Partnerský vzťah vs. priateľstvo

Je priateľstvo podceňované alebo skutočne nemá takú moc naplniť dušu človeka?

• Bez teba by to nebolo ono (inak vyjadrené intímnejšie vyznanie: "Potrebujem ťa.").
• Mám ťa rád.
• Mal som o teba strach.
• Bol som ti kúpiť liek.
• Priniesol som drevo.
• Teším sa na teba.
• Pôjdeme spolu na túru.
• Držím ti palce.
• Urobil som to namiesto teba, aby si si mohol oddýchnuť.
• Je ti lepšie?
• Čo cítiš?
• Pomôžem ti.
• Teším sa z tvojho úspechu.
• Si najlepší, to dáš!
• Pokojne sa vyzúr.
• Chápem ťa.
• Máš moju podporu.
• Môžeš mi povedať čokoľvek.
• Zdôverím sa ti.
• Potrebujem tvoju radu.
• Počítaj so mnou pri realizovaní svojho sna.
• Vďaka tebe som iný človek.

...a všetky skutky bez slov...

Toto všetko nepočúvame, nedostávame od priateľov často, prenechávame to partnerom. Lenže nie každý má či bude mať partnera.

Je preto namieste zbúrať tieto predsudky, začať vyslovovať tieto slová aj pred priateľmi, dúfať, že i oni to budú cítiť podobne a budeme ich od nich počuť. Dokážeme jednu úžasnú vec - dáme skutkovej a neopísateľnej láske a záujmu nový rozmer. Otvoríme sa láske a všetky jej prejavy už viac nebudeme vzťahovať len na milenecké či príbuzenské vzťahy. K motivácii budovať intimitu nás neviaže len potreba sexu, spoločný potomok či genetický základ. Intimita je výsledkom vzťahového puta, puta duší, ktoré sa budovalo roky vzájomnou láskou, úctou, aktívnym počúvaním, oceňovaním, rešpektovaním zmien a túžbou poznávať svoju dušu i dušu toho druhého. Rovnocenný vzťah bez očakávaní, bez potreby rol ochrancu a ochraňovaného, bez akýchkoľvek pravidiel a predsa s hranicami. Pretože láska neklesá, nepodlieza latku a nie je živená živočíšnym. Napokon, aj manželstvo je priateľstvo, obohatené o radosť zo sexu a z nového života. Láska sa však neobmedzuje na pohlavné orgány a schopnosť plodiť potomkov. Toto lásku neživí ani neudrží. Už samotné zdravé príbuzenské vzťahy fungujú na vyššej forme lásky, ako aj manželia, ktorí spolu prežili päťdesiat rokov. Dve duše splynuli v jednu. Ak sa už raz moja láska pri niekom posunie na vyššiu úroveň, nie je možné v nej klesnúť, pošliapať po nej, urobiť z nej niečo, čo už nenapĺňa a čo musím hľadať inde. Skutočnú lásku ani nestrácam, a to nie preto, že ju môžem zažívať s viacerými ľuďmi, ale preto, že je zakaždým jedinečná a večná.

P.S.: Láska nie je závislosť a aj keď niekoho potrebujem (a dávam mu to nenásilným zdravým spôsobom najavo), nemôžem sa k nemu správať tak, ako by mi patril, alebo ako by som bez neho nedokázal žiť.

Otázky: Je to možné zažívať aj medzi chlapmi tak, aby nešlo o gayov (alebo aby nebola podstatná sexuálna orientácia)? Je potrebné a reálne mať svojho brata aj mimo pokrvnej rodiny?