Odkaz násťročného onkologického pacienta

Ty ma vidíš mladého, ktorý ešte nič nezažil. Koľko ľudí žije už dvakrát toľko ako ja, ale nezažili zázrak lásky, nie jeden a nie krátky moment, v ktorom sa akoby zastavuje čas a každý moment lásky trvá večne. Nedali svojmu životu zmysel, nenaplnili ho životodarnou láskou, unikla im podstata túženia s fokusom na cnosti a dobro pre toho druhého. Zhromažďujú si poklady tu, kĺžu po povrchu, neprecitli v tom, čo im naozaj chýba, odmietajú sa utopiť v kráse kvetu, nevšimnú si ho, šetria úsmevom aj odpustením. Možno som mladý, neviem toho veľa a veľa som nestihol, ale to podstatné už mám, to podstatné som okúsil a s tým už môžem kedykoľvek odísť. Mám to najkrajšie poznanie, poznanie lásky. Lebo nič nie je viac. Môj život je posledné mesiace plný autentických emócií a atmosféra, v ktorej rezonuje podstata a zmysel života obrúsila moju dušu sťa diamant.

Život je dobrodružstvo. Ty nikdy nevieš, čo bude zajtra. Ja viem, že zajtra chcem milovať viac ako dnes. Chcem byť vďačný, chcem vidieť to, čo ty ešte nevidíš. Neber mi nádej. Nádej nie na dlhý život tu na zemi, ale nádej, že môj život mal zmysel. Pretože som mu zmysel dal. Pretože som tu nebol len pre seba. Pretože som mohol dať čistú lásku a okúsiť ten zázrak lásky prijatej. Už len pre to malo zmysel žiť, ak sa moja mama usmiala kvôli mne. Už len pre to malo zmysel trpieť, ak to moju mamu a každého, kto ma nadovšetko miluje nasmerovalo k videniu života očami neba, kde nič nie je samozrejmosť, nič nie je maličkosť a každá radosť sa prežíva naplno. Ak bolo moje utrpenie schodom do neba pre toho, koho budem v nebi čakať, malo zmysel trpieť. Ďakujem za túto chorobu, lebo ma naučila nevidieť motýľa ako hmyz, ale vidieť v ňom nekonečne fascinujúcu krásu užívajúcu si letný vánok. Ako motýľ je krehký i život človeka, no jeho krása spočíva v jeho láske. Moje srdce môže umĺknuť, ale moja láska nikdy nezomrie. Len láska robí človeka večným. Vy všetci okolo mňa, ktorí sa teraz o mňa staráte, ste láskou zapálili mňa a ja som ňou mohol "nakaziť" ďalších ľudí, takže malo zmysel žiť. Ak budem žiť ďalej, nechcem strácať čas ničím iným. Chcem ho získavať pre seba aj pre iných milovaním. Nechcem okolo seba vidieť smutných ľudí a zároveň si chcem ich smútok všímať v zárodku, aby som mohol svojou troškou prispieť k jeho premene na radosť. Ak toto je koniec mojej cesty, ďakujem za možnosť zažiť nehu, ľudské teplo, dotyky, blízkosť a všetky prejavy lásky naplno. Tým som zažil všetko, čo moja duša potrebovala. Tým som sám vyzrieval v láske a rodil sa pre nebo. Trpeli ste so mnou, ale už neplačte a šírte túto lásku až do konca svojej cesty. Láska je silnejšia ako smrť. Nerozhoduje dĺžka, ale rozhoduje kvalita milovania. Vaša láska k iným ľuďom nesmie zomierať spolu s tými, ktorých ste milovali. Milujem život tak, že nechcem odísť, ale pokiaľ odísť znamená splynúť s Láskou, som pripravený ísť za novým dobrodružstvom...