Čo nás kresťanov učia tieto dni pandémie?

Zisťujeme:

• že bez cirkvi a sviatostí nám je Boh oveľa vzdialenejší.
• že toľko ľudí pokope, ktorí majú záujem budovať seba a stavať na morálnych hodnotách už inde ako v kostoloch a na stretnutiach kresťanov nenájdeme.
• že hoci nadávame na ľudí v cirkvi, predsa nám chýba to dobré v nej a z nej, lebo to nie je málo, mohli sme z toho čerpať a robilo nás to lepšími ľuďmi.
• že všetci sme si v cirkvi rovní, vzájomne sa potrebujúci, naším poslaním nie je robiť morálne kontroly a čistky, niečo zakazovať či prikazovať s patentom na pravdu, ale spoločne hľadať Boha a osvojovať si ním ponúkaný návod na šťastný život (čo nie je jednoduché, ani keby boli všetci v cirkvi anjelmi na zemi).
• že ak má byť niekedy správny čas odpustiť cirkvi, chcieť sa v nej obklopovať správnymi ľuďmi a spoločne s nimi poznávať Boha takého, aký je naozaj, tak je to práve teraz.
• že ak sa zastaví možnosť budovať si úspech, bohatstvo, prestíž, kariéru, akoby sa zastavil čas a začneme premýšľať nad tým, prečo vlastne žijeme a či nás doterajší spôsob života (bez hlbšieho zmyslu), v ktorom nemáme čas na pohľad do seba a do duše iných ľudí, naozaj vnútorne uspokojuje.
• realitu svojej odvahy/zbabelosti, o ktorej sme doteraz možno ani netušili, odhaľujeme dostatočné alebo žiadne rezervy svojich síl a kapacít.
• čo je to priateľstvo, láska, pomoc a podpora priateľa, koľko skutočných priateľov máme a akí sú pre náš život dôležití vtedy, keď sme slobodní, ale aj keď sme v partnerstve či manželstve.
• čo všetko a ktorých ľudí, či už blízkych alebo tých v rôznych povolaniach sme vo svojom živote vnímali ako samozrejmosť.
• ako zvládame samotu, ticho, žiť dlhšie len so svojím vnútrom a svedomím.
• kam smerujú a čo si osvojujú naše deti, ak nás kopírujú alebo ak sme na ne nemali čas a ako ťažko je nám s nimi vydržať.
• ako sa vieme vyrovnať s neistotou a stresovou situáciou.
• či sme aspoň minimálne pripravení na chorobu/smrť, čo sme doteraz po sebe zanechali a či sme naozaj doteraz žili tak, aby sme tento svet dokázali aj opustiť (zanechávali v srdciach všetkých ľudí, s ktorými sme prišli do kontaktu pozitívnu stopu, nie trpkosť či pohoršenie).