Osobnosť závislého na alkohole/drogách

K vzniku závislosti prispievajú biologické a psychosociálne vplyvy. K biologickým faktorom patria napríklad genetické predispozície pre vznik závislosti alebo schopnosť metabolizovať určite látky lepšie či horšie. Vývinové aspekty môžu byť príkladom psychologických faktorov. Dôležité sú tiež sociálne a výchovné prostredie a podmienky, v ktorých jedinec vyrastá a ktoré ho formujú. K vyššie spomenutému sa pridružujú faktory situačné a faktory dané vlastnosťami samotnej návykovej látky i históriou jej užívania konkrétnym jedincom.

Nakoľko pôvod závislosti možno nachádzať v bio-psycho-sociálnych príčinách, je vhodné, aby sme tento aj každý iný duševný problém vnímali a hodnotili z biologického, psychologického a sociálneho hľadiska (niekedy sa k nim pridáva spirituálne hľadisko).

Dôležité je pri hodnotení si zachovať odstup a nadhľad - všetky druhy závislosti vnímať ako rovnocenné a rovnako aj pacientov nimi trpiacich, i napriek rôznym formám zaobchádzania s tou svojou závislosťou i so sebou samým. Spektrum osôb užívajúcich návykové látky je ozaj široké z hľadiska prejavov, potrieb i komunikačných vzorcov dotknutých.

Závislí pacienti môžu byť dlhodobí užívatelia so stabilným sociálnym zázemím (sociálne funkční, bez straty práce či rozpadu rodiny kvôli závislosti) a dlhodobí užívatelia s výrazne rizikovými vzorcami správania (s kriminálnymi, sociálnymi, somatickými dopadmi nadužívania návykovej látky s vysoko rizikovým správaním - promiskuita, zlá hygiena, bitky, zdieľanie použitých ihiel...).

Osobnosť človeka môže byť na vznik závislosti náchylnejšia a pri rozvinutej závislosti drogou alterovaná. To znamená, že na vznik závislosti môžu byť niektoré typy osobnosti náchylnejšie viac ako iné, významnou mierou môžu prispievať k vzniku závislosti na drogách rôzne traumy, dlhodobý psychický diskomfort, poruchy osobnosti a zasa dlhodobé zneužívanie látok vedie k zmenám osobnosti človeka (depravácia osobnosti, najmä v oblasti sociálnej).

Osobnosť vyjadruje jedinečnosť psychiky človeka. Štruktúru osobnosti tvoria vrodené a získané vlastnosti (vrodené predispozície sú dotvárané získanými vlastnosťami). Je pre každého jedinca typická a má dynamický charakter. Pod vlastnosťami rozumieme schopnosti, temperament, charakter a záujmy.

Okrem toho si každý jedinec vytvára svoj vlastný systém hodnôt, ktorý je ovplyvňovaný aj kultúrou, spoločenským dianím.

Niektorí odborníci sa usilujú objasniť závislosť pomocou teórie učenia, iní zdôrazňujú aspekty spoločenské, ďalší ju spájajú s (neautentickým) uspokojovaním vyšších potrieb človeka (potreba bezpečia, istoty, lásky, prijatia, spolupatričnosti, uznania, úcty, sebarealizácie, sebatranscendencie, duchovné potreby).

Závislé osoby sú často neisté samými sebou s nedostatočným pocitom bezpečia a zakotvenia v živote (predovšetkým v medziľudských vzťahoch).

Biologicky dané črty osobnosti reflektujú individuálne rozdiely v mozgových systémoch modulujúcich aktiváciu, udržiavanie a inhibíciu behaviorálnych odpovedí na rôzne stimuly prostredia, a teda môžu v konkrétnom jedincovi kreovať silnú túžbu po objavovaní nepoznaného s vysokou závislosťou na odmene pri porušenom mechanizme detekcie ohrozenia a vyhýbania sa mu, nehovoriac o poruche pudov, návykov a impulzov či pozornosti (ADHD).

Vychádzať z pudov môže aj vášeň. Zdravý človek periodicky prežíva vášeň napríklad v spojitosti so zamilovanosťou, tvorivou činnosťou atď. Prežívanie vášne ho činí oduševneným, kreatívnym, vynaliezavým, šťastným, prežívajúcim život naplno. Závislosť sa oproti zdravej vášnivosti uskutočňuje na redukovanej intelektuálnej, emocionálnej a zážitkovej úrovni bez patričných pocitov zmysluplnosti a naplnenia. Ich absenciu postihnutý nahrádza postupným stupňovaním svojich zážitkov.

Prostredie jednak vplýva na formovanie osobnosti a jednak ju predisponuje k vzniku závislosti alebo iných duševných porúch. Môže ísť o ústavnú starostlivosť (výchovu v kolektívnom zariadení, v ktorom sa rozvíja citová deprivácia), konfliktnú rodinu alebo jej rozpad, školské prostredie (v období zvýšenej sugestibility dieťaťa, ktoré je zvedavé, túži prežiť niečo neobvyklé, byť súčasťou skupiny, uniknúť pred nepríjemnými stavmi, napr. úzkosťou, samotou, protestuje proti autorite a konformnosti konzumného spôsobu života) a spoločenský život.

Špecifiká osobnosti zvyšujúce pravdepodobnosť vzniku závislosti sú napríklad sklon k impulzivite, hostilite, zvýšená iritabilita, nízka tolerancia frustrácie, zvýšená interpersonálna senzitivita, chabý "self-esteem" (sebaúcta, sebahodnota, sebaláska, sebavedomie, sebadôvera, hrdosť na samého seba), narušená identita, hlboké intrapsychické konflikty, emocionálna nezrelosť, neurotické ladenie s emocionálnou labilitou, sklonmi k úzkosti, depresii, nedostatočná sebadisciplína, sebakontrola, problémy s prežívaním viny a hanby, zápasy o obdiv a zbožňovanie, paranoidné tendencie, neprimeraná percepcia a kognitívne spracovanie reality, motivačná distorzia, inkongruencia a ambivalencia.

Do závislosti môžu vyústiť aj neriešené dlhodobé problémy ako napríklad identifikačné problémy s rodičovskými modelmi, emočné problémy, adaptačné poruchy, neschopnosť byť sám, autoagresivita, znížená odolnosť voči stresu, strach z odmietnutia, neschopnosť zotrvať v dlhodobom vzťahu, konfliktná sociálna komunikácia a subjektívne prežívanie nespokojnosti.

Pre adiktologických pacientov sú prvé týždne až mesiace ústavnej liečby typické vzdorovité prežívanie, konflikty s liečbou, obavné obsahy v myslení, únikové myšlienky (chcú podpísať reverz), drogocentrické myslenie a obrana drogového ega, nestabilné prežívanie, impulzivita, racionalizácia, bagatelizácia závislosti a nutnosti abstinencie, oslabenie kritickosti myslenia, nedostatočná reflexia drogových emócií, zvýšené sebapozorovanie alebo zanedbávanie svojho tela a jeho potrieb, autoakuzácie, intrapsychická tenzia, hypobúlia, anhedónia, koncentrovanie pozornosti na okolie, personál s prenosom negatívnym emócií na nich, teda mimo seba a svojho problému, spochybňovanie, napr. odporúčaní lekára, liečby.

Ako každá iná osobnosť, aj osobnosť so zvýšenou pravdepodobnosťou vzniku závislosti môže byť podľa úrovne osobnostnej integrácie (vysoká, stredná, nízka integrácia, dezintegrácia) zrelou, neurotickou, hraničnou alebo nezrelou. Z tohto pohľadu môže byť závislosť vnímaná aj ako pokus o kompenzáciu, reguláciu niektorých čŕt abnormy či patológie osobnosti, napr. črty a vlastnosti excentrickej, nestálej, neurotickej, emočne nestabilnej, pasívne agresívnej, vyhýbavej, závislej, akcentovanej, deprivovanej, anankastickej, narcistickej, paranoidnej, disociálnej poruchy osobnosti, obranným mechanizmom psychotickej osobnosti vyjadreným napríklad bludnou projekciou, distorziou reality, popretím, derealizáciou a i. alebo obranným mechanizmom nezrelej osobnosti vyjadreným napríklad projekciou, presunom, izoláciou afektu, únikom do fantázie, hypochondriou, racionalizáciou, pasívnou agresivitou, regresiou, agovaním a i.

Drogy tieto kompenzačné mechanizmy osobnosti tlmia alebo posilňujú. Nakoľko ovplyvňujú chemické procesy v mozgu, konkrétna osobnosť sa pod ich vplyvom prejavuje inak, ako je pre ňu typické. To môže byť motivujúcim faktorom pre opakované užívanie najmä pre ľudí, ktorí majú výrazné kompenzačné mechanizmy v spomínaných osobnostných črtách a vlastnostiach. Tento efekt je ťažko definovateľný, merateľný, variujúci s jedinečnou individualitou každého človeka.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že po drogách najčastejšie siahajú osoby, ktoré majú nejakú poruchu osobnosti, ale nemusia byť rovno psychotické. Stačí, že sú štruktúrou osobnosti neurotické, simplexné, úzkostné (siahajú napr. po drogách s anxiolytickým účinkom, najčastejšie alkohole), alebo trpia častými bolesťami hlavy, poruchami spánku (zneužívajú najčastejšie analgetiká, sedatíva), chronickou únavou, vyčerpanosťou, sú neschopné aktívneho oddychu, nedodržujú zásady psychohygieny (čo ich činí unavenými, vystresovanými, ubolenými, neproduktívnymi), majú problémy s učením, pozornosťou, pamäťou (zneužívajú najčastejšie excitujúce drogy) atď.

Zmeny osobnosti ako následok dlhodobého užívania návykových látok môžu byť depresívne rozlady, poruchy spánku, nesústredenosť, strata záujmov, mrzutosť, rozvoj depresívnej symptomatiky alebo anxiózno-depresívny syndróm (získané sekundárne). Dlhodobými zmenami osobnosti bývajú často nedôslednosť, vzťahovačnosť, nedôverčivosť, nerozhodnosť, apatia, ľahkomyseľnosť, egocentrizmus, sklony ku klamstvu, k ospravedlňovaniu svojho konania vonkajšími príčinami (príčiny vidia v krivdách a schválnostiach, ktoré im spôsobovalo okolie).

Nemožno opomenúť ani sociálne a zdravotné dôsledky závislosti. Zo sociálnych dôsledkov sú časté zlyhávanie funkčnosti, sociálna depravácia, redukcia záujmov, sociálna izolácia, problémy s rodičmi, partnerom, zanedbávanie detí, rozpad rodiny, problémy v práci, strata práce, väzobné stíhanie, podmienečný trest, vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, odobratie vodičského oprávnenia a i.). Somatické konzekvencie sú napríklad úrazy, hepatopatia, akútna pankreatitída, poškodenie gastrointestinálneho traktu, centrálneho nervového systému, polyneuropatia, kardiomyopatia, nechutenstvo, chudnutie, celkové chradnutie, nádorové ochorenia...).

So zneužívaním drog je úzko spätá promiskuita, prostitúcia, kriminalita (pod vplyvom drog alebo s cieľom získať finančné prostriedky na nákup drog), samovražedné myšlienky či pokusy o samovraždu (v rámci akútnej intoxikácie alebo detoxifikácie či vo včasných fázach abstinencie v nechránenom prostredí, čomu často predchádzajú autoakuzácie).