä podľa učenia konkrétnej cirkvi, ktoré pri danej problematike vychádza z Písma (nie je to výmysel cirkvi, hoci niektorí tvrdia, že samotné Písmo je výmysel cirkvi). Možno sa niekomu zdá, že Katolícka cirkev o homosexualite mlčí. I ja som mal ten pocit. Povedala však k nej už všetko. Oficiálne stanovisko máme, no tento pocit nadobúdame preto, lebo v praxi to často nevyzerá tak, ako nás vedú oficiálne odporúčania a postoje cirkvi - tvoriť niečo pre homosexuálne cítiacich, byť jednotný v náuke, odvážny a vytrvalý v láske a budovaní kvalitných medziľudských vzťahov - nevnímať odporúčania Boha ani iný prístup k homosexualite ako niečo diskriminujúce alebo poškodzujúce duševné zdravie človeka. Tu už preto nezlyháva cirkev, ale ľudský faktor najčastejšie vplyvom dezinformácií a predsudkov. 

Prvým zdrojom je pre laika zrejme Katechizmus Katolíckej cirkvi, pretože Písmo je predsa len hrubou knihou (ktorú máloktorý kresťan prečítal celú aspoň raz v živote) a v katechizme je možné homosexualitu pomerne jednoducho vyhľadať. Text v ňom nám však nepovie toľko, koľko by nám povedalo Písmo. 

Písmo ponúka jasný návod na žitie akejkoľvek sexuality a neoznačuje homosexuálnu prax, či už z lásky alebo bez lásky, ako niečo pozitívne a milé Bohu. Pri homosexualite Písmo vychádza z prirodzeného poriadku, ktorému sa ľudia po stáročia učili pozorovaním samotnej prírody až do doby, keď sa tento prirodzený poriadok začal človekom spochybňovať. Nie je vhodné zamerať sa v Písme iba na texty o homosexuálnej súloži, pretože tie by sme mohli ľahko spochybniť a povedať, že dnes je homosexualita poznaná a inak  vnímaná, žitá ako v minulosti (lenže aj v Písme nájdeme odsúdenie z oboch strán dobrovoľného praktického vyjadrenia homosexuálnej túžby). Avšak ak sa na Písmo pozrieme ako na celok, jednoznačne sa musia rozplynúť rôzne špekulácie o tom, v ktorých prípadoch je homosexuálna prax milá Bohu.

Pomôcť zorientovať sa v pohľade cirkvi na problematiku nám môže uvedomelý kňaz, ale nemôžeme od neho čakať, že sa bude pričiňovať o zmenu našej sexuality či sexuality nášho dieťaťa ani že nám/mu bude otcom v prípade, že náš otec či otec dieťaťa svoju rolu nezvládol alebo k nej nepristupoval zodpovednejšie. Jednoducho zodpovednosť (či už za daný stav alebo za to, aby sme dokázali byť šťastní aj bez praktizovanej homosexuality) nemôžeme hodiť na nikoho, ani len na Boha.  

Čo sa týka konkrétnych dokumentov cirkvi, jedným z nich je Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby

Nakoľko kresťan s homosexuálnou preferenciou môže snívať o kňazstve, venujú sa tomu dva dokumenty: 

1. Inštrukcia o kritériách rozlišovania povolania, pokiaľ ide o osoby s homosexuálnymi sklonmi, vzhľadom na ich prijatie do seminára a na pripustenie do posvätného stavu a

2. Dar povolania ku kňazstvu (od bodu 199.).

Zaujímavé sú aj Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami

V iných dokumentoch sa homosexualita iba spomína a potom tu máme množstvo článkov od kresťanov. Ako vedieť, ktorý hovorí o homosexualite v súlade s Písmom a učením Katolíckej cirkvi? Celkom jednoducho - nebude útočiť na praktizujúcich homosexuálov ani ich posielať do pekla a zároveň nebude hovoriť o výnimkách, kedy Boh homosexuálny sex alebo životné a sexuálne partnerstvo prijíma ako normu. Na Slovensku máme niekoľko konzervatívnych či kresťanských webov, ktoré sa nevyhýbajú ani problematike homosexuality (napr. Postoj.sk, Zastolom.sk, Bezhranicna.sk, Chlapom.sk, Priestorprijatia.sk) a pastoračnú aktivitu s možnosťou stretnutia a pozvania na duchovné obnovy - Linku Valentín (osobne ju odporúčam brať s rezervou - pozitívom je možnosť nájsť si priateľov s podobným vnútorným nastavením, prípadne kontaktovať kňaza Marka Rozkoša). Komu nevyhovuje táto aktivita a predsa len by chcel nájsť kňaza alebo spoločenstvo, stačí napísať cez web Citlivetemy.sk alebo Chlapom.sk.  

Odporúčam tiež články na weboch Pastorace.cz a Vira.cz

Dokumenty a články o homosexualite sú len na základné zorientovanie sa zmäteného kresťana, zmäteného úzom v spoločnosti a tvrdeniami vedy, hypotézami, ktoré sú širokou verejnosťou vnímané už desaťročia ako fakty.  Je nepravdepodobné, aby sa už malé dieťa rodilo s hotovou sexuálnou preferenciou, ak bez jasného vedenia rodičov a možnosti vnímať rozdiely medzi pohlaviami by nevedelo ani to, či je chlapčekom alebo dievčatkom, resp. necítilo by sa ako príslušník daného pohlavia a nemalo by ani dôvod sa kamsi zaradiť (práve o to sa snaží genderizmus). Je preto nezmysel, ak odborná obec tvrdí, že vývin ľudskej sexuality nemá nič spoločné s rodovou (non)konformitou či pohlavnou identifikáciou v detstve, ako i to, že ľudská sexualita sa už po narodení neformuje (samotná životná prax tomu odporuje). Avšak i keby veda poskytla dôkaz o tom, že homosexualita sa formuje už v prenatálnom období života, to neznamená, že je prirodzenosťou. Ak niečo nie je prirodzené, to neznamená, že proti tomu máme bojovať. Takisto kresťan odmietajúci homosexuálnu prax nemusí byť nevyhnutne egodystonický alebo nešťastný. Človek vnútorne umiera bez lásky, nie bez sexu. 

Každý prednášajúci začína hovoriť o konkrétnom probléme jeho zadefinovaním. Pokiaľ sa budeme vyhýbať zadefinovaniu homosexuality a budeme ignorovať fakt, že nemusí ich o prenatálnu záležitosť, nebudeme vedieť homosexualitu ani žiť, ani sa postaviť k homosexualite iných v kresťanskom prostredí tak, aby to napokon dotknuté osoby nezranilo. Skutočné poznanie javu nám nedovolí vyhnúť sa zodpovednosti ani jednoducho odkázať konkrétnemu človeku, nech sa zmení modlitbou alebo terapiou.

Homosexualitu je možné zvládať iba v hlbokom spojení s Bohom a s inými ľuďmi v priateľstve. V priateľstve, ktoré sa nebojíme nazvať rodinou.