Láska je rovnaký tlkot sŕdc

Láska medzi mužom a ženou je dokonalým vyjadrením nedokonalej ľudskej podstaty; dokonalým napĺňaním túžob dvoch pohlaví. Pravá láska formuje obe zúčastnené strany a zároveň rešpektuje ich rôznorodosť. Dvaja majú všetky predpoklady na to, aby vytvorili dokonalý celok pravej lásky, sily, jednoty, porozumenia a poslania. Z dvoch vzniká jeden, aby mohol odhaliť tajomstvo lásky, ktoré mení jeho život nasmerovaním k vyšším cieľom. Láska nás núti robiť to, čo nedokážeme vysvetliť. Cez ňu môžeme vidieť veci, ktoré sme nikdy predtým nevideli, lebo sme nepoznali lásku. Očami dvoch zamilovaných je všetko inak, ako bolo poznané doteraz. Doterajšie stráca hodnotu a nové sa stáva veľkolepým.

Láske sa učíme. Na lásku sa pripravujeme. Ak sa spojí súhra tiel s dokonalou súhrou duší, spojí nás silné puto lásky, ktoré len tak nevyprchá. Trpezlivosť, ochota počúvať a tvoriť kompromisy, vzájomná úcta, rešpektovanie potrieb, názorov, napĺňanie nielen vlastných túžob, ale aj túžob toho, koho naozaj milujeme. Milovať neznamená vlastniť. Nemilujeme preto, aby sme mohli meniť, ale ponechávame slobodu a rešpektujeme inakosť, aby sme mohli milovať a byť milovaní. Láska mení sama od seba - prirodzene, necielene. Sama cíti potrebu zmeny, aby sa mohla naplno rozvinúť. Láska nie je slepá, nie je pretvárka. Pravá láska vzniká a nezaniká a predsa sa stáva, že vzťahy a manželstvá stroskotajú. Stretnúť pravú lásku je dar. Kým ju nenájdeme, budeme hľadať dokonalejšiu súhru tiel i duší; budeme hľadať pravú lásku. Dovtedy nebudeme môcť povedať, že milujeme. Možno máme radi, uspokojili sme sa s tým, čo máme, rozumieme si, ale neokúsili sme čaro pravej lásky.

Pravá láska nás obohacuje. Je vzácny poklad, ktorý rastie a spája navždy. Nepravá láska nás robí vo vzťahu nespokojnými, ubíja nás, rozdeľuje, stráca sa, núti nás uniknúť. Preto je tak nesmierne dôležité byť trpezlivý pri hľadaní pravej lásky, pretože na ňu sa čakať oplatí. Pravá láska sa nedá plánovať. Ona sa rodí a túži byť naplnená. Láska sa nerodí sexom, ale začína priateľstvom. Priateľstvo je najlepšou prípravou na partnerstvo. Ono nám ponúka priestor a čas, v ktorom zrejeme v chápaní pravej lásky. Tento čas venujme ľuďom, ktorých máme najradšej. Príchod lásky nik nezadrží. Dovtedy môžeme duševne zrieť a vnútorne sa pripravovať na jej príchod v blízkosti ľudí, ktorí nám ukazujú (i keď možno v malom), čo je to láska. Je lepšie vnútorne zrieť v istote priateľstva, než sa predčasne vrhať do vzťahu, v ktorom ešte nedokážeme byť inému skutočnou oporou.

Sú i takí, ktorí už v pravú lásku neveria. Kto však veľmi miluje, nikdy neostáva sám. Život nie je o tom - prestať milovať - ale naučiť sa, aby nás neláska iných urobila čo najmenej zraniteľnými. Bez trpezlivosti a cvičení seba v pravej láske, pravú lásku nikdy nenájdeme. Sestrami lásky sú viera a nádej. Ak veríme a sme plní nádeje, raz okúsime i pravú lásku.

Pravá láska v akejkoľvek podobe je jediným zmyslom, cieľom a dokonalou radosťou života.

Aj napriek tomu, že pravá láska vzniká sama od seba, človek ju môže vážne ohroziť. Láska je ako ruža, ktorá potrebuje vlahu i svetlo zároveň. I láska potrebuje oboch, aby mohla rásť. Obaja jej vytvárame podmienky a akú pôdu jej pripravíme, taká bude aj naša láska. Láska nie je len moje chcenie. Nikdy netrpíme kvôli pravej láske, ale znášame utrpenie preto, aby sme sa naučili skutočne milovať.

Pravá láska nás robí sebaistými, vyrovnanými, pokojnými, stálymi, rozhodnými a predovšetkým šťastnými. Iba pravá láska neplytvá slovami a nešetrí skutkami. Ona robí zázraky aj bez slov.

Dokonalým spečatením pravej lásky je manželstvo. Dnešný človek sa bojí zodpovednosti a záväzku, lebo nepozná pravú lásku. Chce ju poznať alebo sa domnieva, že ju pozná, ale ešte ju nestretol. Manželstvo nie je povinnosťou a ani únikom z reality. Manželstvo má vznikať z lásky a zo vzájomnej kompetentnosti a túžby napĺňať všetky štyri zložky lásky (sexuálnu, vôľovú, citovú, rozumovú) a jeho správne fungovanie závisí od kvality tohto napĺňania. Vnútorne zrelý človek dokáže zabezpečiť nielen sebe, ale aj vznikajúcej rodine istotu tu a teraz i do budúcna, čo nerozhodný, nestály, nevyrovnaný či hlboko emocionálne zranený človek nedokáže - preto musí ešte zrieť. Rovnako by mal zrieť každý, kto ešte nedokáže pochopiť, vážiť si a zveľaďovať dar pravej lásky; kto nedokáže skutočne milovať v zodpovednosti, pokore, obetavosti a bezhraničnej vernosti. Láska je sloboda a predsa záväzok. Pochopiť toto tajomstvo dokáže iba pravá láska.

Lásku sprevádza úprimnosť. Žiaden vážny, hlboký a dlhodobý vzťah nesmie byť založený na klamstve. K úprimnosti patrí čistá a kompletná pravda. Láska je otvorenosť k sebe i svetu. Ak nepoznám sám seba a nekonám zodpovedne, mám veru čo skrývať. Ak seba poznám, viem, čo na svojej duši môžem meniť, môžem byť otvorený svetu, potrebám iných a zároveň načúvať tým vlastným. Ako môžem budovať seba, keď neprijmem kritiku a nepovažujem za potrebné na sebe niečo meniť? Ako môžem milovať, keď žijem v klamstve?

Láska je stálosť i dynamika v zodpovednom konaní. Stálosť zabezpečuje istotu, dynamika oživenie, otvárajúc dvere novým možnostiam, aby mohla láska ďalej rásť. Láska pozná čas zamyslenia sa, čas sĺz i čas radosti. Ona stavia, nerúca. Ona napreduje, necúva.

V atmosfére pravej lásky v manželskom spolužití prežívajú každý problém a každú bolesť dvaja. Dvaja ju prekonávajú a obaja zdieľajú každú radosť a každý úspech. Manželstvo je vernosť a dôvera vždy a všade. Láska nepozná egoizmus a každá pýcha ju raní. Príčinou rozpadu manželstva nie je nikdy strata lásky, ale to, že síce bolo budované na láske, ale nie na pravej. Dokonalá súhra tiel i duší neznamená nezažiť žiadnu krížu či žiaden problém, ale znamená to, že láska, ktorá sa vďaka dokonalej súhre dvoch tiel i duší zrodila, už nedokáže zomrieť. Odhalenie nepravej lásky síce bolí, ale oslobodzuje. Byť trpezlivým a opatrným pri hľadaní pravej lásky nie je hanba. Zbabelosť je uspokojiť sa s tým, čo nás nenapĺňa.

Láska nepozná viac či menej; láska je rovnaký tlkot sŕdc. Láska je dúha spájajúca dve rieky. Plameň pravej lásky neudrží dlho iba jedna osoba, pretože láska sa rodí sama v telesnej blízkosti dvoch spriaznených duší. Ak jedna svieca hasne, druhá ju zapáli. Pravú lásku je nutné ďalej budovať, nie udržiavať či o ňu bojovať a už vôbec nie ju zachraňovať. Ona nie je oheň, ktorý som sám zapálil; ona nie je vojnou, ktorú musím vyhrať; ona nie je loďou, ktorá sa môže potopiť. Láske sa nevyhnú krízy ani problémy. Iba pravá láska, narážajúc na ne plnou silou, ich rozdrví na kusy. Pravá láska nevyhľadáva dobrodružstvo, predvída a nedokáže ubližovať. V láske niet miesta pre individualizmus či nezáujem. Lásku dvoch ľudí zaujíma všetko. Osamotene je plná dôvery, vernosti a myšlienok, spolu plná vášne, pozornosti a skutkov. Pravá láska nezneužíva ani nevyužíva. Ona kompenzuje nedostatky a zveľaďuje pozitíva. Pravá láska sa túži deliť a nechce byť izolovaná od okolitého sveta. Pravá láska myslí aj na iných; ona nestráca starých priateľov a získava nových.

Taká je pravá láska a nikdy nebude iná. Všetci ju túžime stretnúť a zažívať. Dajme šancu takej láske, akej sme sami schopní. Dajme jej šancu, aby nás premenila a urobila šťastnejšími. Hľadajme lásku, ktorou obohatíme seba a inšpirujeme svet. Vyhľadávajme ľudí, pri ktorých sa v nás pravá láska rodí - ľudí, ktorí rozdúchajú iskru pravej lásky v nás; nie ľudí, ktorí ju zahasia, pošliapu hodnoty, vezmú nádej. Napriek tomu dajme svetu aj to, čo si nezaslúži, pretože len tak sa v nás môže zrodiť pravá láska.