Prvá pomoc a kardiopulmonálna resuscitácia

Je nezodpovedné nič nevedieť o prvej pomoci.

Je nezodpovedné neskontrolovať dýchanie skolabovaného.

Je nezodpovedné kritizovať či odhovárať toho, kto sa aspoň snaží poskytnúť prvú pomoc do príchodu rýchlej zdravotnej služby.

Je ale bežné spanikárenie, hoci teóriu ovládame a vieme, že tým bezvedomému nepomôžeme..., že upokojovať je treba postihnutého pri vedomí, nie poskytujúceho prvú pomoc.

Aj my sami takto môžeme urobiť niekoho zo svojich blízkych či priateľov živú alebo skutočnú mŕtvolu. Je lepšie poskytnúť neodbornú ako žiadnu prvú pomoc. Neodborná sa myslí nie príliš podľa pravidiel, nie taká, ktorá je úplne proti pravidlám a ľudskej logike (napr. opitého dať ľahnúť do postele a ešte na chrbát, aby sa zadusil zvratkami, skolabovanému podložiť niečo pod hlavu, aby mu úplne zapadol jazyk a dýchacie cesty už neboli priechodné vôbec, vyťahovať zapadnutý jazyk rôznymi predmetmi, dusiace sa dojča chytiť za nohy a triasť ním alebo mu stláčať brucho).

Ak niekoho vidíme na zemi a ak je to náš blízky, asi nebudeme len volať záchranku, pasívne čakať a veriť, že už nebude neskoro. V meste pri nás môže byť záchranka o 12 minút, na vidieku aj o 30 a viac. Mozog skolabovaného má ale 4 - 6 minúty, po ktorých bez kyslíka už nikdy nebude normálne fungovať. Postihnutý buď zomrie, alebo sa preberie, ale akoby prestane byť človekom; stratí svoju identitu alebo ochrnie čiastočne. V chladnom prostredí či v studenej vode sa čas do odumretia mozgových buniek predlžuje, takže aj po 6 minútach je šanca na život ako pred kolapsom.

Skolabovaného teda rýchlo skontrolujeme, nebudeme len pasívne čakať. Máme 10 sekúnd na to, aby sme zistili, či dýcha. Nemá zmysel hmatať pulz a strácať tým čas! Ak nedýcha alebo nedýcha normálne (chrčí, dýcha veľmi nepravidelne), začíname s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Ľudia, ktorí nepoznajú jav agonal gasps alebo gasping (agonálne dýchanie, prítomnosť lapavých dychov) pri náhlej zástave srdca, sa domnievajú, že človek ešte dýcha alebo sa "rozdýchava." No on už prakticky zomiera (jeho mozog a srdce sú bez akcie). Pri účinne uskutočňovanej masáži srdca dokonca gasping/agonálne dýchanie pokračuje a trvá dlhšiu dobu ako v prípadoch, kedy nie je uskutočňovaná žiadna resuscitácia. Gasping je príznakom nedostatočnej perfúzie (prietoku krvi) mozgu. Kým odzneje posledný gasping, môžu prejsť aj 3 minúty, teda polovicu času sme už stratili zbytočným čakaním. Druhú polovicu môžeme stratiť rozhodovaním sa, či už je ten správny čas na KPR alebo ešte počkať či rozmýšľať, či to robíme dobre, či najprv niekoho nezavolať a podobne.

Kto si nikdy neskúšal KPR na žiadnej figuríne, zrejme nevie, že masáž srdca je veľmi náročná činnosť a pokiaľ nás nemá kto vystriedať, sami môžeme po piatich minútach odpadnúť od vyčerpania. Rovnako náročný je aj Heimlichov manéver pri dusení. Tieto činnosti si vyžadujú fyzickú silu a kondíciu, no každý zásah prvej pomoci si vyžaduje aj rozhodnosť, odvahu a silu osobnosti zasahovateľa. Stojí to za to, dať zo seba maximum, lebo ide o život.


Hlavné kroky pri poskytovaní prvej pomoci

1. rozoznaj naliehavú situáciu

2. rozhodni sa, či je poskytnutie pomoci bezpečné (bezpečnosť záchrancu má prednosť)

3. skontroluj obeť

Ak postihnutý ešte dýcha, môžeme sa ho pýtať, čo sa stalo a ako sa cíti. Ak je v bezvedomí, ale dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy a pýtame sa svedkov, na okolnosti nehody i na zdravotný stav postihnutého. Ak nedýcha, nezaujíma nás nič iné, iba bezodkladné poskytnutie KPR.

Pri akútnych stavoch je okrem terajšieho ochorenia dôležitá aj osobná anamnéza.

Získavať ju môžeme od samotného pacienta, od rodinných príslušníkov, svedkov kolapsu či nehody, najlepšie od čo najväčšieho počtu informačných zdrojov.

Na čo sa postihnutého pri vedomí pýtame (dlho pri vedomí už byť nemusí, preto aj toho pri vedomí je potrebné do príchodu odborníkov starostlivo sledovať)? Mnemotechnická pomôcka z anglických slov je:

SAMPLE - schéma anamnézy: signs and symptoms, allergies, medication, past medical history, last meal (period), events leading to injury/illness = príznaky, alergie, užívané lieky, pridružené ochorenia, posledný príjem stravy (perióda u žien), príčiny a okolnosti vzniku ochorenia/úrazu.

Slovenská modifikácia vyzerá ako takto:

CHLAPE - schéma anamnézy: choroby, lieky, alergie, pridružené ochorenia a posledné jedlo (u žien perióda - posledná menštruácia a gynekologická anamnéza), etiológia úrazu/vznik ochorenia

Prečo to vlastne robíme? Aby sme vedeli poskytnúť čo najpresnejšie informácie operátorovi rýchlej zdravotnej služby o stave postihnutého, jeho ďalšom priebehu, pomohli pri určení predbežnej diagnózy, predpokladali ďalšie komplikácie alebo im úspešnou a rýchlou predikciou predišli. Napríklad informácie, že zvracia krv, lebo niečo požil, alebo že sa mu rozšírila jedna zrenica oka, určite nie sú zanedbateľné.

4. zavolaj pomoc ak treba (112/155)

  • zakričať "pomoc"
  • volať 112 alebo 155
  • radšej zbytočne ako vôbec
  • často sa volá neskoro
  • neodporúča sa prevážať postihnutého osobným automobilom (bezpečnosť)
  • po zavolaní vám operátor poradí a našťastie v skutočnosti sanitku až tak často netreba
  • operátor je povinný postupovať podľa protokolu, takže kým mu volajúci neposkytne všetky potrebné údaje, záchranku nepošle
  • je rozdielny postup pri vedomí, bezvedomí, pacient dýcha/nedýcha, atď.
  • pred vytočením čísla sa zhlboka nadýchnite a rozhliadnite, čo všetko chcete povedať
  • volanie môže trvať aj zopár minút, dá sa stihnúť aj za niekoľko desiatok sekúnd
  • ak na niečo zabudnete, operátor sa spýta, ale už vám bežia cenné sekundy
  • toto všetko potrebuje operátor poznať pred vyslaním sanitky:
  • vaše meno
  • miesto nehody/polohu pacienta (mesto/obec, adresa, vchod, poschodie, najbližšie viditeľné orientačné body, ktorá cesta a na koľkom km, ...)
  • opis nehody, popíšte čo sa stalo
  • počet ľudí/pacientov a ich vitálny status prípadne ďalšie ľahko viditeľné závažné poranenia

5. podaj prvú pomoc (ak postihnutý nedýcha, poradie bude iné, najdôležitejšie budú realizácia KPR a volanie záchranky)

  • na základe prvotného a druhotného vyšetrenia
  • po opýtaní sa obete, okolostojacich
  • podľa vašich schopností a vybavenia
  • Začni stláčať hrudník týmto spôsobom:
  • kľakni si vedľa postihnutého
  • hranu dlane polož na stred hrudníka (čo je dolná časť hrudnej kosti)
  • polož hranu druhej ruky na chrbát svojej ruky, ktorá je na hrudníku
  • zamkni prsty svojich rúk a uisti sa, že netlačíš na rebrá. Drž lakte vystreté!
  • neaplikuj žiadny tlak na hornú časť brucha a koncovú časť hrudnej kosti
  • nakloň sa kolmo nad hrudník a stláčaj ho do hĺbky najmenej 5 cm (ale nie viac ako 6 cm). Ak máš vo svojom smartfóne stiahnutú aplikáciu, ktorá ti hovorí, či ideš do správnej hĺbky po priložení mobilu na hrudník pri KPR, použi ju.
  • po každom stlačení uvoľni tlak na hrudník, ale udržuj kontakt medzi rukami a hrudnou kosťou; opakuj rýchlosťou najmenej 100/min (ale nie viac ako 120/min)
  • stlačenie a uvoľnenie by malo trvať rovnaký čas
  • striedaj stláčania so záchrannými vdychmi:
  • po 30 stlačeniach spriechodni dýchacie cesty záklonom hlavy a nadvihnutím brady
  • zabráň úniku vdychovaného vzduchu stlačením mäkkej časti nosa ukazovákom a palcom ruky položenej na čele
  • nebráň otvoreniu úst, ale drž nadvihnutú bradu
  • nadýchni sa a perami obopni ústa postihnutého; uisti sa, že vdychovaný vzduch nebude unikať
  • plynule vdychuj do úst a sleduj, či sa hrudník dvíha, vdychuj približne 1 sekundu ako pri normálnom dýchaní; toto je účinný záchranný vdych
  • udržuj záklon hlavy a nadvihnutú bradu, pusti nos a sleduj, ako klesá hrudník pri úniku vzduchu
  • opäť sa normálne nadýchni a vdýchni druhý záchranný vdych. Tieto dva vdychy by nemali trvať dlhšie ako 5 sekúnd.
  • potom bez zdržania opäť polož ruky na hrudnú kosť do správnej polohy a stlač hrudník 30krát
  • pokračuj so stlačeniami hrudníka a záchrannými vdychmi v pomere 30 : 2
  • prestaň iba vtedy, keď sa postihnutý začne preberať: hýbať sa, otvárať oči a dýchať normálne. Inak resuscitáciu neprerušuj.

Ak sa pri začiatočných vdychoch hrudník nedvihne ako pri normálnom dýchaní, urob pred pokusom o ďalšie záchranné vdychy nasledovné:

  • pozri do jeho úst a vyber akékoľvek cudzie teleso
  • skontroluj, či je dostatočný záklon hlavy a nadvihnutie sánky
  • po dvoch neúspešných vdychoch začni opäť stláčať hrudník

Ak sú prítomní viacerí záchrancovia, mali by sa striedať každé 2 minúty, aby sa predišlo ich únave. Prerušenie stláčania hrudníka pri výmene musí byť minimálne. KPR so samotným stláčaním hrudníka sa môže vykonávať týmto spôsobom:

  • ak nie si trénovaný alebo nemáš po ruke resuscitačné rúško z lekárne za pár centov, alebo nechceš poskytnúť záchranné vdychy, vykonávaj iba stláčanie hrudníka
  • ak je vykonávané iba stláčanie hrudníka, toto musí byť plynulé s frekvenciou najmenej 100/min (ale nie viac ako 120/min)
  • pokračuj v resuscitácii až kým:
  • nepríde profesionálna pomoc a neprevezme pacienta
  • sa postihnutý nezačne preberať: hýbať sa, otvárať oči a dýchať normálne
  • nie si vyčerpaný

Aj dieťaťu nad 1 rok zakláňame hlavu, nadvihneme bradu, používame 5 úvodných záchranných vdychov, potom 15 stlačení hrudníka: 2 záchranným vdychom.

Pri dojčati pred tým zabezpečujeme neutrálnu polohu hlavy (hlava dojčaťa v polohe na chrbte je spravidla vo flexii a môže byť potrebná určité extenzia) napr. podložením nie príliš hrubej podložky pod chrbátik. Nadvihneme bradu a svojimi ústami pri záchranných vdychoch utesníme ústa i nos dieťaťa súčasne a vdýchneme (nie silno).

Čo sa týka masáže srdca, pri všetkých deťoch stláčame dolnú polovicu hrudnej kosti (nie jej koncovú časť). Pozor, aby sme stláčali hrudnú kosť a nie rebrá! Pri dojčatách použijeme palce rúk, pri menších deťoch jednu ruku a k deťom starším ako 15 pristupujeme pri KPR ako k dospelým.

Pri dojčatách priložíme palce obidvoch rúk na dolnú časť hrudnej kosti (podľa pokynov vyššie) smerujúc k hlave dojčaťa. Ostatnými prstami oboch rúk obopnite hrudník dojčaťa tak, že prsty objímajú dolnú časť hrudného koša a špičky prstov podopierajú chrbátik. Pri oboch spôsoboch stláčajte dolnú časť hrudnej kosti tak, aby poklesla o 1/3 hrudníka.

Krvácanie

Najdôležitejšie, čo musíme robiť pri silnom krvácaní, je vyvíjať tlak na ranu celými rolkami sterilných obväzov, na ktoré v prípade presakovania rany položíme ďalšie a previažeme ich. Keď presiakne i tretia vrstva roliek a záchranka tu ešte nie je, použijeme elastický obväz alebo škrtidlo. Na končatinách nikdy nie v mieste dvoch kostí (ak krvácajúca rana je na predlaktí alebo predkolení, zaškrtíme končatinu v mieste jednej kosti, tzn. v mieste ramennej alebo stehennej kosti). Ak vieme, že záchranka tak skoro nepríde, nesmieme nechať končatinu zaškrtenú príliš dlho, tkanivá potrebujú kyslík. Krvácajúcu končatinu polohujeme nad úroveň srdca. Pri amputácii priškrcujeme končatinu vždy.

Ako rozlíšiť infarkt myokardu od ischemickej choroby srdca?

Je potrebné si zapamätať, že nie každý musí pri infarkte myokardu pociťovať silnú, pálčivú, plošnú bolesť v oblasti hrudníka a ľavej hornej končatiny. Diabetici a osoby liečiace sa na chronickú ischemickú chorobu srdca môžu pociťovať bolesť menšiu, kratšie trvajúcu alebo pri infarkte nepocítia takmer žiadnu bolesť.

Pri skutočnom infarkte bolesť často prichádza náhle, bez predchádzajúcej námahy či psychického stresu. Trvá dlhšie ako 20 minút a nereaguje na nitroglycerín. Pri prvom i ďalších ischemických záchvatoch je to naopak. Ak sa nám ale nejaký ischemický záchvat nepozdáva, je iný ako tie predchádzajúce, voláme 155. Dovtedy necháme rozhrýzť nasucho polovicu tablety acylpyrínu a jeden nitroglycerín, pokiaľ si ho postihnutý nevzal už sám.  


V ďalších materiáloch (prezentácia a dokument v pdf) sa dozvieme napríklad, ako má vyzerať správny postup pri KPR, čo robiť pri dusení, ako uložiť do zotavovacej polohy, ako používať Epipen, vedieť, čo robiť pri astmatikovi, diabetikovi, epileptikovi a ako postupovať pri úrazoch hlavy alebo pri popáleninách.