Pandémia počítačových hier, porna a masturbácie

Pandémia s opatreniami obmedzujúcimi vznik a šírenie nového koronavírusu a jeho zmutovaných foriem priamo zasiahla seniorov a osoby so zjavným či skrytým zdravotným problémom, ale nepriamo i zamestnancov, zamestnávateľov, pacientov pri liečbe aj prevencii onkologických a iných civilizačných chorôb a zrejme i všetky typy a úrovne vzťahov medzi ľuďmi. Následky budeme pociťovať roky v každej oblasti osobného i spoločenského života, po stránke ekonomickej, ale aj po stránke psychickej. Fyzicky sú teraz najohrozenejšou skupinou seniori. Psychicky je ale najohrozenejšia práve najmladšia generácia.

Nikto nespochybňuje strach seniorov o svoj život a ich utrpenie v dôsledku izolácie od okolia, ale predsa len sú to vnútorne silné osobnosti, s odolnosťou preverenou časom, životnými skúsenosťami, pripravení dočasne znášať aj takýto diskomfort. Staršie osoby si už kadečo preskákali a ich osobnosť (stálosť, jasný postoj...) a skúsenosti ich už nepustia do extrémnych výkyvov nálad, zahlcovania sa zbytočnosťami, ich hlbokého prežívania či škodlivého experimentovania.

Skôr sa obávam o mladých ľudí zavretých doma, ktorým skúsenosť byť sám so sebou, skúsenosť akejsi formy neslobody, prekonávať nepriaznivé obdobia, odolnosť, poznanie, sila a zrelosť ducha, ako aj schopnosť rozlišovať dobré od zlého, prospešné od zbytočného, obohacujúce od oberajúceho až zraňujúceho... chýbajú.

Mnohí sú už príliš dlho sami so sebou, bez zmeny, bez pomoci s ich problémami, v neistote, nemožnosti sa realizovať v mnohých oblastiach života a socializovať sa, s dilemami, ťažkosťami, o ktorých často nikto z blízkych ani len netuší. Prehlbujú si závislosti, depresiu, upevňujú zlozvyky, osvojujú si úniky do nereálnych svetov.

Nuda neraz dostáva mladých ľudí do situácií, v ktorých si najmä vďaka internetu v sebe iba prehlbujú akúsi pomyselnú čiernu dieru (posilnia si závislosť a nevhodným správaním, nevhodnými činnosťami si prehĺbia staré zranenia alebo si privodia nové).

Možno si povieme, že školákov ešte dokážeme uchrániť, predsa len ich máme na očiach, "musíme" sa im dosť venovať, vieme im zablokovať rôzne stránky so škodlivým, erotickým obsahom, ale zvedavé deti si vždy vedia nájsť nejakú cestičku k obsahu, ktorému síce nerozumejú, ale zaujíma ich. Verme tomu, že deti na základnej škole zatiaľ erotiku vnímajú iba periférnym videním a skôr im hrozí závislosť na počítačových hrách (nervozita, bolesť hlavy a očí, znížená pozornosť a únava počas dňa, utekanie v myšlienkach k hre, nedodržanie slova, hádanie sa s rodičom o čase strávenom pri hre, vyjednávanie...), realita je však taká, že už 11-roční chlapci dokážu mať zdravotné problémy z "prílišného šúchania si pipíka," ako sa raz vyjadrila istá detská lekárka. Závislosť hrozí skôr deťom kvôli tomu, že majú iné vnímanie reality a dokážu sa ponoriť do nereálneho sveta oveľa hlbšie ako dospelí a cez neho vnímať realitu, teda vnímať ju skreslene. Nehovoriac o absencii zrelosti osobnosti s prvkami sebakontroly a sebaovládania, náhľadu na veci.

Najmä stredoškoláci tieto dni často frčia na porne, erotickom čete a masturbácii niekoľkokrát v priebehu dňa. To posilňuje fakt, že zvlášť teraz sa cítia osamelo, neisto, hoci stále sú zvedaví a pociťujú potrebu kontaktu s niekým, kto im bude rozumieť alebo im len vyplní voľný čas. Ich nové kontakty ale často začínajú erotickým četom alebo do neho rýchlo sklznú. Pri nich už rodičovská kontrola zlyháva na plnej čiare, možno v teréne slepej dôvery alebo venovania sa rodičov mladším deťom. Svoju úlohu zohráva dlhodobo narušený denný režim, na ktorý bol pubescent alebo adolescent zvyknutý a neistota z rýchlo sa meniacich opatrení. Ak sa k nude pridá frustrácia, je to perfektná pôda pre uvoľňujúce virtuálne sexuálne experimenty, čo možno zakrývať za zábavu alebo hľadanie si partnera, nakoľko osoba ešte nevie alebo nemôže relaxovať iným spôsobom či mať reálny kontakt.

Riziká?

Riziká nezdravého životného štýlu sú osvojenie si nevhodných návykov, skreslený pohľad na realitu a predovšetkým závislosť. To všetko môže ovplyvniť zdravé, nielen sexuálne, vzťahové a emocionálne fungovanie mladého človeka v budúcnosti.

Postoj rodiča?

Nezažil som rozhovory s otcom o sexualite, porne, masturbácii. Možno som nemusel, nakoľko sme ako deti boli bez mobilov a bez internetu. No i tak mi tie rozhovory s rodičom veľmi chýbali, čo už viem zhodnotiť spätne a poznačilo ma to istým spôsobom. Dnes rodičia majú množstvo poznatkov, stačí len chcieť si s dieťaťom sadnúť a zhovárať sa. Nebyť ako rodičia minulého storočia, ktorí nemali toľko poznatkov, hanbili sa pred dieťaťom alebo sa báli straty rešpektu, alebo si mysleli, že to, čo ich nenaučili rodičia, asi nebolo treba a ich deti majú dnes oveľa väčšie možnosti si to vyhľadať. Lenže toto nie je výchova, to je zbabelé zbavovanie sa zodpovednosti. Práve kvôli tomu, že na dieťa číha tak veľa informácií a rizík na každom kroku, je treba naučiť dieťa vhodným spôsobom pristupovať k svojej sexualite, vnímať ju ako niečo silné, ale zato vzácne, krehké a stále sa formujúce a takto ju aj prezentovať pred inými.

Deti do 18-teho roku veku majú vedieť, aké majú ich pohlavné orgány funkciu a využitie a s čím má byť sexuálny akt spojený, že nestačí iba mať rád, chcieť to a cítiť sa pred tým i počas toho dobre. Vedieť o nezdravom životnom i sexuálnom štýle, rizikách predčasného alebo nezáväzného pohlavného života, ale nezaoberať sa sexuálnym balastom okolo toho, hoci ich veľkosť pŕs, penisu, prvý vzťah a príprava na prvý sex zaujíma asi zo všetkého najviac.

Pubescent, v ktorom sa naštartuje jeho sexualita, je nadšený z daru, ktorý dostal, ale nevie, ako ho využiť, keď ho ešte nie je možné využívať naplno. Tak experimentuje. Dnes je, žiaľ, to experimentovanie až príliš reálne, až príliš napodobňuje sexuálne aktivity dospelých ľudí a môže dieťa zraniť oveľa viac a častejšie, ako sa to vyskytovalo v našej generácii. A práve s týmto potrebuje pomoc od svojho rodiča, aby sa so svojimi túžbami, zmätkom, zvedavosťou, predstavami i reálnymi či virtuálnymi erotickými ponukami vedelo popasovať a zároveň neprichádzalo o právo na súkromie a vlastný názor, vnútornú pohodu a istú mieru slobody.

Dokonca aj dnes a mimo konzervatívneho prostredia sa stáva, že už dospelí chlapci majú informačné medzery ohľadom fungovania ich pohlavných orgánov a žliaz a trápia sa aj kvôli veľkosti svojho penisu.

Krátko pred pubertou je nutné vysvetliť dieťaťu základy toho, čo sa s ním bude fyzicky diať a čo je zdravé (zatiaľ) odmietať a krátko pred adolescenciou sa už s dieťaťom môžeme pri téme Sexualita začať rozprávať ako s dospelými ľuďmi, nakoľko 16-ročné deti, teda rovesníci nášho dieťaťa, dnes už bežne majú v tomto veku za sebou prvý pohlavný styk a budú ho ovplyvňovať. Téma Vzťahy a sex je totiž na strednej škole v kolektíve asi najdebatovanejšia téma vo vážnej, ale i žartovnej, podpichujúcej až výsmešnej rovine.

Len pri takom prístupe k dieťaťu nás neprekvapí nevhodné správanie dieťaťa a nebudeme s ním musieť bojovať pri útekoch za svojím "partnerom" či tajnom zapínaní pornografie. To neznamená, že naše dieťa neurobí chybu, ale ako rodičia budeme môcť byť pokojnejší, budeme môcť dieťaťu viac dôverovať a byť si istejší tým, že dieťa nám o tejto chybe povie a samo vyvodí nejakú mieru zodpovednosti i "bojový" plán prevencie.

Aké má dieťa názory na život všeobecne a prístup k sebe i k tomu druhému, nejako takto sa bude správať aj v rámci svojej sexuality. Preto výchova a sexuálna výchova idú ruka v ruke a sexuálna výchova by sa ani pri kvalitnom rodičovskom vedení a formovaní dieťaťa nemala zanedbávať.

Veľmi dobrá prevencia zo strany rodiča je rozprávať sa s dieťaťom o tom, čo videlo na internete alebo čo počulo od kamarátov. Dieťa síce príde do veku, kedy o tom nebude chcieť hovoriť, ale ak bude vedieť, že môže, že rodič má prehľad o sexualite všeobecne i o nástrahách dneška, že rodič veci nezakazuje, ale vysvetľuje, určite si nájde spôsob, ako danú tému pred rodičom otvoriť. Pomoc starších súrodencov je vždy vítaná tam, kde rodičia majú zábrany alebo nemajú dostatok času venovať sa citlivým témam. Lenže tu si treba dať pozor. Pokiaľ sa rodičia v tejto oblasti nevenovali ani pri staršom súrodencovi, ťažko ten veciam porozumel, vložil si ich do širšieho kontextu a ťažko povedie svojho súrodenca dobrou cestou, hoci s dobrým úmyslom. Vtedy je možné predpokladať, že dieťa v sexualite vychoval internet a kolektív.

Čo ma veľmi prekvapuje, sú erotické hry medzi súrodencami, najmä medzi bratmi. Čo bolo kedysi totálne tabu, to sa dnes začína diať častejšie. Najhoršie je, ak zo strany staršieho súrodenca ide o využitie nevedomosti mladšieho súrodenca, potreba zasvätiť ho do tajov masturbácie, jeho presvedčenie o tom, že to je na dobro veci, že to robí každý a že sa napríklad dá masturbovať aj spolu, lebo tak tomu je aj v porne.

Mnohé deti tiež vyľaká to, že ich vzrušujú veci v porne, ktoré zrejme nie sú celkom bežné ani normálne a hanbia sa o tom hovoriť.

Je smutné, ak sa tieto skúsenosti či vnútorné boje dieťaťa spoja s rodinným prostredím, ktoré pre nich nie je a možno ani nikdy nebolo bezpečným prístavom.

Záver

Prosím okolie, aby myslelo aj na žiakov a študentov, ktorí sú v týchto dňoch prevažne doma, aby sme sa viac zaujímali o to, čo prežívajú, čím sa zaoberajú a čím si vypĺňajú dostatok voľného času. Dbajme o to, aby ten čas využívali zmysluplne, nie celý čas zavretí vo svojich izbách. Zaujímajme sa o ich problémy a ťažkosti a berme ich vážne. Venujme im viac času a pokúsme sa rozveseliť aj ich dušu, usmerniť v rôznych situáciách, hoci s nimi ani my sami nemáme dostatok skúseností (hľadajme však odpovede spolu s nimi).

Predovšetkým majme na pamäti to, že každý je inak vnímavý na to, čo sa deje v jeho vnútornom svete i na to, čo sa deje okolo neho. Mladý človek môže mať v sebe i tak dosť obáv a zmätku a všetko negatívne, čo sa deje v rodine, v kolektíve jeho kamarátov či v spoločnosti, ale i v jeho prvých pokusoch o nadviazanie vážnejšieho vzťahu alebo kontaktu založenom na erotike mu určite nepridáva na vnútornej pohode..., dotýka sa ho to a značí ho v ďalších obdobiach života.

Ponúkajme v neistote aspoň tie istoty, ktoré máme, a to je láska a záujem o toho druhého. Teraz je ten čas zblížiť sa s deťmi, viac sa im venovať, viac ich vychovávať a nezabúdať ani na dohliadanie na ich sexuálne správanie. Čo nevidíme, to neznamená, že neexistuje alebo že to máme nechať v pomyselnom priečinku "súkromie dieťaťa" alebo "sexuálne samovychovávanie sa."