Nepraktizovaná pedofília je stále považovaná za zvrátenejšiu ako akákoľvek homofília. Je to v poriadku?

Zaiste vás už prekvapili články (napr. článok na webe hlavnespravy.sk) či boje na podporu pedofilov (napr. v rámci organizácie NAMBLA, Pride pochodov v USA alebo aj v ČR). Takéto aktivity boli v minulosti nemysliteľné. Ale nemysliteľné boli tiež mnohé aktivity homosexuálov, ktoré sú dnes už samozrejmosťou. Nedávno sa téma objavila aj v diskusii na českom zoznamovacom portáli pre homosexuálov.

Pedofília odmieta byť homosexuálnou komunitou vnímaná ako sexuálna orientácia. Veľmi ma prekvapilo minimum empatie homosexuálov voči inej sexuálnej menšine, ale je to i pochopiteľné, nakoľko mladí homosexuáli nemuseli zažívať to, čo dnes zažíva každá osoba s pedofilnými sklonmi - často nemiestne až neľudské výroky na adresu pedofilov, aj tých, ktorí sa dieťaťa nikdy nedotkli s úmyslom zneužitia. A tak môžu egoisticky, alibisticky a nezainteresovane prehlásiť: "Nás sa tento hnus netýka! Pedofili ako prasatá medzi LGBT nikdy nepatrili a nikdy patriť nebudú!"

Ide nielen o minimum empatie, ale aj ochoty uvedomovať si všetky okolnosti a následky procesu premeny homosexuality z choroby a zvrátenosti na vznešenosť a nedotknuteľný stav. Mladí homosexuáli to vnímajú ako samozrejmosť a nepotrebujú prenikať do podstaty duševných patálií, do dejinných súvislostí a spoločenských peripetií, aby sa z toho mohli minimálne poučiť (a menej vyskakovať).

Skúsme si slovo homosexualita na chvíľu zameniť za slovo homofília. Znie to inak, však? Už v princípe nie tak odlišne. Prečo si homofília dokázala cez masy priaznivcov a aktivistov vybojovať takmer všetko a pedofília aspoň v akceptácii stavu absolútne nič? Istotne to nie je len o neporovnateľnom množstve pedofilov a homofilov na svete. Pri homosexualite sa argumentuje asi takto: "Homosexualita mi neprekáža, lebo sa odohráva medzi dvoma dospelými osobami a nachádza sa aj v prírode. Ale pedofili nemajú právo bojovať za to, aby ich spoločnosť prijala."

Nepraktizovaná pedofília by mala byť hodnotená podľa rovnakého metra, ako homosexualita na počiatku lobingu, pretože sa podstatou nelíši od homosexuality - je nemenná, nikto si ju nezvolil dobrovoľne a ľudia s ňou trpia - povinnosťou terapie, stigmou i doživotnou sexuálnou abstinenciou. Logicky - ak homofil nie je chorý len preto, že ho priťahuje niečo, čo spoločnosť akceptuje, ani pedofil nechce byť chorý len preto, že ho priťahuje niečo, čo spoločnosť nedokáže pochopiť a agresívne sa proti tomu bráni.

Zaiste by bolo zaujímavé porovnať príčiny vzniku pedofílie a homofílie, či by sme predsa len nenašli nejaký základný princíp alebo model formovania sa ľudskej sexuality a neidentifikovali faktory, ktoré tento proces môžu narušiť.

Tvrdiť, že pedofília je choroba a zvrátenosť, nie sexuálna orientácia, keď to isté sa tvrdilo pri homofílii pred viac ako 35 rokmi, by bolo zrejme nerozvážne.

Mali by sme sa v etike riadiť princípom rovnosti. Ak sme legislatívne pomohli homosexuálom, právom to očakávajú aj iné neheterosexuálne menšiny. Milovníci detí dnes nechcú nič iné, iba to, aby ich nenazývali chorými, iba inými, s inou variáciou sexuality.

Argumentovať neexistenciou pedofílie v prírode a v prospech homosexuality tým, že nikomu neubližuje, je odvážne a nebezpečné zároveň.

Odvážne kvôli tomu, že ani v prírode neexistuje taká homosexualita, aká existuje u človeka. V prírode je len homosexualite podobné správanie, nie homosexualita. A nemá pôvod v génoch. Keby malo, bolo by fixované ako pud, čo sa nedeje.

Argument, že sex majú dvaja dospelí, ktorí tým nikomu neubližujú nemôže byť podmienkou pre normu. Neubližovať môžem zvieraťu, trom či štyrom ľuďom, s ktorými sa dohodnem na spoločnom sexe alebo aj živote, a predsa to nie je norma ako vyšitá ani pre sexuálny život, ani pre životné partnerstvo. Dokonca vždy by bolo možné zvoliť takú formu sexuálnych hier, aby som od istého veku neubližoval ani dieťaťu a získal si jeho súhlas. Vždy to bola a vždy bude len hra so slovíčkami (kvetnatá rétorika, láskavé prihováranie sa so slzami v očiach, žiadanie na začiatok iba o prst, nie o celú ruku), bolo a bude to o ochote posúvať hranice, zozbierať pár srdcervúcich príbehov, ktoré začnú nahlodávať istotu odporcov a evokovať v nich pocit viny za svoj postoj či malú toleranciu. Aktivisti sú majstri slova a argumentácie, ktorými si vedia získať podporu ľudí. Sú ochotní položiť za svoju pravdu či víziu život. S tým, že tu nejde o pravdu ako takú, ale o silu argumentu a osobnosti, ktorá tento argument predostiera. Navyše, pri vedách o duši vie byť pravda veľmi flexibilná a sila biologického argumentu je väčšia ako akýkoľvek fakt, ktorý sa už z princípu relativizuje (nie je biologický..., pričom každú biologickú hypotézu je možné vyvrátiť tiež, nakoľko pri človekovi sexualita nie je iba o biológii, ale je najmä o duši).

Argumenty, že sa na homosexuáloch páchala neprávosť, boli silné, vedecké hypotézy ich podporili, médiá tiež a na tomto slušnom základe sa už dalo stavať kadečo, opierajúc sa o nepochopené prírodné javy, dospelosť takých osôb pri súloži, neubližovanie partnerovi ani spoločnosti a o princíp rovnosti - lásku pre všetkých, manželstvo pre všetkých, deti pre všetkých a to všetko zastrešené sociálnymi a právnymi výhodami pre všetkých. Avšak nie je to už pre všetkých, je to najmä pre tých "iných" a z tých "iných" iba pre niektorých.

Milovníci detí jednoducho právom cítia krivdu, pretože apriori homofília je založená na tom istom princípe neštandardu, nemožnosti voľby a relatívnej fixovanosti v psychike ako pedofília... a homosexuáli dosiahli svoje iba kvôli primitívnej, ale silne emotívnej argumentácii, že sa homosexuálny akt odohráva medzi dospelými ľuďmi, vyzerá to tak, že sa nachádza aj v prírode a nedá sa meniť. Ochotu iných ľudí zmeniť svoj pohľad podporili vydieraním - že ak nedosiahnu svoje, budú trpieť a zabíjať samých seba.

Napriek všetkej úcte k homosexuálom a hlbokej empatii voči nim - ich diskriminácia sa v minulosti mala riešiť inak ako normalizovaním homosexuality. Teraz sa nemôžeme chcieť pozrieť pedofilom do očí a robiť veci inak. Akým právom kritizujeme ich pokusy o dekriminalizáciu pedofílie? Je smiešne sa teraz pohoršovať nad milovníkmi detí a chcieť byť pri nich nekompromisní. To, čo sa udialo pri homosexualite - od choroby a zvrátenosti k jej oslave v priebehu desiatich až dvadsiatich rokov, sa už nezmení a ďalšie sexuálne orientácie legitímne nasledujú celosvetovo veľmi úspešnú homosexuálnu loby.

Kedysi sa tiež bojovalo za to, aby ľudia tolerovali homosexuálov, lebo nie každý homosexualitu aj praktizuje a nemôže byť predsa chorobou to, čo sa nedá liečiť. Takto začínali veľké protesty za dekriminalizáciu homosexuality. Až potom sa začalo hovoriť o láske pre všetkých a bezbreho zneužívať vznešený pojem láska na lásku sexuálnu - keď už ľudia vedeli, že emocionálnym vydieraním, pripomínaním chýb minulosti a dosadzovaním svojich ľudí na kľúčové posty dosiahnu čokoľvek, lebo spoločne zmetú zo stola akýkoľvek argument. Vlastne pravda sa posunula do rúk vládnucich a mienkotvorných skupín. Iný názor už nie je pravda, iba subjektívny pocit. Nepoučili sme sa z minulosti, že je nebezpečné vyhlasovať nejaké pravdy a začať nimi obťažovať až terorizovať väčšinu bez faktov. Pri bojoch za legislatívne uznanie homosexuálnych zväzkov sa ľuďom podsúvali hypotézy označované za fakty. Áno, bez akýchkoľvek faktov sa dnes homosexualita v mnohých krajinách stala prostriedkom k prednostnému uplatňovaniu práv. Heterosexuálny pár totiž nemôže zažalovať úrady za pocit diskriminácie. Homosexuálny pár môže, a tak reálne si svoje práva vynucuje šírením strachu.

Kto sa dnes vôbec dokáže opovážiť a verejne prehlásiť, že pre zdravý duševný vývin dieťaťa ponúkaného na adopciu je lepší heterosexuálny pár a horší homosexuálny pár? Kto by sa dnes odvážil verejne označiť dvoch gayov za vnútorne nezrelých a neschopných udržať si dlhodobo ani svoj vzťah, nie to ešte vychovávať na objednávku vynosené dieťa?! 

Máme chrániť deti pred zvrhlíkmi, lebo dieťa ešte nie je mentálne, fyzicky a pohlavne dospelé, ale akoby čarovným prútikom dovŕšením 15 roku veku už je emocionálne zrelé a pripravené na sex? Nepotrebuje už chrániť, o čom svedčí aj spomínaná zoznamka, kde sa 15-roční chlapci ponúkajú starším mužom na sex?! 

Pri argumentoch proti zmene postoja k pedofílii právo dieťaťa má byť nad právom dospelého. Pri homosexualite toto platiť nemusí. Dieťa zrazu nemá právo na otca a matku, lebo máme plno rozvodov a trpiacich detí. Opäť primitivizmus v argumentácii, ale s masovou podporou najmä v ateistických krajinách, kde sa hovorí, že je jedno, kto dieťa porodí a vychová. Dôležité je, že mu niekto niečo dá do života, hoci aj v hranom vzťahu na otca a mamu (gay a jeho kamarátka). A je jedno, že homosexuálne partnerstvá sú nestabilné. Dokonca sa hovorí o tom, že práve dieťa ich urobí stabilnejšími.

Údajne musíme mať v spoločnosti nejaké hranice, a tak jedna sexuálna menšina kydá na druhú a druhá chce iba rovnaké uznanie spoločnosti, aké dosiahla tá prvá. Nechce ubližovať deťom, ale príde jej absurdné, aby ona musela trpieť doživotnou sexuálnou abstinenciou, užívaním psychiatrických liekov a statusom v spoločnosti rovnajúcom sa morálnemu dnu, hoci sa mnohí z nich nijako neprevinili, ale poslušne užívajú lieky a nenávidia sa za to, čo cítia.

Niektorí homosexuáli túto krivdu a nespravodlivosť pri pedofiloch uznávajú, ale tvrdia: "My nemôžeme podporiť pedofilov. Nie je to vhodné. Spoločnosť na to nie je pripravená. Najprv musí veľká časť populácie podporovať nás. Kým nebude v zákone ukotvené manželstvo pre všetkých, podpora pedofilov nám môže iba uškodiť, nakoľko ide o veľmi nepopulárnu skupinu spoločnosti."

Boje za dekriminalizáciu homosexuality neboli založené na faktoch, ale na pocitoch - na súcite a potrebe zmeny. Začalo sa hovoriť o láske pre všetkých, o deťoch pre všetkých, z čoho sa rýchlo stala davová psychóza veľmi ľahko použiteľná aj pri pedofílii. Určite by to dokázali, dokázali by pre seba vybojovať v mnohých krajinách nejaké ústupky, avšak milovníkov detí je v porovnaní s milovníkmi dospelých osôb rovnakého pohlavia žalostne málo a ich lobing nedokáže byť taký masívny ani agresívny, schopný prevratu v kolektívnom v myslení a v legislatíve za relatívne krátky čas - najmä kvôli tomu, že sa za nich ešte stále nepostavili médiá.