Ako sa učiť milovať bez žiadostivosti

Ako sa nezblázniť zo zamilovanosti, ktorú nie je možné rozvíjať v partnerstve?

Žiadostivosť je potrebné skúmať, nie sa jej oddávať alebo ju potláčať... 

Sexuálna žiadostivosť človeka vychádza z erotického pudu akoby zbaveného rozumovej kontroly. Niekto túto žiadostivosť vyprovokuje svojím správaním, iný výzorom a ďalší už len tým, že existuje. Žiadostivý vie byť panic, ale i muž, ktorý je pravidelne sexuálne uspokojovaný.

Kedy sme ale my muži žiadostivejší? Majú existovať v erotických túžbach hranice? Je možné, potrebné či zdravé budovať neerotické vzťahy aj s ľuďmi, ktorí nás rôznym spôsobom priťahujú?

V ďalšom texte sa budeme rozprávať o ľuďoch bez zvyku správať sa sexuálne ako zviera, ktoré má sex pri každej príležitosti s hocikým ďalším, kto sa nechá zviesť a potom sa ich cesty rozchádzajú. Pretože žiadostivosť sa nevyhýba ani nám - tým, ktorí sa považujeme za umiernenejších či tých s vyššou úrovňou morálky, sebakontroly.

Žiadostivosť môže byť spojená so sexuálnou závislosťou, so zvykom dívať sa na človeka príliš povrchne, ale aj s citovou náklonnosťou - milujúcimi sa dušami, ktorým chýba už len spojenie tiel. V niektorých je sexuálna túžba tak dlho alebo tak úspešne potláčaná s pestovaním pocitu viny a hanby, že už to jednoducho pod silným tlakom a v tejto neslobode, nezhode medzi raciom a túžbou tela musí prasknúť. Vtedy vie človek v priebehu niekoľkých mesiacov dohnať to, čo nemal roky alebo celý život. A my kresťania navyše zvykneme sex spájať s hriechom, akoby ten bezhriešny ani neexistoval. Pokiaľ sú zdeformované naše vzťahy, môže byť zdeformovaná aj naša sexualita. A pokiaľ sme nezažili takmer žiadnu alebo sme zažili tabuizovanú sexuálnu výchovu doma, je možné, že našu sexualitu zdeformuje sexuálnej pestrosti otvorený svet s konzumným pohľadom na človeka, pokriví sa modernými normami, ktoré sa človeku dneška celkom hodia (veď napokon ich kreuje on sám a prispôsobuje dobe), nakoľko ospravedlňujú jeho žiadostivosť a posilňujú trend individualizmu.

Sme žiadostivejší vtedy, ak v našom živote niečo prestalo fungovať, nikdy sme nezažili iný pohľad na vec, naplnenie v kľúčovom vzťahu, niečo nefungovalo nikdy. A tak to niečo sme vyplnili aj sexuálnym pudom, ktorý sa znásobil, na ktorý sa upíname a ktorý nám ako jediný prináša maximum uspokojenia aspoň na chvíľu a aspoň na chvíľu nám pomáha zažívať akúsi eufóriu (na ktorú o chvíľu nadviaže predchádzajúci vnútorný nepokoj alebo je ešte väčší).

Tak ako aj v každej inej oblasti života, aj v sexualite by sme si mali prechádzať tréningom, ktorý býva celoživotný. Nie je to len o sebakontrole, ale napríklad aj o chcení milovať viac, zaujímať sa viac aj o ľudí, ktorí ma jednoducho nevzrušujú. Ďalej pomáha neuzatvárať sa do seba a nezaťažiť sebou jediného človeka, s ktorým nechceme, ale potom už akoby musíme prekročiť hranicu, lebo sme zašli príliš ďaleko. Inými slovami - prekročili sme hranicu skôr, ako medzi nami došlo k sexu. A zvyčajne zachádzame príliš ďaleko vtedy, ak do nášho vzťahu nevpustíme nikoho ďalšieho. Možno vďaka okliešťujúcej výchove vnímame erekciu či šteklenie penisu pri čomkoľvek príjemnom ako niečo, čo sa medzi priateľmi nemá stávať. Lenže tento telesný prejav nie je automatickým vyjadrením toho, že si s ním chcem alebo musím eroticky užiť a vypustiť paru. A nie je ani vyjadrením mojej "čudesnosti" či extrémnej vzrušivosti. Stáva sa to totiž aj pri ľuďoch, s ktorými sex jednoducho mať nemôžem - je to neprípustné morálne alebo inak, alebo by to prakticky nebolo možné.

Človek potrebuje prijať svoju sexualitu, inak pocity viny a hanby v nej ho budú sprevádzať do konca života. Pocity viny a hanby za veci, ktoré si nevybral alebo ktoré nezvláda, akurát vďaka tabuizovaniu témy nadobúda dojem, že je jeden z mála ľudí, ktorých ich sexualita ovláda.

Ak mám rád svoje vlasy, oveľa radšej si ich češem. To isté platí aj o sexualite. Mať sa rád aj so svojou sexualitou, či už väčšinovou alebo menšinovou, predchádza ochote s ňou pracovať. Ide o prvý a väčšinou najťažšie uskutočniteľný krok. Druhým krokom je byť vzťahovo a emocionálne naplneným, pretože to ma robí v mojich túžbach slobodným a môjmu sexu dáva nový rozmer. Nemať sex ma nepáli a stávam sa pánom nad svojimi túžbami.

Nepoznám zdravého muža, ktorý by neocenil svoj fyzický orgazmus. Zato poznám veľa mužov, ktorí dlhšie trvajúci a kvalitný orgazmus duše vyhľadávajú a oceňujú až v dobe, kedy toho fyzického nie sú schopní. Čuduj sa svete, ten duševný môže byť u zdravého mladého muža spojený aj s erekciou, ktorá vtedy nemá nič spoločné s prípravou na sexuálny akt. Ako chápať duševný orgazmus? Ide o stav maximálneho naplnenia v danom vzťahu, splývania duší, čo nie je limitované konkrétnym vzťahom. Kresťania to často vidia (chcú vidieť jedine) v manželstve - kvalitatívnom vrchole medziľudského vzťahu, bez dosahovania či zažívania ktorého sa ľudia majú (musia) cítiť menejcenne.

V čom je potom zrada žiadostivosti, ak moja túžba, ba dokonca fyzické vzrušenie nie sú problémom? Že si dovolím dostať sa do stavu, kedy ma začne ničiť to, že s danou osobou nemám či nemôžem mať sexuálny kontakt. Ale aj to, ak sa sexu urputne bránim a pre mňa samého, ktorý to odmieta, nejde o spracovanú záležitosť, ale o neustály a unavujúci boj. Stačí útlm sebakontroly alkoholom alebo slabá chvíľka druhej osoby a moje boje sfúkne ako prievan domček z kariet. Namiesto toho, aby som svoje myšlienky a predstavy pochopil ich potlačím, zle si ich vysvetlím alebo ich spolu s pohľadmi prestanem kontrolovať, pretože ma príjemne tu a teraz šteklia. Môžem byť unavený z iných vnútorných bojov, zasluhujúc si relax. Výčitky prídu až neskôr a v tomto kolotoči sa napokon stratím, otvorím sa sexu alebo sa uzavriem pred svetom.

Sú vzťahy, ktoré sexuálny kontakt neposúva do perspektivity, ale vyblokuje ich z nej. Ale vždy zostáva aktuálna otázka, prečo mám trpieť, ak nemienim prísť o daný kontakt - môj život bez neho by stratil doterajší zmysel. Možno tu treba hľadať odpoveď na môj problém. Ak na jednej osobe stojí moje všetko, nie som nútený otvárať sa iným ľuďom, hľadať, meniť svoj pohľad na niekoho iného, možno toho, kto ma mal vždy rád, ale ja som ho nepotreboval vidieť alebo som uprednostnil iného. V hlave mám iba jedno a moja radosť sa mení na boj a strach - čo bude so mnou bez neho, s ním bezo mňa, s nami bez sexu či po ňom. Slobodný vzťah sa razom zmení na jednostrannú až obojstrannú závislosť s hranicami, ktoré akurát tak mučia, alebo parazitizmus na čase, priazni a pochopení toho druhého a najmä jeho. Začnem mu byť podobným, aby som si poistil jeho prípadný únik. Začnem ho brániť, zbožšťovať, popierať seba. Vsugerujem si jeho krehkosť a neschopnosť žiť bezo mňa.

Mladý a neskúsený muž sa často domnieva, že orgazmus či sex je ako nebo. Skúsený pár vie, že partnerský vzťah nie je ani pri najlepšom sexe nebom. Tu ma napadá myšlienka, ako zrejeme v schopnosti vnímať a žiť lásku a ako sa náš duch postupne odpútava od príliš telesnej, povrchnej až mylnej predstavy neba.

Čo je vlastne nebo? Z biblických opisov neba vieme, že v nebi sa ľudia neženia, nevydávajú a teda sa ani nijako eroticky nepotešujú a predsa sa cítia blažene. Nebo sa zrejme najviac podobá pozemskému priateľstvu, v ktorom môžeme dozrievať pre nebo a spoločne hľadať a poznávať Boha. Spolu tu, spolu naveky.

Priateľstvo dopĺňa manželstvo najmä v čase, kedy sa manželia ešte nestali skutočnými priateľmi. A tak kvalitné priateľstvo je ako manželstvo na vyššej úrovni lásky. Milovať priateľa znamená túžiť po jeho úsmeve, robiť ho šťastným, i keby to malo znamenať nechať ho ísť. V priateľstve nie je možné napĺňať potrebu erotickej intimity, ktorú zvykneme zakrývať za nevinné objatia, držanie sa za ruky. Je to akoby sme sa chceli vždy stopnúť v predohre a tváriť sa uspokojene dovtedy, kým si uvedomíme, že nám chýba pokračovanie. V tom prípade radšej rovnými nohami do partnerstva (hoci na nás budú ukazovať prstom) a možno pri niekom a zrejme niekedy neskôr v živote dozrieť v kompetentnosti budovať skutočné priateľstvo, v ktorom už skutočne nechýba nič viac. Ak do toho istého priateľstva časom nedospeje hoci aj manželský pár, väčšinou ich už spolu drží len zotrvačnosť alebo rozvod klope na dvere. Ty môžeš do toho stavu dospieť rovno a nemusíš mať obavy, že si niečo v živote preskočil, obmedzil sa alebo sa v živote pripravil o niečo dôležité. Pretože toto je dôležité! Potom už aj spomínané objatia a iné nevinné fyzické prejavy nebudú o tom, že sú maximom, čo vo fyzickej intimite môžeš, ale prídu spontánne vtedy, keď budú potrebné a bez toho, aby ťa rozrušovali či zneisťovali. Najdôležitejšie je zrejme to, aby človek netúžil použiť priateľstvo ako imitáciu partnerského vzťahu, čakajúc od neho to, čo je možné zažiť iba tam. Priateľstvo by však malo byť krásne v tom, že nie je zväzované ani ovplyvňované sexuálnou žiadostivosťou, čo mu dáva nový rozmer a možnosti, ktoré v partnerskom vzťahu hlavne prvé roky často zviazaní očakávaniami a pravidlami nás ani nenapadne objavovať. A bonusom je rovnaká kvalita duševných orgazmov, ktoré nikdy netrvajú len pár sekúnd.