Ako komunikujeme s blízkymi?

Ak komunikácia s blízkym pozorovateľovi nepripadá úctivá ani asertívna, môže vyhodnotiť, že ide o konfliktný alebo nefungujúci vzťah. Opak je často pravdou. Blízkych ľudí si zväčša vážime, máme ich radi, ale nie vždy sa k nim správame zodpovedajúco tomu, čo k nim naozaj cítime. Prečo je tomu tak?

Máločo z toho by sme si dovolili v komunikácii so zákazníkom alebo s partnerom na začiatku partnerského vzťahu..., a predsa rodinný príslušník, niekto, kto pri nás stojí už roky a roky sa nás učí prijímať takých, akí sme, hoci to nie je jednoduché, je viac ako zákazník, je s nami dlhšie, pozná nás triezvejšie (pravdivejšie) ako čerstvo zamilovaný partner.

Už len používanie vulgarizmov, ponižujúce vsuvky, zvyšovanie hlasu, prikazovanie, zakazovanie, ignorovanie sú akoby našimi automatizmami, údajne našou súčasťou a nič zlé tým nesledujeme. Čokoľvek nevhodné, čo vypúšťame z úst, alebo každý nevrlý pohľad, gesto musia čítať naši blízki, raní ich i náš vzťah, hoci to navonok (oni aj my) môžeme prehliadať, ospravedlňovať. Je to ako ihla do srdca, až raz to srdce bude vyzerať ako rešeto, ak si nevstúpime do svedomia, nezačneme sa viac kontrolovať, nezastavíme to včas.

Najčastejšie dôvody, prečo nevhodne komunikujeme s blízkymi:

1. Máme s nimi dlhšiu históriu, v ktorej sme spolu zažili kadečo. Sme si nimi istí. Zatiaľ nám každé nevhodné správanie voči nim prešlo.
2. Uvoľňujeme tlak nahromadený v nás po vypätých situáciách v komunikácii s cudzími ľuďmi, pri ktorých si nemôžeme dovoliť vybuchnúť. Ťažko ovládame vlastné emócie a doma tú pomyselnú čiaru ochotne prekročíme.
3. Myslíme si, že nevhodné správanie blízkeho človeka nezraňuje.
4. Stojí veľa námahy kontrolovať sa, ak sa blízky nespráva podľa našich predstáv.
5. Nesieme si smerom k blízkym osobám veľa neuzdraveného, neodkomunikovaného. Jednoducho veľa rán a krívd v našom oslabení, často priamo nesúvisiacim so samotným blízkym, vyplávajú na povrch a pália.
6. Prestali sme sa blízkym ospravedlňovať a hovoriť im, čo pre nás znamenajú, uvedomovať si rozdiely, limity našich blízkych a rešpektovať ich.
7. Začali sme si o sebe myslieť, že takmer všetko robíme správne a mala by byť radosť s nami žiť a komunikovať. Začali sme chcieť meniť druhých, nie seba.

Ako to zmeniť?

Neexistuje univerzálny návod. Iba Ty vieš, kde si urobil/a chybu. Dôležité je chcieť ju napraviť, nevnímať všetko to, čo pre Teba blízki urobili ako premlčané, samozrejmé. Nevieš, čo s nimi bude zajtra a v mysli Ti môžu zostať posledné slová alebo gestá smerované jemu/jej, ktoré už nevrátiš späť, nepovieš už nikdy: "Prepáč, nesúviselo to s tebou, ale súviselo to so mnou."

1. Nespoliehaj sa na milosrdenstvo blízkych. Možno nemáš ideálneho rodiča, starého rodiča, súrodenca, partnera, no práve bohatá spoločná história Ti má pripomenúť, s kým sa rozprávaš a že krajšie sa rozprávaš s človekom, s ktorým nemáš žiadnu. Nezneužívaj niečiu bezhraničnú, nezištnú lásku.
2. Uvoľňuj tlak inde ako doma a iným spôsobom ako prenášaním negatívnych emócií na iných alebo trestaním ich za to, čo sa ti stalo v škole, práci, živote. Uč sa pomenovať svoju emóciu, rozumieť jej a pracovať s ňou.
3. Nevieš o tom, čo prežíva Tvoj blízky. Pre neho je horšie ukrývať smútok z Tvojho správania v sebe alebo ho dusiť v sebe. Pre Teba je to vyriešené hádkou či inou formou obrany, reakcie blízkeho na Tvoje správanie. Pre neho však nie. Navyše prosperujúci vzťah nie je o súťaži – Kto z koho. A o každý vzťah sa potrebuješ starať. Nenechaj blízkeho človeka myslieť si, že ho nemáš rád, nevážiš si ho alebo že sa takto správaš, lebo Ti niečo urobil.
4. Tolerancia je takmer nemožná, ak teraz Ťa spútava únava, stres, hnev, strach atď. Upokoj sa, nájdi riešenie a potom predstúp pred blízkeho. Veď on/ona je rovnaký/á ako včera, kedy si mal/a pre neho/ňu pochopenie a láskavé slovo napriek tomu, že Ti nie raz lezie na nervy.
5. Vstúp do seba a začni pod vedením niekoho znovu otvárať, prežívať a uzdravovať vzťahové zranenia. Choď na terapiu a zapoj do procesu uzdravenia aj tých blízkych, ktorým máš čo vyčítať. Komunikuj, prečo sa takto správaš, čo je skutočný dôvod, ako Ti môže byť blízky nápomocný pri spracovávaní Tvojho stavu a kedy budeš pripravený komunikovať asertívne a so záujmom o druhého.
6. Hovor pravidelne, čo cítiš k blízkemu, čo pre Teba znamená, za čo mu ďakuješ. Nezabudni hovoriť prepáč aj vtedy, keď si sa podľa seba iba nechal vyprovokovať. Mohol si sa totiž zachovať inak. Vždy máš na výber, kým si vnútorne slobodný človek a vieš sa rozhodovať, ktorou cestou sa vyberieš a ktorá Ťa dostáva v procese sebarozvoja na vyšší level.
7. Uč sa pokore, pravidelne si nastavuj zrkadlo, neboj sa kritiky, rešpektuj rozdiely, hľadaj kompromisy a začínaj od seba.