Sexuálna závislosť a masturbácia

Termínom sexuálna závislosť sa označuje správanie človeka, ktorý má neobyčajne veľa sexuálnej energie (silné libido, ktoré podľa Freuda vyviera ako sexuálna túžba, pudová energia z podvedomia a je zameraná na dosahovanie slasti ) alebo je posadnutý sexom. Sex a myšlienky naň majú tendenciu dominovať v živote závislého človeka, čo mu sťažuje nielen pracovný a spoločenský život, ale aj možnosť vybudovať si s niekým zdravý intímny a dlhotrvajúci vzťah.

Sexuálna závislosť je charakterizovaná prevráteným zmýšľaním človeka; ktorý často racionalizuje a obhajuje svoje správanie s potrebou obviňovať z vlastných problémov iných. Takíto ľudia vo všeobecnosti odmietajú prijať, že majú problém a ospravedlňujú svoje konanie.

Správanie sa v stave závislosti ovplyvňuje celý život človeka, ktorý sa slepo ženie i do rizík, len aby uspokojil svoje potreby. Vyhľadáva, resp. zapája sa do rozličných sexuálnych aktivít, napriek potenciálnej hrozbe ich negatívneho dopadu na jeho psychické a fyzické zdravie.

U niektorých sexuálne závislých osôb môže ich vlastná závislosť prerásť až do aktivít, ktoré sú priestupkom alebo hraničia, prípadne sú trestnou činnosťou, napr. exhibicionizmus, nemravné osobné alebo telefonické návrhy, sexuálne obťažovanie.

Správanie sa asociované so sexuálnou závislosťou zahŕňa:

- kompulzívnu masturbáciu (nutkavá potreba masturbovať)

- početné milenecké pomery

- početné a/alebo anonymné sexuálne kontakty na jednu noc

- veľmi časté vyhľadávanie a prezeranie si pornografie

- nechránený sex

- sex po telefóne alebo cez počítač (cybersex)

- prostitúciu alebo využívanie služieb prostitútov/prostitútok

- exhibicionizmus

- nutkavé prezeranie si inzerátov ponúkajúcich sex alebo aspoň zoznámenie sa s nádejou, že bude aj sex

- nutkavé prezeranie si profilov ľudí na sociálnych sieťach či neurotické premeriavanie si potenciálnych sexuálnych partnerov v reáli

- voyeurizmus a/alebo stalking (existuje viacero druhov stalkingu - nebezpečného prenasledovania; v tomto prípade sa jedná o posadnutosť hľadania intimity alebo akékoľvek prenasledovanie so sexuálnym motívom)

- sexuálny harašment (nútenie k sexu pod hrozbou, násilím, prípadne sľubovaním odmeny)

- sexuálne obťažovanie/znásilnenie

Sexuálna závislosť človekovi zvyčajne prináša akúsi satisfakciu za sexuálnu aktivitu, ktorá v jeho svete nebola a/alebo nemôže byť realizovaná prirodzeným spôsobom z rôznych príčin, s čím sa človek nedokázal vyrovnať (zriedkakedy ide o pomstu), prípadne ide o dlhotrvajúci, silne prehĺbený návyk (realizovaný napr. aj počas manželstva). Ide o túžbu uspokojiť sexuálnu potrebu, ktorá je zosilnená a hnaná rastúcou závislosťou; dotyčný nemá záujem sa so svojím sexuálnym partnerom emočne zbližovať a ani sa viazať. Okrem toho tento problém často vedie k pocitom viny a hanby. Človek svoje správanie nedokáže kontrolovať napriek uvedomovaniu si negatívnych dôsledkov (finančných, zdravotných, sociálnych a emocionálnych) týchto aktivít.

Je možné liečiť sexuálnu závislosť?

Podobne ako pri akejkoľvek inej závislosti, i tu je potrebné urobiť najdôležitejší, ale zároveň i najťažší krok; a to priznať si, že mám problém a potrebujem pomoc. Často musí dôjsť až k závažným udalostiam, ktoré závislého nútia priznať si problém (strata práce, rozbitie manželstva, väzenie, pohlavne prenosná choroba atď.). Problém si musí uvedomiť sám, pretože existuje len málo ľudí (ak vôbec existujú), ktorí by mu dokázali otvoriť oči, už len kvôli intímnej povahe problému, ktorý navonok ako problém nemusí vyzerať.

Liečba spočíva v posilnení sebaovládania, schopnosti kontrolovať svoje správanie a v pomoci človeku objaviť v sebe zdravý sexuálny potenciál. To zahŕňa výchovu k zdravej sexualite, individuálne poradenstvo a manželskú, prípadne aj rodinnú terapiu.

Už v mnohých krajinách sveta existuje možnosť byť súčasťou príslušnej podpornej (terapeutickej) skupiny (podľa typu závislosti) a absolvovať niekoľko krokový terapeutický program (napr. The 12 Step Recovery Program) pre ľudí trpiacich sexuálnou závislosťou (Sex Addicts Anonymous). Čaro takýchto skupín spočíva v tom, že ľudia v nich sa cítia byť prijatí, vzájomne sa podporujú, pomáhajú si, cítia slobodu prejavu, sú otvorení, duševne sa očisťujú, majú možnosť spätnej väzby, pozrieť sa na problém očami druhých, trénujú si vhodnejšie správanie sa a získavajú nové informácie, skúsenosti a schopnosti. U nás však v tejto oblasti existuje zatiaľ len individuálna terapia.

Návštevy psychológa či psychiatra sa netreba obávať, pretože v niektorých prípadoch (napr. pri obsedantno-kompulzívnej poruche) je potrebná aj medikamentózna liečba (antidepresíva, ktoré môžu byť vydané len na lekársky predpis) na inhibíciu nutkavej povahy sexuálnej závislosti.

Na záver musím pripomenúť, že obzvlášť dôslední v prevencii a vytrvalí pri samotnom odhodlaní sa pre liečbu by mali byť najmä homosexuálne cítiace osoby, pretože oni patria v tejto súvislosti k najrizikovejším skupinám z príčin, ktorým je na tejto stránke venovaná dostatočná pozornosť.

Masturbácia v životoch dospelých ľudí - áno či nie?

Masturbácia je večná téma. Obľúbená i odsudzovaná. Vo svojej podstate ide o objavovanie a skúmanie vlastnej sexuality v puberte, prípadne ešte v adolescencii. V dospelosti sa masturbuje aj z iných dôvodov a hoci masturbácia doteraz vnímaná ako nevinná hra nadobúda vážnejší rozmer, mnohé príčiny jej zneužívania sú stále aktuálne a aktuálna je aj téma závislosti od nej. V predchádzajúcich obdobiach človek ešte nebol schopný zažiť silu pravej partnerskej lásky. Domnieval sa, že má právo masturbovať, no masturbáciu prežíval viac-menej "naprázdno." Teraz ju spája s rôznymi erotickými fantáziami, ktoré v realite podľa seba "prešvihol" alebo na ne nenašiel odvahu. Spája ju tiež so sklamaním a všednou realitou.

Nebezpečenstvo ohrozenia psychického a zdravého sexuálneho vývinu človeka predstavujú kompulzívne (nutkavé) masturbácie. Je to také správanie človeka, ktoré je ťažké ovládať; ktoré by sa dalo prirovnať k správaniu závislého človeka - Musím to urobiť, hoci to pre telo nie je potrebné často alebo vôbec. Našťastie, masturbácia neškodí fyzickému zdraviu človeka. Nenúti ma k nej moje telo, ako to tvrdia mnohí, ale silný návyk masturbovať po takmer každej sexuálnej túžbe či stoporení penisu (u muža), pri takmer každej možnej príležitosti. Ako zistím, že som na nej závislý? Jednoducho - nevydržím bez nej niekedy ani deň, prípadne na ňu neustále myslím, som podráždený, ak ju práve teraz nemôžem zrealizovať.

Často sa stáva, že človek si uvedomí svoju závislosť na masturbácii bez skúmania kauzálnej súvislosti. Chce obmedziť počet masturbácií, je pevne odhodlaný, ale už pri prvých ďalších príležitostiach, šteklivých myšlienkach, niečím podmienených či nepodmienených obrazoch v hlave, s erigovaným údom, nedokáže odolať. Nepodarí sa mu na svojej závislosti zmeniť nič, kým nepôjde do hĺbky problému (inak si prehĺbi pocity viny, navodí pocit bezmocnosti, zúfalstva). Je potrebné riešiť veci, okolnosti, udalosti a vnútorné stavy, ktoré ma nútia nezmyselne a často masturbovať. Aké sú pohnútky, vnútorné i vonkajšie motívy? Ich dôslednou analýzou pri častých a nezmyselných masturbáciách zistím, že pohnútky a motívy nie sú vôbec nevinné a len pudové. Môžu to byť rôzne problémy v rodine, vo vzťahu, nespokojnosť s partnerom, nedostatok súkromia, pravidelné preťažovanie organizmu, neistota, strach, zúfalstvo, depresívne stavy, nechuť na sex v nenaplnenom živote, vôbec nechuť niečo s niekým zdieľať v uzavretí sa do seba a i.

Vnútorné napätie vzniká pri úmyselnom potláčaní túžby masturbovať; ak už človek má vytvorený silný návyk. Ak návyk vytvorený nie je, nie je ani čo potláčať, čím nemôže vznikať žiadne napätie. Bez opakovanej skúsenosti s niečím neexistuje závislosť na návykovej látke či vzrušujúcej činnosti, a hoci túžbu po sexuálnom kontakte riadi a koriguje naša neurochémia, svojím správaním si ju môžeme viac alebo menej narušiť. Sexualita ľudí totiž nie je len o biologických, ale obzvlášť o psychosociálnych aspektoch. Nevhodným spôsobom života a konaním si dokážeme niektoré psychosomatické procesy a reakcie "prestaviť" tak, aby ovládali naše telo viac, ako je prirodzené (potrebné). Svojimi aktivitami, túžbami a myšlienkami stimulujeme chemizmus mozgu; "dopujeme" ho zvýšenou hladinou dopamínu (sexuálne správanie ovplyvňuje aj hladina serotonínu), ktorá sa krátko po vykonaní extrémneho pôžitku (napr. po orgazme) prudko zníži a žiada si skorú obnovu pôvodnej zvýšenej hladiny, čím sa celý komplexný systém narúša a vytvára sa návyk. Aby k tomu nedošlo, disponujeme vôľou a možnosťou sebaovládania, keďže sa v našom živote na rozdiel od zvierat nestrieda cyklus pokoja a sexuálneho harašmentu. Ako "vždy pripravení" sa môžeme nekontrolovaným sexuálnym správaním "uštvať" (okrem závislosti si navodiť aj iné poruchy, nehovoriac o problémoch s narušením integrity osobnosti, rozvrat vnútorného sveta, prevrátenie hodnôt, hedonizmus). Ak si niekto myslí, že jemu sa to nikdy nemôže stať alebo že sa ho to netýka, veľmi sa mýli. Dopamín je neurochemický prvok túžby na stimuláciu systému odmeny, resp. príjemných pocitov nielen čo sa týka sexu, ale napr. aj nášho apetítu.

Prístup k masturbácii a prežívanie vlastnej sexuality vôbec súvisí so silou libida, závisí od výchovy, osobnosti človeka, ale tiež od kvality, doby trvania a kvantity príčin jeho prípadnej psychickej nepohody.

Závislý človek nesmie v žiadnom prípade obviňovať seba, hanbiť sa za seba, ale má pochopiť svoj problém, ktorý často tkvie v niečom inom, ako sa na prvý pohľad zdá, aká je ochota priznať si to, a práve tam hľadať riešenie.

Odsudzovať masturbujúceho človeka je veľmi neprofesionálne a každý prípad musí byť posudzovaný osobitne.

Posúdenie toho, čo je a čo nie je hriechom, nechajme niekedy radšej iba na Boha. Masturbácia je hriech, ale ak mi pri sexe "pomáha" rukou moja manželka, to už hriech nie je? Čo je v sexe manželov hriech? Odôvodniť to a pritom sa odvolávať na to, čo chce Boh, keďže vieme, že sex neslúži len na plodenie, je trúfalé. Nie je možné sex vždy plánovať a počítať plodné a neplodné dni, lebo organizmus nie je stroj. Nie je správne určovať manželom, čo v sexe robiť smú a čo nesmú.

Predpokladajme, že kňaz veľmi dobre pozná svoju farníčku a dlhodobo kritickú situáciu v jej rozvrátenom manželstve, ktorú druhá strane nechce nijako riešiť. O niekoľko rokov sa žena kňazovi zdôverí, že bola svojmu manželovi neverná. Kňaz to síce odsúdi, ale pochopí. Má byť preto nevera v Cirkvi prezentovaná ako niečo, čo je i nemusí byť hriechom? Je to nonsens, aby sa takto prekrúcal Boží zákon, hoci je situácia človeka často neľahká a miera jeho zavinenia minimálna. To isté platí aj pri masturbácii. Nedá sa vyvodiť objektívne tvrdenie, kedy je miera zavinenia maximálna a kedy minimálna. Nesmieme zabúdať na to, že aj homosexualita bola veľmi dlhú dobu považovaná za smrteľný hriech a nerozlišoval sa stav od konania. Dokonca nikdy nebudeme vedieť povedať, ako sa pozerá Boh na homosexuálny pár v dlhodobom zväzku vo vernosti. Vo Svätom Písme sa totiž nespomína homosexualita ako relatívne nemenný alebo málo modifikovateľný duševný stav, iba ako trest poblúznenia pre hriech nezriadenej túžby a rozkoše (podobne ako babylonské potrestanie spupnosti). Homosexuálny akt je proti prirodzenosti, ale čo s človekom, ktorý vidí zmysel svojho života len v partnerstve s tým, kto ho aj zovňajškom priťahuje? Vždy sa teda môžeme aj mýliť.

Cirkev chráni morálny základ v srdci človeka nemennými prikázaniami, odporúčaniami a jasnými pravidlami. Objektivizáciou niečoho tak citlivého, komplexného s rôznymi prejavmi ako je sexualita, by dochádzalo k chaosu, zmätku, nátlaku, benevolencii a postupnému rúcaniu už i tak dosť nestabilného základu morálky v srdci človeka. Ten musí mať jasno v tom, čo je a čo nie je správne. Až potom sa môže pýtať, kedy je to nesprávne viac a kedy menej. K čomu však slúži takéto ospravedlňovanie seba? Človek by mal byť v neustálom procese, pretože negativizmus, stagnácia, výčitky ani ospravedlňovanie seba ho nikam neposunú.

Sú prípady, kedy je masturbácia lepšou voľbou alebo dokonca pomocou. Ženatému mužovi sa z nejakej príčiny narušila pravidelnosť pohlavného styku so ženou a cíti sexuálne napätie (bez návyku na pravidelnosť by toto genitálne i psychické napätie nenastalo). Morálne je lepšie masturbovať, ako vyhľadať inú osobu za účelom sexuálneho uspokojenia. Ďalej, mnoho mužov zápasí s problémom zvaným predčasná ejakulácia (PE). Rôzne tréningy v masturbácii im môžu pomôcť naučiť sa spoznávať, regulovať a ovládať reakcie tela na rôzne stimuly; učiť sa skvalitniť svoj sexuálny život a predísť tak možným psychickým problémom; chorobnému strachu zo zlyhania (s následným ohrozením potencie), depresiám či komplexom menejcennosti. Podstatou väčšiny praktík na zlepšenie problému s PE je sústrediť sa na niečo iné ako na sex; zamestnať myseľ niečím iným, aby sa nekoncentrovala len na orgazmus. Schopnosť oddialiť ejakuláciu takýmto tréningom je dôkazom toho, že PE je problém psychiky, nie tela muža.

Niekoľko otázok, ktoré by si mohol položiť každý muž, aby aspoň popremýšľal nad svojím návykom masturbovať a preskúmal jeho pozadie:

Masturbujem ako slobodný, zadaný alebo ženatý?

Mám čas na primeraný oddych a svoje koníčky alebo žijem život v neustálom pohybe a v strese?

Mám čas starať sa o svoje vnútro?

Ako často sa nudím?

Mám nejakú pravidelnú fyzickú aktivitu, pri ktorej sa unavím?

Mám problém so sebaovládaním?

Kedy som začal masturbovať? Zintenzívnila sa odvtedy frekvencia masturbácií?

Ako často masturbujem? Dokážem si masturbáciu odoprieť, ak už žijem s milovanou osobou pohlavne?

Koľko času venujem pozeraniu porna, erotickým predstavám a masturbácii?

Je pre mňa masturbácia viac-menej bezvýznamným aktom alebo aktom ukájania sa pri predstavách, fotkách, videách s osobami, ktoré podľa mňa majú "kvality" chýbajúce mojej partnerke?

Koho/čo si predstavujem pri masturbácii bez pozerania sa na porno videá či akty?

Kedy, za akých podmienok masturbujem najčastejšie?

Masturbácia pre mňa predstavuje odmenu za niečo (napr. po ťažkom dni v škole/práci) alebo masturbujem najmä vtedy, keď som deprimovaný?

Ako sa pozerám na svoje telo a svoju mužskosť?

Som úspešný pri budovaní medziľudských vzťahov? Mám problém nadväzovať a udržať si kvalitné vzťahy s ľuďmi? Napĺňajú ma vzťahy s ľuďmi, ktorí sú okolo mňa?

Ako často sa cítim byť sklamaný, opustený, bezradný?

Ako by som charakterizoval svoje libido? Viem jeho silu odlíšiť od návyku či závislosti?

Čo prežívam, ak si masturbáciu vedome odopieram?

Obmedzuje ma v niečom moja sexuálna závislosť? Spôsobuje mi problémy, dostáva ma do nepríjemných situácií?

Mýtom je často i to, že ak nebudem masturbovať, budem mať časté erekcie. Opak je pravdou! Jedná sa o psychosomatický návyk pravidelne dráždiť pohlavný orgán s cieľom vyvolať rozkoš. Človek vyhľadáva nové a nové impulzy, ktoré predĺžia rozkoš a znásobia euforický pocit pri vyvrcholení (zosilnia orgazmus). Okrem nových impulzov vyhľadáva nové a nové techniky a spôsoby masturbácie. Pri pravidelných masturbáciách a zvyku často masturbovať sa pri mužoch erekcia dostavuje častejšie, vyvolajú ju i slabé impulzy, šteklivé myšlienky a predstavy. Odklad masturbácie, ktorú teraz nie je možné vykonať, spôsobuje vnútorný tlak, nutkanie, podráždenosť, ktoré si mnohí zamieňajú s pudom sexuálneho spojenia a "vyprázdnenia sa." Zvýšená periodicita masturbačných úkonov má za následok zvýšenú sexuálnu vzrušivosť a vnímavosť na erotické podnety i podnety, ktoré si mozog rýchlejšie a častejšie spojí s erotikou. Erekcia sa v prípadoch pravidelnosti dostaví skôr, lebo telo sa synchronizuje s podnetmi vychádzajúcimi z mozgu, ktorý masturbáciu v častejších intervaloch "očakáva," "schvaľuje" a "teší sa" na ňu (iniciáciou príslušných biochemických reakcií). Pocity, ktoré by bránili danému aktu sú blokované, preto sa po akte prežívajú prípadné pocity viny oveľa intenzívnejšie.

Muži sa masturbáciou zvyknú vyhýbať polúciám, "následky" (stopy na pyžame a posteľnej bielizni) ktorých sú pre niektorých mladíkov nepríjemné, lebo takto sami v sebe čelia neopodstatnenej hanbe doma pred rodičmi alebo na internáte pred kamarátmi. V každom prípade však nie je nutné riešiť tento "problém" každodennou masturbáciou.

Mnoho, najmä mladých ľudí, trpí silným deficitom fyzickej blízkosti a nenaplnenou túžbou po kontakte (priam až dotyku) s milovanými osobami, pretože priateľstvá, ktoré majú, sú iba povrchné, často nie vlastným pričinením. Niekto má pravých priateľov viac, iný menej alebo žiadneho. Niektorí členovia partie majú už svojich partnerov, iní ešte nie. Niekto vyhľadáva fyzickú blízkosť iných osôb viac, ďalší menej atď. V každom prípade sme všetci sociálnymi bytosťami, ktoré nemôžu byť izolované. V prvom rade je potrebné napĺňať túžbu po láske a uspokojovať potrebu sociálneho kontaktu a budovania si kvalitných vzťahov s ľuďmi. Až potom môže byť kvalitne a zdravo uspokojovaná aj potreba sexuálneho kontaktu, až potom sa zmení náš pohľad na masturbáciu a jej praktizovanie. Tá by mala byť počas dospievania o objavovaní a spoznávaní vlastnej sexuality a v dospelosti o občasnom uvoľnení sexuálneho napätia. Všetci vieme, že zvyčajne je o niečom inom. Masturbácia je ventilovaním frustrácie, vnútorného napätia, zatrpknutosti, strachu či pocitu viny, no najmä silným návykom.

Človek by si mal vedieť odpustiť, intenzívne neprežívať veci, ktoré sa ešte nestali, iba sa môžu stať, nazbierať v sebe silu robiť správne veci. Hendikepovaný či homosexuálny človek možno má právo masturbovať, ale kam ho posunie akákoľvek náhrada za normálny život? Niekto zmiera trápením, že nenašiel toho pravého, a pritom mu uniká, že ešte nie je zrelý či celkovo stavaný na vážny partnerský vzťah. Iný zmiera trápením, že nie je možné nájsť niekoho, komu by neprekážal daný hendikep. Množstvo ľudí si nedokáže uvedomiť to, čo sa priznáva ťažko. Iní uverili niečomu, čo nie je pravda.

Čo robiť, ak už som závislý na masturbácii? Venovať sa fyzickým aktivitám, športu, v dospelosti sa usilovať o usporiadaný sexuálny život vo vzťahu. Ak to nie je z nejakých príčin možné, obmedzovať frekventované vyhľadávanie nezáväzných sexuálnych kontaktov a dobrodružstiev. Takéto správanie by bolo len "presunom" v rámci oblasti sexuálnej závislosti. Neprehlbovať vypestovanú závislosť na porne a masturbácii učením sa sebaovládaniu a sebadisciplíne. Vlastnými silami, ale nie nasilu, je možné postupne presunúť masturbáciu v osobnom rebríčku z častej nutnosti na občasné uvoľnenie genitálneho napätia. Jedine pri závislosti badať aj silné psychické napätie. Predovšetkým je potrebné riešiť problém, ktorý danú psychickú nepohodu či závislosť spustil a stále ju prehlbuje. Môže to byť nuda, problém v manželstve, homosexualita. Čo je možné v tomto riešiť pri homosexualite? Veľa! Pracovať na vlastnej mužskosti a nikdy sa nevzdať! Príliš časté masturbácie určite nevyriešia pravé problémy daného človeka.

Závislosť v akejkoľvek podobe narúša integritu osobnosti, obmedzuje slobodu (riadi správanie človeka), oslabuje vôľu a ohrozuje medziľudské vzťahy, zvlášť vzťahy partnerské. Preto je dobré venovať jej dostatočnú pozornosť, síce nepotláčať svoje potreby, ale korigovať ich vhodne zvolenou aktivitou, vyhýbať sa nude a zbytočnému sexuálnemu dráždeniu. Čím frekventovanejšie budú moje nevhodné aktivity (vrátane nudy, nespokojnosti, ľahostajnosti, dlhodobého neriešenia problémov, stagnácie, pasivity, negativizmu atď.), tým sa u mňa môže skôr vytvoriť akákoľvek závislosť, oslabí sa sila vôle a ohrozí sa i môj (budúci) zdravý sexuálny život.

Inakosť v sexuálnej oblasti

Erotománia - posadnutosť všetkým, čo sa týka sexu, zvýšená pohlavná reaktivita

Nymfománia - hypersexualita u ženy (nenásytná sexuálna potreba ženy)

Satyriáza - hypersexualita u muža (chorobne silný pohlavný pud u muža)

Pederastia - ukájanie sa s mladíkmi

Bisexualita - diskutovaná v článkoch o homosexualite

Pedofília - dlhodobá pohlavná náklonnosť k nedospelým chlapcom alebo dievčatám

Homosexualita - na tejto stránke jej je venovaná dostatočná pozornosť

Gerontofília - pohlavný záujem o výrazne staršie alebo veľmi staré osoby

Nekrofília - sexuálne vzrušenie spôsobujú mŕtvoly

Zoofília - pohlavný kontakt so zvieratami

Sadizmus - získavanie sexuálneho vzrušenia a ukojenia ponižovaním, bitím až zabitím

Masochizmus - erotická potreba byť týraný, bitý

Narcizmus - predmetom sexuálnej túžby je vlastné telo človeka

Exhibicionizmus - ukájanie sa osoby tým, že sa obnaží na verejnosti

Fetišizmus - pohlavné vzrušovanie dotykom či pohľadom na predmety alebo signály sexuálneho objektu

Transsexualita - porucha pohlavnej identity (žena v tele muža a naopak)

Transvestizmus - chorobná záľuba v obliekaní sa do šiat druhého pohlavia, môže a nemusí byť spojená s homosexualitou

Voyerizmus - sexuálna úchylka, keď sa vzrušenie dosahuje sledovaním intímneho počínania nič netušiacich objektov.

Froterstvo - vyhľadávanie dotyku v tlačeniciach, napr. v dopravných prostriedkoch