Čo by povedali tí obyčajní gayovia/bisexuáli, ktorých je na Slovensku najviac?

Čo by povedali homosexuálni muži médiám a mediálne aktívnym homosexuálnym hovorcom, keby chceli/mohli? Možno nasledovné:

Nie sme LGBT+ ľudia! Sme muži/ženy a vždy budeme mužmi/ženami. Nerobte z nás mimozemšťanov a nehovorte v mene nás všetkých!

Nebojujete za všetky sexuálne preferencie rovnako a ani v rámci jednej sexuálnej preferencie nebojujete za všetky prístupy k nej a názorové skupiny v nej!

Nechceme, aby za nás niekto budoval kultúru, ktorá má označovať všetkých nás; kultúru so separátmi, symbolmi, znakmi a miestami, ktoré hovoria, že nepatríme k iným mužom. 

Nehlásime sa ani k výrokom či správaniu, za ktoré sa hanbíme.

Zneužívate našu anonymitu a právo verejne mlčať o veciach, ktoré sú pre nás hlboko intímne. Nie sme iní muži, sme muži, ktorí v boji proti medializovaným výrokom ťahajú za kratší koniec, nakoľko nechceme zverejňovať svoju sexualitu. Preto nezneužívajte naše mlčanie a nehovorte za nás!

Nechceme, aby boli homosexuáli nedotknuteľní, pretože sme takí istí ako ostatní muži. Chceme dosiahnuť úctu a toleranciu v procese, ktorý bude prirodzený, nie vynútený a vtedy, kedy si zaslúžime čestné miesto v kruhu ostatných mužov.

Áno, nemáme to ľahké v rodinách, spoločnosti i medzi sebou, ale nie sme jedinou skupinou v spoločnosti, ktorá je stigmatizovaná. Áno, sme rôznorodí, avšak väčšina z nás nechce prehlbovať syndróm hlučnej menšiny a mlčiacej väčšiny. Nechceme, aby z nás mala väčšina ešte väčší strach.

Dokonca aj medzi nami sú takí, ktorí si neželajú, aby ich ženy automaticky zaraďovali k nedostupným. Pretože, nech to znie akokoľvek nelogicky, niektorí z nás by si radi založili rodinu, a to sa nepodarí bez partneriek, ktoré v nás neuvidia ani kúsok muža s jeho túžbami, potrebami i zraneniami. A rovnako si nikto neželá, aby nás iní muži preventívne vnímali ako menejcenných; bez toho, aby nám dali šancu. Sme to stále my, s tými istými kvalitami, s tou istou chuťou sa zdokonaľovať, len s inými sexuálnymi predstavami.

Chceme len pochopenie, elimináciu nepriateľských manier a posilnenie všetkých úrovní vzťahov (rodinných, pracovných, priateľských), vrátane vzťahov s heterosexuálnymi mužmi, aby sme mohli slobodne hovoriť o svojich pocitoch, nemuseli sa báť odmietnutia či poníženia, aby sme sa ako rovnocenné skupiny mužov mohli vzájomne dopĺňať svojimi kvalitami a meniť sa v lepších ľudí. Chceme a potrebujeme, aby naše rodiny i spoločnosť vnímali homosexualitu pravdivo a pristupovali k nej i k nám tak, aby to už nikoho nemuselo zraňovať.

Žiť v pokoji v spoločnosti je možné iba vtedy, ak sa naučíme aj v rámci komunity akceptovať svoje práva, podporovať a oceňovať svoju rôznorodosť, s čím väčšinou sami máme problém, a chceme, aby k nám ľudia pristupovali inak?

Tolerancia znamená rešpektovať aj našu vôľu zastaviť sa v týchto nezmyselných bojoch, a ak iní chcú ísť za hranice; žiadať výnimky, chcieť zmeniť duchovné i kultúrne dedičstvo, stáročia platné hodnoty, ktoré dávali silu prežiť v neľahkých časoch, zmeniť myslenie ľudí a zasahovať do ich slobody a presvedčenia, nech tak činia iba vo svojom mene.

Dištancujeme sa od klamstiev, používania manipulatívnych a neuvedomelých ťahov či spájania sa s inými, najmä genderovými aktivitami a skupinami.

Chýba nám dostupný a bezpečný virtuálny i reálny priestor vybudovaný na skutočne silných a hodnotných základoch, no predovšetkým na pravde i morálnych zásadách, priestor, v ktorom je možné budovať, spájať, tvoriť a rásť po duševnej i duchovnej stránke s rešpektovaním našej skutočnej identity.

Ak chceme vnútorne rásť, posúvať sa na ceste mužskosti, potrebujeme prijímať spätnú väzbu vyjadrenú s úctou, rešpektom, s ponúknutím spoluúčasti, vyslovením takej podpory, ktorá nás skutočne posunie dopredu v osobnostnej a emocionálnej zrelosti.

Áno, nemôžeme hovoriť za všetkých homosexuálov, tak ako ani niektorí mediálne známi a "vyvolení" (často s najnižším morálnym kreditom), nemôžu hovoriť za nás ostatných. Je to ich "biznis," ich zodpovednosť, často v ničom originálne postoje, nedomyslené plány ani ciele, pri ktorých sa nehľadí na skutočné potreby jednotlivca; človeka a muža v jednom. Preto žiadame, aby vo svojich verejných vystúpeniach hovorili len za seba a zdôraznili, že existuje veľká skupina mužov s homosexuálnymi sklonmi, ktorí si neprajú mať hovorcov a kohokoľvek pri presadzovaní niečoho, o čo nežiadali.