IVF + ET


Úvod

Priznám sa, že som sa dlho úspešne vyhýbal téme Asistovaná reprodukcia alebo Fertilizácia in vitro a transfer embrya do maternice (IVF + ET), pretože téma je široká a ľudia si túto metódu volia pre pochopiteľné až absurdné dôvody. Môj pud odovzdať vlastný genetický materiál a snáď i empatia hájili práva rodičov na vlastné dieťa. Nemohol som si pomôcť, ale adoptované dieťa som dlho vnímal ako to "požičané" a ešte so strachom, že i tak veľmi náročný a dlho trvajúci proces adopcie niečo naruší a sen sa rozplynie (pocit, že mi ho jeho biologický rodič raz aj tak vezme minimálne tým, že ho začne ovplyvňovať..., že pre adoptované dieťa po dovŕšení jeho dospelosti prestanem byť rodičom). Dnes som schopný pozrieť sa na problematiku odosobnenejšie. Prečo? Z mojej strany to boli predsa len egoistické pohnútky - musieť mať vlastné dieťa, chcieť mať na neho nárok, vlastniť ho... a prehnané obavy. Altruizmus mi káže súcitiť so zúfalým človekom, neschopným stať sa rodičom, a rešpektovať jeho rozhodnutia, nie súhlasiť s prekračovaním hraníc, ktoré nie sú často ničím iným ako najrafinovanejším prejavom egoizmu, konzumu (k ľudskej bytosti sa znovu, po viac ako sto rokoch, začína pristupovať ako k veci či tovaru), stojí životy alebo trpké osudy nevinných detí či chybujúcich dospelých (dieťa sa raz dozvie, za koľko ho jeho biologická mama predala, matka rozhodne o zlikvidovaní zvyšných embryí, náhradná matka si po pôrode rozmyslí surogátne materstvo, dieťa počaté na objednávku sa prestane vyvíjať zdravo - kto za to ponesie zodpovednosť atď.). Zaráža ma to, koľko mladých ľudí (aj mladých vedcov a lekárov) existuje bez vlastného názoru a bezhlavo schvaľujú všetko, čo poteší človeka a poslúži vede. Toto je budúcnosť ľudstva, ktorá nemá zábrany uchýliť sa k mravne neprijateľným prostriedkom na naplnenie svojich túžob či túžob niekoho iného, nemá záujem bojovať za duchovné hodnoty a skutočné dobro človeka? Nejako sa nám stratila schopnosť rozlišovať, čo je potrebné prijať a proti čomu je potrebné bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.

Uprednostnenie kariéry alebo skutočná neplodnosť?

Rastú nám centrá asistovanej reprodukcie ako huby po daždi. Ich klientmi sú väčšinou páry, ktoré majú problém počať potomka (paradoxne im v dobe internetu niekedy chýbajú základné vedomosti o reprodukčnom systéme človeka a sexe). Odobratie vajíčok či spermií a ich kryokonzerváciu (hlboké zmrazenie) využívajú aj jednotlivci/páry, ktorí/é si chcú odložiť rodičovstvo na neskôr (každé tehotenstvo ženy po 35-tke je rizikové), a osoby, ktoré sa chystajú podstúpiť náročnú liečbu pri onkologickom ochorení (a chcú uchrániť svoje pohlavné bunky, ktoré ešte potrebujú mať zdravé a funkčné). Muž si "dá zamraziť" spermie a žene, v komplikovanejšom procese a po predošlej hormonálnej stimulácii (ak je vôbec možná), sa odoberie štep kôry vaječníka, ktorý sa po terapii vloží späť (úspešnosť je sporná, ale dáva nádej a tým psychicky povzbudzuje a urýchľuje uzdravovací proces onkologickej pacientky).

Neplodnosť dnes postihuje zhruba každý piaty (až šiesty) pár. Príčiny:

♂ = 30%

♀ = 40% (poruchy ovulácie - 15%, narušenie transportnej funkcie vajíčkovodov - 15%, endometrióza - 10%)

♂ + ♀ = neznáma príčina neplodnosti = 30%

V súčasnosti prevláda v celosvetovom meradle dopyt po antidepresívach a hormonálnej antikoncepcii z farmaceutického priemyslu, po pornografii z ľahko dostupných služieb a tovarov na internete a čoraz agresívnejší feminizmus (mnohé ženy už akoby nepotrebovali mužov, chceli ich meniť alebo s nimi jednoducho nevydržia vo vzťahu). Hormonálna antikoncepcia ovplyvňuje ženskú populáciu priamym užívaním zvyšovaním rizika neplodnosti a ďalších zdravotných problémov, ktoré sú tým významnejšie, čím skôr (často od 15-teho roku života) začala žena narúšať pubertálny hormonálny "boom" a ovplyvňovať prirodzený mechanizmus zabezpečujúci somatickú hormonálnu rovnováhu chemickými náhradami, a mužskú populáciu nepriamo cez EED (environmentálny endokrinný disruptor v podzemných vodách), čo takisto vedie k zníženiu plodnosti mužov. Hoci nadužívanie pornografie s touto témou nesúvisí, ukazuje sa, že niektorí muži, ktorí na nej vyrastali (od 10-teho roku života alebo dokonca skôr) a stali sa od nej pomerne skoro závislými, trpia viacerými psychosomatickými problémami (okrem iného aj erektilnou dysfunkciou pri pokuse mať reálny sex alebo pocitom asexuality). Psychofarmaká môžu prispievať k znižovaniu plodnosti mužov a k vzniku vrodených vývinových chýb embrya/plodu (významným protektívom je kyselina listová, ktorá môže byť neúčinná zvyčajne preto, lebo žena ju začne užívať neskoro; nie niekoľko mesiacov pred plánovaným počatím potomka, ale až v tehotenstve).

Pri zníženej mužskej plodnosti (strava, stres, sedavé zamestnanie, obezita, časté vystavovanie semenníkov teplu či žiareniu - notebook v lone, mobil vo vrecku na nohaviciach, práca pri sporáku, častá sauna, priliehavá spodná bielizeň..., fajčenie, alkohol, anaboliká, kofeín, antidepresíva, varikokéla v detstve) sa často zabúda na fakt, že zmena životného štýlu, užívanie doplnkov stravy atď. sa na kvalite spermiogramu prejaví najskôr o dva až tri mesiace. Príčiny ženskej neplodnosti sú vo väčšine prípadov úspešne odstrániteľné.

Na neplodnosti je zaujímavé to, že často ju nedokážeme pri konkrétnom páre zdôvodniť. Vtedy môže platiť, že neplodnosť je viazaná len na danú dvojicu (obaja partneri by s iným partnerom mohli splodiť potomka bez problémov, ale spolu veľmi ťažko).

Umelé oplodnenie

Keďže stúpa počet mužov s nepotešujúcim spermiogramom (kvalita spermiogramu Európanov v priemere klesá ročne o 1%) a ten začína prevyšovať počet žien aj po terapii neschopných donosiť zdravé dieťa, je často "nutné" hormonálne stimulovať dozretie viacerých vajíčok ženy vo vaječníkoch, odobrať ich, in vitro do nich injektovať po jednej schopnej spermii (pokiaľ je spermiogram v poriadku, vajíčka sa kultivujú so vzorkou zdravých spermií), pár dní embryá kultivovať a sledovať (predimplantačná genetická diagnostika), a potom tie najvhodnejšie zaviesť do maternice ženy (väčšinou sa nezahniezdia všetky). Nevhodné sa zlikvidujú, zvyšné vhodné sa nechajú zmraziť, zlikvidujú sa, alebo sa použijú na výskum kmeňových buniek (ak to vôbec umožňuje platná legislatíva štátu). Ak žena nedonosí plod, zmrazené embryá slúžia ako materiál pre ďalší transfer embryí. Ak tehotenstvo skončí pôrodom zdravého dieťaťa/zdravých detí a žena už viac netúži otehotnieť, zmrazené embryá slúžia iba ako rezerva pre prípadnú liečbu súrodenca kmeňovými bunkami, a potom sú zlikvidované. Už badať niekoľko etických problémov. Ďalší pribúda vtedy, ak žena nemá zdravé vajíčka alebo sa jej vôbec netvoria, no je schopná prijať embryo a vynosiť plod, ktorý pôvodne vznikol splynutím spermie partnera a vajíčka darkyne. Opačná situácia sa stáva, ak je muž totálne neplodný (nemá ani jednu životaschopnú spermiu).

Chybou je už samotné anonymné darcovstvo vajíčok/spermií. Každé dieťa má právo na biologických rodičov. Samozrejme, nie každému dieťaťu to je dopriate, ale iná situácia nastáva vtedy, ak budúci rodič takticky, plánovane oberá dieťa o toto právo výmenou za falošný dobrý pocit a finančnú odmenu.

Predovšetkým ide o zásah človeka, ktorý rozhoduje o tom, ktoré vajíčko a embryo budú vhodné a ktoré nie (v tele ženy pravidelne dozrieva a ovuláciou sa vyplavuje väčšinou len jedno, ale zato to najvhodnejšie vajíčko), ktorá spermia bude tou "vyvolenou," on sám môže pri nešikovnej manipulácii niektoré embryo poškodiť, náhradná matka nie je biologickou matkou dieťaťa, lebo vajíčko poskytla darkyňa (dieťa sa stáva predmetom obchodu či dohody s tretími osobami), ale ona sa ako biologická matka cíti, lebo dieťa vynosí a porodí (plod ovplyvňuje matku, tehotenstvo jej spôsobuje hormonálne a psychické zmeny), ak sa ako matka necíti, tiež to nie je dobré (dieťa vníma, že je nechcené), embryá, ktoré sa príliš nepozdávajú (a pritom môžu byť v poriadku) alebo nadbytočné embryá sa skôr či neskôr zlikvidujú atď. Za vysoko finančne ocenenou službou tzv. surogátneho materstva (pokiaľ to platná legislatíva štátu umožňuje), stojí väčšinou evolučne zakotvená túžba mužov ("samcov") odovzdať vlastný genetický materiál za každú cenu. Je to citeľné aj pri homosexuálnych pároch. Žiadne tehotenstvo nie je bez rizika, a potom kto nesie zodpovednosť za prípadné poškodenie zdravia až úmrtie náhradnej matky?

Hoci túžba rodičov (najmä mužov) po dieťati s ich genetickou výbavou je bezhraničná a pochopiteľná, a umelé oplodnenie je takmer vždy a všade prezentované v tom najlepšom svetle - aby sme nevzbudili ani jednu pochybnosť, aby sme nezranili city a nesklamali potreby zúfalých rodičov (lebo nejde o malé peniaze), neexistuje umelé oplodnenie bez umelej selekcie, "odpadu" a etických otáznikov.

Z morálneho a teologického hľadiska sa nevypláca experimentovať s ľudským životom, usilovať sa ho nejako regulovať, zasahovať doň, hľadať hranice a posúvať ich. Dnes nás to pokúša mať zdravé vlastné dieťa za každú cenu. Zajtra nás to môže pokúšať mať dieťa so zelenými očami, kučeravými vlasmi, plnými perami a tými najlepšími telesnými proporciami. Možno v minulosti, keby aj mali ľudia možnosť vykultivovať si dieťa v skúmavke, tak by to odmietli, pretože si vážili a rešpektovali dar prirodzene počatého života, boli si vedomí pominuteľnosti bytia, boli vďační nielen za to, čo mali, ale i za to, čo nemali. Svoj prípadný hendikep nevnímali ako prehru, poníženie, ale využívali ho pre dobro iných, nie na ešte väčšie zaoberanie sa sebou a hrdé uzatváranie sa do seba (teda pokiaľ šlo o prostých ľudí, nie o osoby, ktoré sa za každú cenu šplhali po spoločenskom rebríčku vyššie a vyššie alebo sa ich postavenie dedilo). Dnes mnohí rodičia majú biologické deti počaté rôznym spôsobom, ale nedokážu z nich vychovať šťastné, citovo stabilné, osobnostne silné a samostatné jedince schopné budovať zdravé vzťahy. A vždy keď človek dneška aktuálne "vraždí" pre nejaký cieľ (na ktorý je slepo zameraný), o chvíľu má ďalší, pre ktorý je ochotný "vraždiť." Ak nám z našej stavebnice plánov život vyberie jednu kocku, rúca sa nám celý svet. Uspokojíme sa azda len s tým, čo veda už ďalej nepustí, lebo súčasné poznanie to neumožňuje. Koľkým ľuďom život vezme viacero "kociek," a stále ďakujú za dar života, ktorý žijú rovnako kvalitne a šťastnejšie ako tí, ktorí majú všetko podľa priania. Sme posadnutí dokonalosťou a myslíme si, že už iba toľko nám stačí, aby sme boli dokonale šťastní. Život však nebude nikdy dokonale naplnený, pretože nás vyvedú z rovnováhy nové túžby, potreby, prekážky, choroby, pády, omyly, odchody, sklamania, nepredvídateľné a neovplyvniteľné okolnosti, a napokon i vlastná smrť.

Sú bezdetné manželstvá alebo manželstvá s adoptovaným dieťaťom menejcenné alebo odsúdené na zánik? Určite nie, ale my chceme zažívať vo všetkom dokonalosť podľa seba, inak sa cítime nekompletní alebo ako tí, ktorí v porovnaní s inými prehrali. Namiesto toho, aby sme sa zamýšľali nad tým, prečo medziľudské vzťahy nefungujú tak, ako by fungovať mali, prečo manželstvá a rodiny zlyhávajú, chceme vyhrávať a za každú cenu byť tí lepší, nelíšiť sa a hlavne mať všetko, lebo bez toho to už nie sme my (rúca sa nám celý svet). Jednoducho sme konzumní egoisti nastavení na plnenie cieľov, nie na napĺňanie osobného poslania (ktoré môže byť odlišné od života a cieľov väčšiny, ale môže byť minimálne rovnako uspokojujúce, ak ho nebudeme neustále odmietať či podceňovať).

Záver

Plod (od 9. týždňa gravidity) má vytvorené všetky orgány, ktoré v ďalších týždňoch a mesiacoch intrauterinného vývinu už iba rastú a zrejú.

Celosvetovo dnes už možno hovoriť o státisícoch (možno o milióne) zmrazených ľudských embryí, a teda základov budúcich ľudských bytostí, ktoré by po narodení mohli vytvoriť samostatný štát! Ponúknuť ich ženám, ktoré nemôžu počať, ale môžu vynosiť dieťa? Problematické. Použiť ich na výskum kmeňových buniek? Ľudské embryá predsa nepožívajú rovnakú dôstojnosť ako tie zvieracie, aj keď ich už nikto nechce. Keďže sa prakticky neuchovávajú donekonečna, likvidujú sa (kryostaty nezaberajú veľa miesta, ale biologický materiál v nich sa po desiatkach rokov likviduje, pretože stúpa riziko poškodenia, po smrti biologických rodičov by embryá nemali komu patriť atď.).

Všetky kryoprotektíva a samotná kryokonzervácia sú potenciálne teratogény a môžu poškodzovať genetický materiál. I malé a nezreparované poškodenie v dôležitých úsekoch kódujúcich častí DNA môže mať vážny následok a prejaviť sa v somatickom, psychickom alebo psychosomatickom postihnutí či metabolickej poruche. Musíme si uvedomiť, že metódy asistovanej reprodukcie generujú neprirodzené prostredie pre najcitlivejší biologický materiál, s ktorým narábame, a že zasahujeme do prirodzenej selekcie organizmu, či už sa to týka spermií, vajíčok alebo embryí. Niektoré ochorenia by sa prirodzenou cestou nepreniesli, napr. delécie v oblasti AZF - azoospermia factor, ktorá je zodpovedná za mužskú spermiogenézu (túžba páru mať vlastné dieťa za každú cenu si vyžiada neplodného syna). Podobne sa môžu umelo preniesť iné chromozómové či génové mutácie. Riziko pri IVF + ET zmenšujú moderné metódy prenatálnej diagnostiky (skríning vážnych genetických ochorení aj na blastomérach embrya), ale nepoznáme len vážne genetické poruchy a tie ostatné nemožno vylúčiť. Argumentovať tým, že chyba sa môže stať aj pri prirodzenej selekcii, je príliš alibistické.

Úspešnosť žiadneho centra asistovanej reprodukcie nie je 100%, ale skutočné percento vám nikto nepovie (je oveľa nižšie, než je prezentované v reklame konkrétneho centra, nižšie, než sú očakávania párov či samotných žien). Dokonca nezáleží na tom, koľko embryí je transportovaných do maternice. Ak má prísť úspech, príde aj s jedným, ak nie, nepomôžu ani tri naraz.

Dostane sa pomoc pri počatí vytúženého dieťaťa tým párom a ženám, ktoré ju skutočne potrebujú? Koľko celebritných žien a homosexuálnych párov dokáže zneužiť surogátne materstvo? Je vôbec surogátne materstvo morálne, alebo prináša množstvo sporných otázok a problémov, pred ktorými úmyselne zatvárame oči? Kde sú hranice? Ak sa spustí vlak s ťažkým nákladom bez bŕzd dole kopcom, už ho žiadna prekážka nezastaví. Tak, ako sa dnes vo veľkom zneužíva možnosť interrupcie na súkromných klinikách bez "zbytočných" otázok klientkam, tak sa môže stále viac a viac zneužívať asistovaná reprodukcia (pre zachovanie vlastného pohodlia a v túžbe zvoliť si pohlavie potomka a žiadané znaky). Je správnejšie viesť neplodnosťou zlomeného človeka viac psychologicky alebo medicínsky - až pokiaľ pustí vedecké poznanie? A vôbec každého zraneného človeka, ktorý je aktuálne nastavený len na jeden cieľ. Možno by i ľuďom, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu mať vlastné dieťa, nezaškodilo popremýšľať nad tým, či sa skutočne nejedná o egoistickú túžbu alebo mylný spásonosný krok v osobnom nešťastí, pretože urobiť život dieťaťa plnohodnotnejším a krajším nezávisí od toho, či má alebo nemá náš genetický materiál. A pritom dnes nie je málo detí na svete, ktoré čakajú na zážitok skutočnej lásky.