Otvorený list kňazom ohľadom prístupu k najmladšej generácii s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu

Prekvapuje ma, čo dnes niektorí katolícki kňazi hovoria mladým ľuďom pri spovedi.

Milí kňazi,

adolescenti a mladí dospelí sú prirodzene zvedaví, hľadajúci, s prirodzenými medzerami v poznaní s právom mýliť sa a sú prirodzene sugestibilní.

Kňaz je vo sviatosti zmierenia kľúčovým prostredníkom medzi Bohom a človekom a reprezentantom Katolíckej cirkvi. Platí to aj pri homosexualite, s ktorou prichádza mladý človek za kňazom, resp. vyplýva z jeho hriechov.

Je potrebné pamäť na to, že akokoľvek sa k homosexualite adolescenta alebo mladého dospelého človeka postavíte, dotknete sa jeho najintímnejšieho a najzraniteľnejšieho vnútra, ale aj jeho viery.

Ak sa postavíte nevhodne, ukazujete, že v Katolíckej cirkvi existujú dva prúdy - liberálny ako ten dobrý smer a konzervatívny ako ten zlý smer pre neheterosexuálnu minoritu. Môže vám uniknúť to, že Boh má od každého "izmu" veľmi ďaleko.

Mladý človek vie veľmi rýchlo identifikovať to, že vy nielen z pozície kňaza, ale aj ako človek homosexualitu poznáte alebo nepoznáte (vyhýbate sa dialógu na túto tému, ste príliš neutrálny, negatívny alebo benevolentný - ponúkajúci riešenia v rozpore s Písmom a učením Katolíckej cirkvi, čím sa len zbavujete zodpovednosti vydať sa na ťažkú cestu poznávania problematiky, duše, Boha a cirkvi spolu s tým, kto je tu a teraz pred vami a, veru, nemá to ľahké). Je smutné, ak mladý človek po otvorení sa niekoľkým kňazom nadobudne dojem, že ani kňazi nemajú jasno v tom, ako má človek žiť svoj život s homosexualitou pred Bohom autenticky.

Najčastejšie sa kňaz v prihovorení sa po vyznaní hriechov opiera o čistotu a povzbudzuje k sexuálnej abstinencii. Stáva sa však, že slovenský kňaz mladej osobe povie, aby ľutovala svoje sexuálne excesy a v budúcnosti si našla jednu osobu, ktorú bude mať rada.

Domnievam sa, že k rozdeľovaniu Katolíckej cirkvi pri téme homosexualita prispievajú nielen kontroverzné tvrdenia sekulárneho sveta, ale aj samotní duchovní.

Je potrebné si uvedomiť, do akých všetkých oblastí života mladého človeka zasahujete jediným svojím neuvedomelým vyjadrením alebo aj mlčaním. Kňaz stojí často pri zrode rozhodnutia mladého človeka, akou cestou sa vyberie a čo pre neho bude znamenať cirkev. Môže mu napríklad podsunúť názor, že Katolícka cirkev nepraje neheterosexuálnym osobám alebo že má moc alebo aspoň ochotu relativizovať Písmo v rámci miestnych cirkví. Rovnako vzbudzovať dojem, že Katolícka cirkev homosexuálov prijíma, hoci to tak mladý človek necíti, alebo necíti lásku a prijatie skutkami, môže byť nie menej zraňujúce.

Pýtam sa, či vy kňazi povzbudením do sexuálnej abstinencie alebo odobrením homosexuálneho partnerského vzťahu vyjadrujete všetko to, čo ste ochotní mladým ľuďom s takýmito sklonmi ponúknuť.

Cirkvi by sa mali stávať lepšími, znalejšími rôznych citlivých tém a to nie je možné, pokiaľ sa každý bude chcieť držať iba svojho názoru alebo pocitu. My klérus i laici s rôznymi názormi sme pozvaní k tomu, aby sme odpovede hľadali spoločne (a teda nikomu sebaisto nepodsúvali svoje subjektívne postoje).

Vy ako duchovní otcovia nemáte právo mladých ľudí miasť ešte viac, ale máte povinnosť nevnucujúcim spôsobom pozvať mladého človeka do poznávania Boha a cirkvi, do ktorej patrí, buď v dialógu, alebo pri skupinovom zdieľaní (s inými takýmito osobami). Z obyčajného dôvodu - ste duchovnými vodcami, ktorí sa zaviazali viesť svoje deti! Pozor však, ak ako kňaz máš homosexuálne sklony! Nemusíš toto vedenie, jeho väzbu na teba alebo vzájomnú väzbu vnútorne zvládnuť.

Kňaz niekedy môže odhaliť obyčajný zmätok dospievajúceho a odlíšiť ho od jasne vyhranenej sexuálnej preferencie. Pri jasnej sexuálnej preferencii je často potrebné krok za krom pomáhať budovať nový vzťah k sebe, blízkym, Bohu i Katolíckej cirkvi. Mladá generácia sa chce cítiť slobodne, žiť ako ostatní rovesníci vyzerajúci šťastne, cítiť sa príjemne, existovať v spojení, ktoré je plné pochopenia, prijatia, lásky a podpory, nechce byť ničím a nikým spútavaná a kňaz stojí pred ťažkou úlohou, ako cirkev zatraktívniť tomu, kto sa v nej stráca, koho v nej čosi páli a to bez toho, aby slovom nemenil, ale s tým, aby skutkom oživoval jej autentické učenie.

Mladí ľudia sa azda najúspešnejšie a najdlhšie držia názorov, ktoré sa zrodili v ich hlavách (inak sa budú vnútorne alebo aj navonok búriť), ale na to je často potrebné trpezlivé a dlhodobé vedenie fundovaným a osobnosťou vzácnym duchovným otcom s jasným postojmi a s ochotou strácať čas pre svojho zverenca. Je ťažké konkurovať presvedčivým tvrdeniam a lákavým ponukám sekulárneho sveta, ale nie je potrebné ich vyvracať. Stačí im dať reálnejšiu podobu. A iba čas ukáže, komu na tom druhom skutočne záležalo.

Samozrejme, vždy je fajn, keď je kňaz duchovným vodcom, ale aj praktickým sprievodcom. Niekedy stačí poskytnúť praktické rady (ale spolu s tým, že ideme poznávať seba, homosexualitu, Boha a cirkev), v ktorých neraz nahrádza nič netušiaceho rodiča, napr. počkať s homosexuálnym partnerským vzťahom, s prvým sexom s rovnakým pohlavím, nechodiť domov k nikomu, s kým sa dohodne na zoznamke pre homosexuálov, vystríhať pred gay aplikáciami. Len ja viem o dvoch chlapcoch, ktorí boli znásilnení dvoma mužmi v Bratislave za krátku dobu. Jeden má traumu, druhý navyše aj HIV. Predpokladám, že takých prípadov bude oveľa viac, pretože čerstvo fyzicky dospelí muži hľadajú pozornosť a lásku, chcú zapadnúť, sú dôverčiví a nedokážu sa brániť o niečo staršiemu a silnejšiemu mužovi. Veľmi ťažko sa to dokazuje a chlapci to zvyčajne ani nechcú riešiť, aby sa o tom niekto nedozvedel, a tak násilníci ubližujú ďalej (mnohí najprv svoju obeť rafinovane ponúknu alkoholom). Zdá sa byť tiež dôležité riešiť závislosť na pornografii a prílišnú upätosť na gay komunitu s jej nepísanými pravidlami, ako aj na LGBT+ kultúru s lídrami s nízkym morálnym kreditom.

Nikdy neposúvajte mladých ľudí neovereným odborníkom na dušu a už vôbec nie iba kvôli tomu, že sú inak orientovaní alebo prežívajú zmätok.

Naučte sa byť schopným otcom vy sami, ak sa práve vám zverilo vaše dieťa. Nehádžte svoju zodpovednosť na niekoho iného. Vzdelávajte sa v problematike.

Iniciujte vytvorenie malej skupinky, kde mladí ľudia môžu v bezpečnom priestore otvárať citlivé témy, dilemy, zdieľať svoje trápenia i radosti, budovať intimitu nie na podklade sexu. Dodávajte im odvahu, aby sa raz otvorili tým, ktorých milujú a nerobili veci tajne. Keďže blízki ich nemusia chápať dočasne alebo nikdy, rovnako ako ani zvyšok homosexuálnej komunity, mať skupinku, ktorú iniciujete alebo aj povediete vy, bude pre zdravý duševný vývin, zdravé vzťahy a naplnený život mladého človeka s možnosťou vystupovať autenticky teraz i neskôr nesmierne dôležité). Jednoducho byť pre nich rodinou s kvalitným mužským vzorom, po ktorom nie jeden mladý človek zúfalo túži a vždy si ich ubrániť.