Byť verný Božej logike

01.06.2017

Jeden pár sa dozvedel, že ich nenarodené dieťa trpí vrodenou vývinovou chybou srdca, ktorá je neoperovateľná. Odborníci matke oznámili, že jej dieťa sa zrejme nedožije ani riadneho termínu pôrodu. Psychicky sa zrútila a žiadala o ukončenie tehotenstva. Jej dieťa po umelo vyvolanom predčasnom pôrode žilo a bojovalo o život, hoci mu nikto nedal šancu na život a nikto ho nechcel. Zaobchádzalo sa s ním ako s potratom. Neumyté a zabalené do fólie čakalo na smrť viac ako desať hodín. Zomieralo by samo, keby si ho nevšimla mladá zdravotníčka, ktorá bola v tom čase tiež na oddelení. Naťahovalo k nej rúčku a držalo ju za prst, až kým nezomrelo. Pohľad, na ktorý sa nezabúda.

Približne v tom čase inej rodine tragicky zomrelo zdravé dieťa. Otec sa obesil a matka sa psychicky zrútila.

Dnes mi chlapec s intímnym hendikepom oznámil, že nemá chuť žiť. Lebo ak nebude mať vlastnú rodinu a nebude inými vnímaný ako ten normálny, bude lepšie zomrieť. Pri tom som si spomenul na mladú matku, ktorú som videl pred mesiacom zomierať na neurológii. Domnievala sa, že prichádza do nemocnice s banálnym problémom a o týždeň na to ju už len dopovali morfiom v terminálnom štádiu rakoviny. Pohľad, na ktorý sa nezabúda.

Ďalšie tisícky ľudí na celom svete každú sekundu premýšľajú o tom, čo so životom a tisíce ľudí sa psychicky rúca pod tlakom záťažovej situácie. Časť z nich sa napokon rozhodne vzdať sa, prestať bojovať, ukončiť to, lebo nedokážu žiť s ťažkosťami. Čas mnohých ľudí sa už naplnil napriek tomu, že ešte majú pre koho a pre čo žiť. 

Neznesieme utrpenie ani pohľad naň, a tak kvantá ľudí na svete len pasívne prežívajú, trpia či zomierajú sami.

Čo nám vtedy pomáha prežiť, vydržať či rozhodnúť sa správne, hoci srdce spaľuje oheň samoty, zúfalstva, bezmocnosti, bolesti? Nenapadá ma nikto a nič lepšie ako Boh. On je úžasný aj v tom, že do Jeho rúk môžeme vložiť každé svoje nesprávne rozhodnutie iniciované samotou, zúfalstvom, bezmocnosťou či bolesťou. On vie, že sme slabí, ale my často nevieme, že potrebujeme Boha v sile i slabosti. On nám nezaručuje, že nebudeme trpieť alebo že nepochybíme, ale zaručuje nám rozhodnutia z lásky od Boha, ktorá prekoná či napraví všetko, čo je v našich silách (o zvyšok sa už postará On). Táto láska dá silu nosiť pod srdcom dieťa, veriac v zázrak, i dovtedy, kým samo nezomrie. Pomôže nám prekonať smrť dieťaťa, ktoré zomrelo tragicky, roky sa starať o chorého, a cez túto lásku nájdeme zmysel svojho života pri akomkoľvek hendikepe či čakaní na vlastnú smrť. Aké ľahké by bolo život zastaviť, hoci iní, najmä chorí a nenarodení, by tak veľmi chceli žiť. Keď nás Boh stvoril, vložil do nás kúsok seba. To je tá láska, ktorá sa nedá zastaviť, ktorá robí množstvo nepochopiteľných vecí a víťazí. A to je tá láska, ktorá s nami, pokiaľ sme ju v sebe počas života nezabili, odchádza po smrti domov k Otcovi. Láska od Boha nemá pôvod v človekovi. Ona v nás chráni našu dušu, aby raz došla k Stvoriteľovi. Dáva nám silu, aby sme do svojej smrti stihli svetu zhmotniť Jeho podstatu i neviditeľnú tvár. Bez nej sme prach. S ňou sme Božími (poslami nádeje). Boh chce, aby sme objavovali, poznali kvality svojej duše a túžili ich rozvíjať. Preto nás vychováva. A nie vždy sa nám páči spôsob, akým to robí. On však vie prečo. Vedie nás k najistejšej ceste chápania a uskutočňovania sebapremeny, k túžbe chcieť sa zjednotiť s inými ľuďmi a spojiť sa s Bohom.

Potrebujeme sa navzájom a potrebujeme Boha, lebo je toľko chvíľ v živote, ktoré bez neho neustojíme. Potrebujeme sa jednou rukou držať Boha, dôverovať mu za každých okolností, a druhú ruku vystierať k iným ľuďom. Láska bude bolieť, láska sa nám možno nevráti späť. On to vie, On to vníma, lebo je to Jeho kúsok v nás. Nepovedal, že to bude ľahké. Povedal, že nás ako verných premení nie na obraz tohto sveta, ale na vedomých si svojej odkázanosti na Neho, toho, kto sme a kam smerujeme, zodpovednosti skutočných Božích detí v službe, ktorých sa utrpenie určite nevyhne. Utrpenia sa nedokážeme zbaviť, ani keby sme neboli Boží, lebo je všade. Ale môžeme ho použiť, nechať sa premieňať v pokore, začať byť vnímavý na utrpenie iných. Ono ochráni našu dušu spolu s láskou a objíme svet trpiacich i tých, ktorí stoja bokom.

Keď nás Boh formuje, postupne nám otvára duchovný zrak. Začíname vidieť to, koľko ľudí nás potrebuje živých a silných, koľko ľudí k nám vystiera ruku, aby zažilo aspoň jedno vľúdne slovo v ťažkých chvíľach života. I deň v láske má väčšiu hodnotu ako sto rokov života bez nej. Ak vieme, že zomierame, sme schopní využiť jeden deň plnohodnotnejšie ako predchádzajúce desiatky rokov života. Ak sme napojení na Boha, sme jeho poslami lásky, hovoríme o nádeji a večnom živote, v ktorom pochopíme zmysel všetkého zlého, čo sa dialo nám i iným ľuďom počas života.

Boh nám dáva zakúsiť všetko krásne, no my sme krásu hľadali tam, kde nebola, a tak nám dáva šancu znovu ju vidieť tam, kde naozaj je. I ťažký život človeka je poprepletaný nádhernými životodarnými chvíľami pre neho i jeho okolie. 

Pribúda množstvo nových foriem zla, ktoré sa úspešne šíria a rozkladajú ľudstvo (od virtuálnej zviazanosti cez kopírovanie amorálnych vzorov po nevšímavosť a individualizmus). Najväčší dopyt je po antidepresívach, antikoncepcii a porne. Na druhej strane misky váh, vedľa pôvodných i novodobých foriem zla, je sama Božia láska (a jej kúsky v nás), ktorá preniká každého a všetko oživuje. Iba ona dáva utrpeniu v prevahe a celému životu zmysel, a to tým, že oboje vyplní dokonale. Láska živí našu dušu a pre ňu nie je nič nemožné, pokiaľ je našou najväčšou zbraňou i v najhorších chvíľach života či osobných pochybeniach.

Bože, prečo dávaš trpieť? Prečo som nedovolil utrpeniu, aby sa ma dotklo? Prečo som si nevšimol trpiaceho? Prečo sa deje krivda a nespravodlivosť? Prečo nechápem to, že Ti mám byť verný a vydávať svedectvo bez toho, aby som Ťa súdil či reptal? Bez utrpenia si budem môcť viac užívať, ale bez Teba zomriem. A ak už trpím alebo vidím trpieť iných, bez Teba neunesiem tú ťarchu. Bez Teba mnohé veci prestávajú mať zmysel, svet prestáva hýriť farbami a i môj zrak sa zastiera. Ty mi ukazuješ všetku tú krásu, ktorú som premeškal a po ktorej som pošliapal. Chcel som vidieť seba ako toho, kto nikdy nebude trpieť. Tým som však povedal NIE tomu, kto za mňa zomrel a vložil mi do srdca kúsok svojej lásky, ktorá mala zapáliť svet a vrátiť sa k Stvoriteľovi.