Čas vyrovnať krivé, popracovať na hrboľatom

Lk 3, 1-6

Blíži sa narodenie Ježiša, o čom svedčí aj text nedeľného evanjelia o veľkej biblickej postave, ktorou je Ján Krstiteľ. On pripravoval cestu Pánovi vtedy a pripravuje naše srdcia na jeho príchod i dnes.

Čo je v našom živote krivé a čo hrboľaté? Ktoré naše cesty k sebe, k Bohu a k akým ľuďom ešte potrebujeme urovnať?

Akoby mnohé trhliny a prešľapy v živote vychádzali z nášho vzďaľovania sa od Boha a približovania sa k sebe a k sekulárnemu svetu, ideológie ktorého sa stávajú modernými bohmi. Konzumná spoločnosť je nastavená na výkon, produktivitu, uniformné myslenie a chladné, verejnou mienkou naprogramované konanie, v ktorom láska, uvažovanie nad vecami a svedomie iba brzdia. Reklama, amorálne idoly a neobjektívne informácie z médií sú vďaka modernej technike denne s nami a vytláčajú Boha, pravdu, morálku, duchovné hodnoty, istoty i prirodzenosť zo srdca človeka, ktoré takto intenzívne propagované nie sú. Cirkvi, veriaci a duchovní, majú svoje muchy, na prvý pohľad ničím nezaujali, nekráčajú s dobou. Boh a chrámy sú dobré ako posledná možnosť, keď už nič iné nepomohlo.

I keby boli podmienky priaznivé, predsa len nejde o nich, o tých druhých, ale o nás, pretože zmeniť môžeme len seba, hoci dopomôcť k spáse môžeme aj iným (nijako inak ako láskou). Všetci máme aj kopec svojich osobných zranení, nezdarov a prehier - najmä so sebou samými, v boji za lepšie JA. Boh nám to nevyčíta. Ide o to, aby sme všetci spoločne hľadali a nachádzali tú najväčšiu a najviac napĺňajúcu Lásku, ktorá je zároveň cestou, pravdou a životom. Robili šťastnejších iných ľudí a aby sme v atmosfére lásky a prijatia mohli vnútorne rásť a napĺňať potreby iných. Lebo len spoločne dôjdeme do cieľa.

A tak, ako Ján Krstiteľ pripravoval cestu, aby ľudia, ktorí sa pokorili a otvorili si srdce, mohli lepšie pochopiť, ochotnejšie prijať mesiášske udalosti a plán spásy, boli vnímavejší na Božie veci a potreby svojej duše..., tak aj my si potrebujeme pripraviť srdce, uvedomiť si, že potrebujeme zažiť zmenu doterajšieho myslenia a spôsobu života, ktorý bol príliš pohodlný alebo stresujúci na to, aby sme mohli načúvať Bohu a prinášať ovocie.