Sexualita - edukačné prezentácie pre rodičov a deti

Každý zdravý človek sa rodí so všetkými predpokladmi k tomu, aby sa raz mohol stať úspešnou pohlavnou bytosťou. Úspešná je z pohľadu biológie taká, ktorá je schopná prežiť, rozmnožovať sa a zanechať po sebe potomstvo.

Ľudská sexualita nie je tvorená a ani riadená výlučne pudom, ako to býva u zvierat. Je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej psychiky jedinečnej individuality, ktorá sa ako celok prezentuje vedomou realizáciou seba, ovplyvňovanou podvedomím. Sme schopní regulovať reakcie na dané podnety, sexuálnu potrebu nezvykneme uspokojovať inštinktívne, ale spájame ju s láskou. Každý negatívny dopad na našu psychiku, pôvodca krízy identity a spúšťač rôzne dlho trvajúceho obdobia pohlavnej menejcennosti sa odzrkadľuje aj na našej sexualite. Tá má spočiatku nesexuálne predobrazy, ktoré sa nestierajú, nenahrádzajú, ale zanechávajú stopy na zväčša definitívnom výslednom sexuálnom obraze. Formuje sa celé detstvo a dospievanie. Formovanie začína od tela k duši (spoznávame svoje telo) a vrcholí od duši k telu (učíme sa ho ovládať; duša = psychika). Fyzická zrelosť so schopnosťou žiť pohlavne je jedným z dvoch základných kameňov, na ktorom sa ďalej buduje a realizuje tajomná úplnosť sexuality v psychike človeka, ktorá je druhým základným kameňom; dá sa ale povedať, že starším a väčším. Táto analógia znamená, že od istého obdobia života sme schopní žiť pohlavne, ale vývin našej sexuality, už napojený na fyzickú zrelosť (ovplyvňovaný hormónmi), prebieha kontinuálne ďalej. Je nevyhnutné dôsledne rozlišovať, čo je fyzickým a čo psychickým základom pre rozvoj prirodzenej heterosexuality, ktorý základ zlyháva pri neheterosexualite (psychický) a ktorý majú obe spoločný (fyzický).

Človek sa nerodí s už vytvorenou rodovou identitou, preto sa v žiadnom prípade nemôže rodiť ani s jasnou budúcou pohlavnou preferenciou.

Človek duševne (a zároveň sexuálne) nezreje nasávaním informácií o svete dospelých (a zároveň o sexe), ale transformáciou toho, čo do svojho vnútra prijímal/neprijímal od počiatku svojej osobnej existencie.

Nech sa už jeho psychika spolu so sexualitou rokmi vyformovala do akejkoľvek podoby, v dospelosti už seba ako pohlavnú bytosť dobre pozná, učí sa sebaovládaniu a slobodne sa rozhoduje.

Človek sa narodí s fyziologickými predispozíciami smerom k heterosexualite, ale skutočnou sexuálnou bytosťou sa stáva počas života, čo si vyžaduje aspoň minimálne zladenie výchovných vplyvov i vzorov s potrebami duše daného pohlavia, aby sa tie potom mohli zosúladiť s telom podľa predpokladov vyplývajúcich zo zákonov prírody a podľa minimálneho očakávania samotného jeho bytia. Či už tomu tak je alebo nie je; ním prijatý či odmietaný, inými posilňovaný či degradovaný obraz seba ako muža/ženy sa v psychike spojí s telom a približne v období dospievania a skorej dospelosti sa zapečatí ako obal tajnej správy. Jej obsah "pracuje" aj naďalej vlastnou aktivitou, ktorá závisí od postoja k sebe a k vlastnej sexualite. Ak sme heterosexuálni, nemusíme o svojej sexualite premýšľať, ale ak nie, nemáme právo túto správu čítať? Zmení to niečo na našej homosexualite? Možno nie, ale v našich osobných životoch určite áno a vďaka nášmu správnemu postoju sa upraví i často povrchný až nevhodný postoj celej spoločnosti. 

Ako rodičia sa mnohí domnievame, že sexuálna výchova je o objasnení erekcie, polúcie, menštruácie a o prezentácii základov počatia dieťaťa a možností antikoncepcie. K tomu pridáme niečo o hygiene a pár zákazov či zbožných želaní.

Áno, nemôžeme bagatelizovať ani takéto rozhovory a spoliehať sa na to, že to s naším dieťaťom preberie niekto iný. Ale tu ide o čosi viac; o hlbšie veci a súvislosti v rámci výchovného procesu (vzájomných interakcií), ktorý začína oveľa skôr, ako krátko pred pubertou.

Podstatou prezentácií je pozvanie k tomu, aby sme sa na sexualitu dívali v širšom kontexte, teda tak, ako si to táto téma naozaj zaslúži.

Hneď na začiatku puberty dieťaťa si potrebujeme uvedomiť, že naše dieťa nastúpilo na cestu dospievania a je čas, aby sme svoj prístup k nemu posunuli na vyšší level, nevyhýbali sa citlivým témam, neposúvali rozhovory o sexualite, intimite na neskôr. 

Často zabúdame na to, že psychosexuálny vývin dieťaťa sa začal už dávno pred tým, ako sme dieťaťu začali vysvetľovať "pikošky," pri ktorých nás už neraz predbehol internet či kolektív dieťaťa. Zabúdame na podstatu vývinu sexuality, ktorá ide ruka v ruke s kvalitou vzťahu, ktorý s dieťaťom máme.

Je, samozrejme, potrebné dieťaťu pred pubertou (to znamená už okolo desiateho roku života) vysvetliť aj základnú anatómiu a fyziológiu pohlavných orgánov, ale pri tom to nemôže ostať. Sústreďme sa predovšetkým na to, čo naše dieťa nemá šancu nájsť ani na internete a čo je oveľa dôležitejšie ako jednorazová informácia o erekcii, menarché či nechránenom koite. Nezabúdajme na vnútorný svet dieťaťa, ktorý začíname formovať možno ešte pred jeho narodením. Nezabúdajme urobiť pre tento vývin maximum vrátane obdobia, v ktorom naše dieťa bude riešiť prvé lásky, prvé erotické túžby (možno aj tie neštandardné) či bojovať s pornografiou. No už vtedy môže disponovať základom, ktorý ho povedie tým správnym smerom, hoci sa dopustí aj chýb.

V tomto pre dieťa veľmi búrlivom a zároveň veľmi citlivom období puberty mu ako rodičia potrebujeme zabezpečiť dostatok súkromia, priestoru na vlastný názor a zároveň ho pozývať do otvorených rozhovorov, naučiť sa brať pocity dieťaťa vážne a jeho postoje či presvedčenia predsa len s rezervou a korigovať ich vhodným, nenásilným, uvedomelým a trpezlivým prístupom.

Do prezentácií sa nezmestilo všetko, ale je v nich základ, na ktorom sa môže stavať. Prezentácia pre rodičov je vhodná najmä pre tých rodičov, ktorí sa ešte len chystajú počať svoje prvé dieťa. Prezentácia pre deti je vhodná na začiatku puberty s tým, že odprezentovať by ju mal rodič alebo učiteľ, ktorý vníma všetky tieto veci v kontexte a jeho názory na jednotlivé problematiky sú sformované, sformované správne so schopnosťou ich sformulovať tak, aby dieťa pochopilo a malo priestor sa pýtať (rodič či učiteľ musí byť pripravený na otázky dieťaťa, preto obaja potrebujú vedieť viac aj o tých témach, ktoré sú v prezentáciách iba načrtnuté).

Pre potreby konzultácie neváhajte kontaktovať zakladateľa webu citlivetemy.sk (v rámci toho, čo je nejasné v prezentáciách). Sú to tak intímne veci, že len rodič vie, kedy je ten správny čas, hlavne však dovoľujte dieťaťu pýtať sa, pripomínajte mu túto možnosť, buďte otvorení a keď už je čas, sami od seba mu k tomu povedzte aspoň pár viet - ak bude dieťa, ktoré bežne vedie či dokáže viesť otvorený dialóg s rodičom, naďalej ticho, mysliac si, že ono už má tie správne odpovede, ktorých sa chce držať. Rodič by mal chcieť neuspokojovať sa s nevypovedaným a nežiť v omyle (mylnom obraze o tom, ako dieťa myslí, čo robí a čo ho trápi).

Autor prezentácií bude tiež vďačný za vaše postrehy, skúsenosti a pripomienky k prezentáciám, na základe ktorých by ešte mohlo dôjsť ku korekcii textu.