Adolescencia a vedenie adolescenta

Obdobie adolescencie (obdobie medzi 15. - 16. rokom a 21. - 22. rokom života) je mostom medzi detstvom a dospelosťou.

Ide skôr o obdobie (druhá fáza dospievania) stabilizácie, upevňovania sa vo svojej identite a upokojenia búrlivých zmien, ktoré začali v období puberty (prvá fáza dospievania). Takmer fyzicky dospelý a človek v ranej dospelosti už vo viacerých životných situáciách pôsobí intelektuálne dospelo, ale emočne a sociálne ešte dospelým nie je. Preto potrebuje vedenie, porozumenie a pomoc.

Pri dospievajúcom dieťati ako rodičia intenzívne zbierame plody kvality nášho doterajšieho formovania so zistením, že chcieť to meniť v tomto veku je už takmer nemožné. Dobrou správou je, že naše dieťa sa bude ďalej formovať najmä jeho vlastným pričinením. Ak nám adolescent vystaví dobré vysvedčenie, sme to práve my rodičia, ktorí mu pri jeho formovaní ešte stále môžeme asistovať a vovádzať ho do sveta dospelých. Ak nie, zostane to na iných.

Za koniec adolescencie sa považuje dosiahnutie emocionálnej zrelosti a získanie bio-psycho-sociálnych kompetencií dospelého človeka (založiť si rodinu, byť zodpovedný, dokázať zrelo milovať, reflektovať seba a budovať zdravé medziľudské vzťahy).

Ako sa správať k dospievajúcemu?

• Vnímať ho ako dospelého (autonómneho, kompetentného, naberajúceho skúsenosti).
• Začať ho vnímať rovnocenne. Zaujímať sa o jeho názor, vypočuť ho, pochopiť, podporiť.
• Zasahovať korekciou správania či názoru len nevyhnutne (nesnažiť sa dohnať zanedbané) - pri reálnej hrozbe vážneho ublíženia sebe či niekomu inému, a to pokojne a nepriamo - cez vyjadrenie vlastného postoja či skúsenosti.
• Usilovať sa o kompromis všade tam, kde je možný.
• Korigovať nesprávne uchopenú túžbu po nezávislosti a dobrodružstve, ponúkať zrelú definíciu slobody, hovoriť o následkoch jej zneužitia.
• Viesť k zodpovednosti a dodržaniu slova.
• Byť dobre vyzbrojený v argumentácii, neísť cestou nátlaku, presviedčania.
• Nenásilne ponúknuť sprevádzanie dostupným morálnym vzorom (pokorne prijať to, ak ním nie som práve ja ako rodič - zrejme to malo svoj dôvod), identifikovať možné príčiny obrany či vzdoru.
• Dôverovať mu, pustiť ho nadobúdať vlastné skúsenosti, netrestať za chyby štýlom: "Ja som ti to hovoril/a."
• Dbať na to, aby pod naším vedením (ako niekoho skúsenejšieho) bolo rozhodnutie adolescenta skutočne slobodné a skutočne jeho.
• Povzbudzovať, viesť k pozitívnemu mysleniu, vidieť jeho hodnotu, posilňovať jeho identitu. Čím kvalitnejšie vzťahy s dospelými adolescent bude mať, tým menej bude podliehať tlakom rôznych indivíduí, skupín či subkultúr a skôr odhalí prvky manipulácie.
• Všímať si morálne ukotvenie, oceniť kritické myslenie, ktoré je najlepšou obranou pred nevhodnými aktivitami či osobami v živote adolescenta. Naďalej ochotne poskytovať adolescentovi emocionálnu podporu, asistenciu pri napĺňaní jeho potrieb, zázemie a ukotvenie v prítomnosti.
• Zaujímať sa o to, či sa adolescent nenudí (čím vypĺňa svoj čas), ako aj o kvalitu jeho vzťahov s rovesníkmi (či je naplnená jeho potreba sebarealizácie, uznania, prijatia).
• Zaujímať sa o to, čo adolescent cíti, čo prežíva, všímať si zmeny správania - môže ísť o obranu pred ďalším zranením, odmietnutím, neúspechom.
• Dokázať sa adolescentovi ospravedlniť, priznať si svoju chybu, svoje zlyhanie, nerešpektovanie iného. Adolescent už nie je dieťa, nechce sa nechať ovládať ani kontrolovať. Každá krivda a nerobenie vecí správne či podľa jeho predstáv sa ho bytostne dotýkajú.
• V prípade konfliktu vo vzťahu s ním komunikovať, meniť seba, nie jeho, ukázať správny vzorec správania (neposudzovať, nekritizovať, ale zaujímať sa a povzbudzovať), vyhnúť sa zraňovaniu v konfrontácii, tvoriť dobro viac, ako sa nechať vykoľajovať zlom.
• Zamerať sa na potvrdenie a rozvoj jeho sociálnych kompetencií a poskytnúť mu podporujúce prostredie pre jeho zdravý rast do plne funkčného dospelého (empatického, praktického) človeka nezbavujúceho sa zodpovednosti.
• Rešpektovať adolescenta, zaujímať sa aspoň o niečo z toho, čo zaujíma jeho, prijať ho takého, aký je, ale zároveň ho pred rozhodnutím sa pozývať do rozhovorov s jeho reálnym a dostupným vzorom (rodič, starý rodič, súrodenec, učiteľ, starší priateľ...). Pri adolescentovi platí: "Čo chceš, aby robili tebe, rob aj ty im." Alebo: "Ako sa má správať a žiť tvoje dieťa, tak sa správaj a ži ty."
• Oceniť každý úspech (aj maličký zdar, posun dopredu), naučiť nevnímať prehru ako koniec či zlyhanie, nechcieť byť dokonalý, chcieť sa poučiť, vedieť sa tešiť z maličkostí.
• Vedieť identifikovať črty vyvíjajúcej sa osobnosti s korekciou nevhodných prvkov v správaní (vrátane tých nebezpečných pre neho samotného), pretože jeho osobnosť sa stále vyvíja.
• Naučiť ho veľa a kvalitne komunikovať a vyjadrovať svoje pocity.
• Viesť ho skôr k budovaniu kvalitných priateľstiev s obomi pohlaviami, ako k budovaniu partnerských vzťahov s vnímaním partnera ako jediného (celého) jeho sveta, nekriticky, s vážnym plánovaním spoločnej budúcnosti neraz stroskotanej na neskúsenosti, vzdušných zámkoch a emočnej nestabilite. Viesť k plánovaniu a určovaniu si priorít.

Stále si pri adolescentovi môžeme dovoliť byť prísni a vyžadujúci, ale nesmieme zabúdať na to, že takí istí už musíme pred ním byť aj na samých seba. Neexistuje zdravý a plodný vplyv prísnosti a náročnosti bez citeľnej autentickosti, láskavosti a spravodlivosti.

Dôležité je, aby adolescent bol schopný a ochotný prijať to, že ešte nie je plnohodnotný dospelý a je to v poriadku. Ďalej je prospešné prijať fakt, že ešte stále potrebuje vedenie zrelšieho a skúsenejšieho človeka, ktorý vie pochopiť, pomôcť a podporiť vlastnými skúsenosťami a schopnosťami, aby sa aj z neho stal samostatný, zodpovedný a vzácny človek. Je na to priestor a zároveň je to v poriadku, ak si v tomto období ako adolescent vyberiem tú svoju - "lepšiu rodinu" (s fungujúcejšími vzťahmi, kvalitnejšou spätnou väzbou a priestorom na sebarozvoj), ale v rámci sebareflexie môžem pochopiť a prijať aj to, že moja aktuálna rodina nemusí byť dokonalá ani podľa mojich predstáv na to, aby som ju vypočul, ocenil jej snahu a všetko to dobré, čo vytvára nielen vo vzťahu ku mne.