Štýly výchovného pôsobenia

1. Demokratický výchovný štýl

Je založený na vzájomnom rešpektovaní sa detí a rodičov. Rodičia berú do úvahy všetky prejavy, potreby i nápady svojich detí. Rodičia vedú deti k tomu, aby aj oni rozumeli im, teda svojim rodičom. Uplatňujú sa v ňom prvky lásky, dôslednosti (jasné pravidlá hry) a trpezlivosti.

2. Autoritatívny výchovný štýl

Nedáva dieťaťu priestor na vlastnú aktivitu. Dominujú tu príkazy, zákazy a nariadenia. Dieťa je neustále usmerňované a napomínané, jeho prípadné prečiny sú výrazne odsudzované. Rodičia často rozhodujú o činnosti dieťaťa, s výsledkom ktorej nie sú spokojní. Buď tento štýl uplatňujú obaja rodičia alebo len jeden z nich. Škodlivejšie pre dieťa je to, ak to uplatňuje len jeden z rodičov, pretože dieťa žije v neistote. Výchova tohto druhu sa vyznačuje nedostatkom lásky a nehy.

3. Liberálny výchovný štýl

Rodičia prejavujú minimum výchovných požiadaviek. Ich pôsobenie na dieťa je veľmi rozkolísané a nie vždy, v každej výchovnej situácii, rovnaké. Dieťa nemá vytvorený pevný model napodobňovania a stotožňovania sa s rodičmi.

4. Perfekcionistický výchovný štýl

Požiadavky týchto rodičov sú príliš vysoké, deťmi často nezrealizovateľné. Očakávania rodičov sú pre deti nesplniteľné (rodičia sú príliš ambiciózni a chcú cez svoje dieťa realizovať vlastné životné plány, sny, ktoré sa im nepodarilo uskutočniť). Niektorí rodičia sa vyhrážkami, prísnosťou, neoblomnosťou, ale aj pochvalou a zaliečaním snažia sformovať dieťa podľa svojich vlastných predstáv. Pritom však neberú do úvahy:

- osobitosti dieťaťa

- jeho schopnosti a nadanie

- jeho túžby, želania a záujmy

- jeho právo na detstvo.

Dieťa je neprimeranými požiadavkami preťažené, žije v ustavičnom strachu a napätí, aby nesklamalo očakávania rodičov a samo nestratilo status vzorného dieťaťa.

5. Nedôsledná (rozdielna) výchova

Je to odlišný postoj rodičov k otázkam výchovy, z čoho vznikajú výrazné rozdiely vo výchove dieťaťa. Na rozdielne zaobchádzanie rodičov dieťa reaguje protichodnosťou k rodičom a k učiteľom. Rozdielnu výchovu nemusí charakterizovať len nejednotnosť medzi rodičmi, ale jedná sa o ňu aj vtedy, keď rodičia dlhší čas prilipnú k určitému extrémnemu výchovnému princípu a potom zrazu prejdú na iný princíp. Dieťa stráca akúkoľvek orientáciu v správaní rodičov voči nemu, nevie predvídať, ako sa zachovajú v tej ktorej situácii. Zároveň sa nevie orientovať v tom, čo, kedy môže alebo nemôže urobiť, ako sa má zachovať.

Dôslednosť a láska neznamenajú protichodnosť vo výchove, ale sú to dve podmienky primeraného spôsobu zaobchádzania s deťmi.

6. Zanedbávanie

- 1. stupeň - výchova bez lásky

- 2. stupeň - zanedbávajúca, odmietavá výchova

Chýba tu nielen láska, ale nie je zabezpečené ani uspokojovanie základných životných potrieb dieťaťa. Dieťa je rodičmi často odmietané (deti môžu byť hladné, slabo oblečené, špinavé, zanedbávajúce povinnú školskú dochádzku). Zanedbanie povinnej výchovy a výživy dieťaťa je trestné. Dieťa môže byť z takejto rodiny odňaté a štát mu zabezpečí primeranú formu náhradnej rodinnej starostlivosti.

7. Rozmaznávanie

Jedná sa o nadmernosť lásky, opatery a nehy, ale bez kritickosti, bez reálneho pohľadu na dieťa - "klapky na očiach." Často ide o jednodetné rodiny, rodičia sú starší, prípadne dieťa vychovávajú starí rodičia.

V rodinnej výchove je veľmi dôležitá rola matky a rola otca. Dieťa sa identifikuje zvyčajne s rodičom toho istého pohlavia. Rodičia sú pre deti pozitívnym alebo negatívnym vzorom.