Rozdelenie a charakteristika nelegálnych drog

Ilegálne drogy

Predstavme si, keď rok aktívneho fajčenia tabaku spôsobí to, že i keď človek prestane fajčiť, telo potrebuje ešte ďalších päť rokov nato, aby sa detoxikovalo, zbavilo sa nahromadených škodlivín. Čo urobí s telom každá iná droga?

Drogy kanabisového typu (marihuana a hašiš)


Zdroje drogy: Základným zdrojom marihuany je konope siate (Cannabis sativa var. americana alebo ruderalis), ktoré sa vyskytuje vo viacerých varietach. Zdrojom hašišu je predovšetkým Cannabis sativa var. indica. Marihuana sa pripravuje z vysušených listov a kvetov konope, niekedy po špeciálnej fermentačnej úprave. Najvyššiu koncentráciu na účinný alkaloid THC (delta-9-tetrahydrokanabinol) majú najmä mladé listy a kvety. Hašiš sa v tuhom stave na trhu objavuje vo forme tvrdých lisovaných kociek svetlohnedej až tmavohnedej farby. Inokedy sa lisuje do tyčiniek či platničiek. Marihuana sa drví do podoby tabaku v prípadoch klasického užívania fajčením, inokedy sa môže vyskytovať aj v podobe vysušených listov pre potreby vylúhovania v čaji či alkohole.

Klasickou formou aplikácie marihuany a hašišu je fajčenie s typickými dychovými exkurziami hlbokých nádychov, zadržaním dychu a výdychu. Už ani v strednej Európe nie je zriedkavosťou fajčenie marihuany pomocou vodnej fajky (nargilé), či prostredníctvom rôznych ochladzujúcich uzavretých zariadení v snahe opakovane koncentrovať marihuanový dym pre ďalšie vdychovanie. V poslednej dobe je čoraz častejšou formou aplikácie marihuany jej rozpúšťanie v tukoch či alkohole, prípadne aj používanie marihuany ako prísady k jedlám.

Účinky: Kanabinoidy spôsobujú po aplikácii miernu eufóriu s častými chybami vnímania (ilúzie, pseudoilúzie). Drogou akútne ovplyvnený jedinec obyčajne vie spočiatku ovládať svoje "výlety", pričom prežívanie reality je popisované ako radostnejšie a bezproblémovejšie. Záchvaty smiechu, emočné výbuchy sprevádzajú komunitné užívanie marihuany či hašišu. Veľmi podstatnou, psychologicky podmienenou skutočnosťou opakovaného užívania marihuany, predstavujú väzby na špecifické kultúrne prostredie s výberom počúvanej reprodukovanej hudby, štýlom obliekania či spôsobom života. Peristatické faktory, t.j. faktory vplyvu skupiny, okolia, kultúrnych štýlov a iných sociologických aspektov sú často dominantné v budovaní psychickej zložky závislosti od drog kanabisového typu. Kanabinoidy vykazujú pomerne nízku fyzickú závislosť, avšak z psychologického hľadiska predstavujú bránu do "chemického raja", čo dokazujú štatistiky liečených pacientov, ktorí svoj prvý kontakt s drogou zažili práve v opojení marihuanou či hašišom. K fyzickým príznakom akútneho ovplyvnenia drogami z konope patrí výrazné prekrvenie očných spojiviek, zvýšená frekvencia srdca, sucho v ústach, nekonštantné pocity na zvracanie, zvýšený apetít (k jedlu) v rôznych kombináciách, či naopak nechutenstvo. Konzumenti drog z konope popisujú paradoxné vnímanie plynúceho času, ktorý sa zdanlivo predlžuje, čo neraz výrazne mení schopnosť orientácie v čase a v priestore. V súvislosti s marihuanou sú popisované aj príznaky v zmysle akustických alebo vizuálnych halucinácií.

Zdravotné riziká zneužívania drog z konope: K rizikám v zmysle poruchy psychických funkcií patria najmä spočiatku maskované poruchy integrity osobnosti najmä u predisponovaných osôb. Vyskytuje sa taktiež introvertovanosť, citová otupenosť. Z porúch telesných funkcií sa vyskytujú najmä časté zápalové ochorenia dýchacieho systému (chronické zápaly priedušiek a periférnych dýchacích ciest) až rakovina, ako aj atrofický emfyzém (rozdutie) pľúc u mladých osôb, s neskorými fatálnymi dôsledkami na kardiorespiračný systém, znížená plodnosť a potencia, znížená imunita organizmu.

Príznaky užívania marihuany:

- sladká vôňa z dychu, vlasov, odevu

- euforické stavy (chichotanie sa, neopodstatnený smiech)

- krvou podliate oči

- kašeľ, dráždenie na kašeľ

- zvýšená chuť do jedla

- značné zrýchlenie tepu

Alkohol, tabak a marihuana sú najčastejšími vstupnými bránami do sveta tvrdých drog.

Halucinogény

Jedná sa o psychoaktívne látky, kde patria psychedeliká (LSD, DMT, psilocybin, meskalín a i.), disociačné drogy (napr. PCP, ketamín) a delirogény (zdrojom je napr. ľuľkovec zlomocný, blen čierny, vysoké dávky niektorých farmaceutických drog). Spôsobujú poruchy vnímania, niektoré i vedomia.

meskalín

- izolovaný z kaktusu "Peyote"

psylocibín

- izolovaný z huby lysohlávka (Psylocibe sp.)

DMT

- izolovaný z kaktusu "Ayahuasca"

LSD

- najsilnejšia psychoaktívna látka

- už malé množstvo LSD spôsobuje: eufóriu, závraty, nutkavý smiech

- vyššie dávky LSD spôsobujú: poruchy vnímania, videnie zmenených tvarov a farieb, silné, dlho sa vracajúce halucinácie, stratu kritického posúdenia svojich schopností (aj človek, ktorý nevie plávať sa vrhne do vody a pod.), možná agresivita voči okoliu vplyvom halucinácií

Účinky trvajú niekoľko hodín.

Efekt znovuvzplanutia - "flash - back efect"

Utlmujúce drogy

Drogy opiátového typu (kodeín, morfín, heroín)

Historický prehľad: Slovo ópium je odvodené z gréckeho "opion" čo znamená maková šťava. Je to historicky prvá narkotická droga, ktorá je odvodená od orientálneho maku Papaver somniferum. Prvý historický dokument s opisom šťavy z makovíc sa nachádza už v starom sumerskom texte asi 4000 rokov pred Kristom. Ópium bolo úspešným obchodným artiklom za čias Peržanov a Feničanov. V egyptských pyramídach sa objavili nádoby s elixírmi zabudnutia na báze ópia. V Európe sa ópium objavuje až v období renesancie. Nemecký prírodovedec a filozof Paracelsus pripravil prvý polosyntetický preparát k medicínskemu využitiu rozpustením ópia v alkohole s názvom laudanum. Nemecký lekárnik Fridrich Wilhelm Sertürner izoloval zahustenú šťavu z makovíc, z ktorej vytvoril síranovú, chloridovú a octanovú soľ a dal jej názov morfium. Tento významný rastlinný alkaloid sa stal neoddeliteľnou súčasťou mnohých liečiv. Pojem morfinizmus sa spája s obdobím občianskej vojny v USA a vznikol pri podávaní vysokých dávok morfia raneným vojakom. V roku 1898 sa podarilo syntetizovať z morfínu novú polosyntetickú látku heroín, pôvodne ako liek proti kašľu. Lieky na báze ópia sa začali vyrábať vo veľkom. Dokonca aj na Slovensku vznikla v roku 1941 "Morfínka Hlohovec" alebo Slovenské alkaloidy, uč. spol. V Nemecku bol počas 2. svetovej vojny vyvinutý Metadon, u nás boli a sú známe preparáty na báze morfínu ako Dolsin či Valoron.

Zdroje drogy: Mak siaty (Papaver somniferum var. album) predstavuje základný a prirodzený zdroj ópia a jeho derivátov. Výťažnosť a množstvo účinných alkaloidov v rastline maku závisí od jej fytochemických vlastností, ktoré sú podmienené geografickou lokalitou a klimatickými podmienkami. U nás rastie mak vlčí (Papaver rhoeas), ktorý neobsahuje nijaké potenciálne využiteľné alkaloidy. Najvýznamnejšia lokalita sveta na pestovanie maku je Zlatý trojuholník: Thajsko, Barma, Laos, ale okrem toho aj Čína, India, Turecko a Pakistan.

Spôsoby užívania: Surové ópium sa fajčí v drevených, hlinených alebo sklenených vodných fajkách, a to v ležiacej polohe, pretože sprievodným príznakom fajčenia ópia je pocit na zvracanie. Morfín vykazuje dobrú rozpustnosť vo vode, preto sa aplikuje injekčne, a to podkožne, vnútrosvalovo, resp. vnútrožilne. Heroín sa vpravuje do organizmu podkožne (aj tzv. skin popping - viacsmerné vpravovanie pod kožu z jedného vpichu), vnútrosvalovo a vnútrožilne (mainline).

Účinky: Účinky opiátových derivátov drog spôsobujú rýchly euforizujúci efekt, hlavne po injekčnom podaní. Typickým prejavom akútneho ovplyvnenia drogou sú letargické stavy prežívané v pasívnej polohe s výskytom porúch vnímania (halucinácie, ilúzie). Opiáty sú klasickou drogovou skupinou slastného zabudnutia. Z telesných prejavov dochádza k poklesu frekvencie srdca a ventilácie. Dochádza k zvýšenému poteniu, svrbeniu pokožky, bolestiam hlavy. Typickým príznakom je výrazné zúženie zreníc v priebehu akútneho ovplyvnenia drogou.

Zdravotné riziká zneužívania opiátov: Jednorazové podanie opiátov sa vyznačuje vysokou mierou variability účinkov. Nie každý ľudský jedinec reaguje na opiáty rovnako. Po krátkodobej eufórii sa môže dostaviť ťažký depresívny stav a úzkosť. V súvislosti s aplikáciou heroínu po prvýkrát sa vyskytuje aj riziko náhlej smrti. Táto eventualita je vysvetľovaná neschopnosťou organizmu prijať a spracovať akékoľvek, aj minimálne množstvo heroínu (tzv. idiosynkratický efekt). V prípadoch rozvinutých závislostí dochádza k postupnej strate fyzickej výkonnosti, vyskytujú sa ťažké poruchy pamäti, egocentrizmus, zvýšená únava, záchvaty úzkosti, paranoidné stavy, zápchy či naopak tzv. heroínové hnačky, neschopnosť vôľou riadeného správania sa, poruchy menštruácie, ťažké zápalové postihnutie v miestach aplikácie drogy. Významným rizikom komunitného spôsobu života konzumentov heroínu je výskyt najmä chronických zápalových ochorení pečene (hepatitída typu C, ale aj B, či iné krvou prenosné hepatitídy) pri používaní spoločných injekčných ihiel. Riziko šírenia HIV infekcie je štatisticky omnoho významnejšie u ľudí závislých na heroíne.

Abstinenčné príznaky sa v prípade opiátov, najmä heroínu, vyskytujú po 4 - 8 hodinách. Abstinenčný syndróm je typický najmä výrazným slzením, vodnatým výtokom z nosa, studeným potom, zvýšenou frekvenciou srdca, husou kožou, vydesením, dezorientáciou a celkovou vyčerpanosťou. V tomto stave sa často vyskytujú záchvaty nekontrolovanej agresie namierené proti okoliu, ale aj proti sebe, preto sa nikdy neodporúča zostávať osamote s človekom drogovo závislým od heroínu.

Príznaky užívania heroínu a jeho pôsobenie na organizmus:

- masívne chudnutie

- hučanie v ušiach

- poruchy spánkového rytmu

- nechuť v aktivite

- vyhľadávanie samoty

- činnosť - chaotická, neproduktívna

- paranoidné stavy

- predvádzanie sa

Abstinenčné príznaky (po 4 až 8 hodinách):

- nepokoj

- depresie

- potenie

- pocity chladu a zimnice

- slzenie

- nádcha

- silné bolesti svalov, kĺbov a vnútorných orgánov

- hnačky

- poruchy vedomia

Na heroín si človek navykne po prvej, resp. po druhej aplikácii do tela (ak po nej vôbec ostane nažive).

Povzbudzujúce drogy

Kokaín

- prírodným zdrojom je rastlina Erythroxylon coca

- silné euforizačné účinky

- lokálne anestetikum

- potláča únavu

- zvyšuje psychickú a fyzickú výkonnosť

CRACK

- odvodený od kokaínu

- okamžité účinky

- vysoká toxicita

- rýchla závislosť

Drogy amfetamínového typu (Extáza, Yaba, Ice, Speed...)


Historický prehľad: Prvá známa skupina látok bola odvodená od efedrínu (Ephedra equisetina, Nagaio 1887). V roku 1930 bol na trh uvedený amfetamín ako liek proti opuchu sliznice nosa pri nádche a taktiež na liečbu narkolepsie (chorobnému spánku) či parkinsonizmu. Počas 2. svetovej vojny zohrali látky skupiny amfetamínov významnú úlohu pri preletoch amerických bojových lietadiel ponad oceán ako životabudič (proti únave a spánku). V povojnovom období sa tieto látky veľmi rýchlo rozšírili najmä v prostredí manažérov v snahe zvyšovať mentálne výkony, odstraňovať trému a eliminovať únavu. V šesťdesiatych rokoch sa aj v bývalom Československu objavili preparáty ako Fenmetrazin a Dexfenmetrazin. Oba preparáty boli vyrábané najmä pre odstraňovanie pocitu hladu v terapii obezity. V súčasnosti predstavujú drogy na báze amfetamínov novú generáciu psychoaktívnych látok, ktorých podiel na ilegálnom drogovom trhu sa postupne zvyšuje. S nástupom Pervitínu zaznamenali amfetamíny ohromný rozvoj a zdá sa, že v istej cieľovej skupine konzumentov drog bude táto drogová skupina hrať prím aj v najbližšej budúcnosti.

Zdroje drogy: Uvedená skupina drog v sebe zahŕňa liečivá s generickým a obchodným názvom a taktiež ilegálne vyrábané látky s názvami pochádzajúcich z drogových komunít. Drvivá väčšina týchto látok sa získava s využitím chemickej syntézy. Prírodné zdroje sú značne v úzadí. Patrí k nim napr. muškátový olej a rôzne roztoky a čaje z muškátového orecha. Na čiernom trhu sa amfetamíny predávajú pod názvami ako eye openers, uppers, wake-ups, speed, love drug, Ecstasy, dex, perník, péčko, piko, Ferdo. Označujú sa aj ako diskotékové drogy.

Spôsoby aplikácie: Amfetamíny sú jemne kryštalické prášky bez zápachu, ktoré vykazujú dobrú rozpustnosť vo vode aj v alkohole. Často sú v drogovej komunite kombinované do rôznych "vyskúšaných" mixtúr s inými liekmi, najmä s analgetikami (lieky proti bolesti). Najčastejším spôsobom aplikácie je perorálny vstup do organizmu, t.j. cez ústa. Výnimočne sa amfetamíny vpravujú priamo do krvného obehu. V ice forme sa dajú pomocou špeciálnych zariadení aj fajčiť ako tzv. killer drogy (metamfetamín).

Účinky: Amfetamíny patria z farmakologického hľadiska medzi psychostimulanciá. Po užití vedú k rýchlemu fyzickému a psychickému povzbudeniu, k pocitom extrapotencie k duševným aj fyzickým výkonom. Značne stimulujú psychomotorický nepokoj, čo ich predurčuje k výskytu (nielen) v prostredí tanečných klubov a diskoték. K fyzickým prejavom akútneho ovplyvnenia drogou patrí nepokoj, zvýšená frekvencia srdca, sucho v ústach, pocity búšenia srdca. K netypickým a nekonštantným prejavom patria nepravé halucinácie, stavy už videného a zažitého, pocity depersonalizácie a rozdvojenia osobnosti. Opakované expozície amfetamínmi vedú k stavom úplnej vyprahnutosti, nedostatku vôľového uvažovania a konania, nesústredenosti, neadekvátneho správania sa.

Zdravotné riziká zneužívania amfetamínov

Nebezpečenstvo psychostimulancií je predovšetkým v tom, že sú spoločnosťou akceptovateľnejšie ako tzv. klasické "tvrdé drogy". Užívajú sa cez víkend a masovo. Ich akceptácia mladou generáciou je omnoho vyššia ako napríklad akceptácia opiátov. Za zdanlivou relatívnou bezpečnosťou psychostimulancií sa skrýva riziko, ktoré ešte nie je objektivizované do úplných dôsledkov. Sú však už prvé štúdie o užívateľoch, ktoré hovoria o zvýšenom výskyte psychotických duševných porúch a tiež demencie aj u veľmi mladých jedincov. Taktiež je udávaný vysoký výskyt depresívnych porúch. V Anglicku v rokoch 1986 až 1996 zomrelo na priame následky užívania extázy 42 mladých ľudí. Takže možno zhrnúť, že hoci psychostimulanciá pôsobia na prvý pohľad ako menej škodlivé drogy, predsa len sú vlkom v ovčom rúchu.

Extáza

- silná psychická závislosť, rýchla tolerancia organizmu

Vyššie dávky alebo užívanie v kombinácii s alkoholom:

- zlyhanie činnosti srdca

- poškodenie ciev vplyvom hypertenzie

- strata vedomia

- mozgová mŕtvica

- infarkt

- dehydratácia

- upchatie artérií

Intenzívne užívanie:

- poškodenie mozgu a NS

- náladovosť vs. agresivita (striedanie pocitu eufórie s úzkosťou)

- striedanie hyperaktivity s útlmom

- zvýšená podozrievavosť s možnými katastrofálnymi následkami

Yaba, Ice, Speed

Malá dávka:

- nadmerné potenie

- zrýchlený tep a dych

- eufória

- umocnené zmyslové vnímanie, vnímanie farieb, zvukov, pocitov

- zhovorčivosť

- spolupatričnosť

- konzument pociťuje: príliv energie, stratu potreby spánku, dehydratáciu, vykonáva stereotypné pohyby

Nadmerná dávka:

- psychické napätie

- triaška svalov, kŕče

- nespavosť

- zvracanie

- horúčky

3 - 4 hodiny po odznení účinkov drogy sa dostaví únava, nervozita a bezradnosť.

Pervitín

- zvukové a vizuálne halucinácie

- vznik duševných ochorení

- smrť v mladom veku

Užívanie amfetamínov = postupná strata kontroly nad sebou samým.

Solvenciá

Drogy typu organických rozpúšťadiel (solvenciá)


V polovici minulého storočia sa na drogovej scéne USA a v niektorých štátoch Južnej Ameriky objavila nová drogová závislosť, ktorá sa pomerne rýchlo rozšírila aj za oceán, do Európy, a to vdychovanie organických rozpúšťadiel. Cieľovou skupinou tohto druhu závislosti sú najmä najchudobnejšie skupiny drogovej klientely. Uvedenú skutočnosť podporuje navyše fakt voľnej dostupnosti širokého spektra látok tejto skupiny. V osemdesiatich rokoch minulého storočia predstavovali práve solvenciá (organické rozpúšťadlá) prvý historický stret stredoeurópskych, postkomunistických krajín s drogovou scénou. Sniferi acetónu, či toluénu sa stali oficiálne ignorovanou skupinou obyvateľstva väčších československých miest. Solvenciá majú význam aj ako náhradná skupina drog s výskytom vo väzenských zariadeniach s možnosťou zaradenia väzňov do pracovného procesu.

Zdroje drogy: Bezproblémová dostupnosť je tým hlavným faktorom širokej rozmanitosti používaných látok z kategórie riedidiel, lepidiel, čističov pre domácnosť a podobne. Slangový výraz pre zneužívania solvencií je chronicky známy výraz "fetovanie", vo väzenských komunitách sa objavil aj výraz "klepanie".

Spôsoby aplikácie drogy: Hlavnou cestou aplikácie drog solvenciového typu je inhalovanie -vdychovanie výparov najčastejšie z namočenej tkaniny, vo výnimočných prípadoch priamo z fľaše riedidla či tuby lepidla. V stave akútnej intoxikácie solvenciami boli súdnymi lekármi popisované aj prípady vypitia riedidiel.

Účinky: Inhalovanie organických rozpúšťadiel vedie k pozvoľnému nástupu eufórie s pocitom odovzdania sa. Počas akútneho ovplyvnenia drogou dochádza k zmenám vnímania reality, vyskytujú sa pocity nadnesenosti, depersonalizácie, ale aj chyby vo vnímaní reality (ilúzie a pseudoilúzie). Akútne ovplyvnenie drogou končí obyčajne nástupom spánku. K telesným prejavom patria najmä pocity búšenia srdca, zvýšeného potenia, poruchy dýchania, zmeny v motorických funkciách a nápadné rozšírenie zreníc. K subjektívne popisovaným príznakom sa pridružujú pocity hučania v ušiach, závrate a rôzne neadekvátne čuchové vnemy.

Zdravotné riziká zneužívania organických rozpúšťadiel: Už pri prvom ataku organickým rozpúšťadlom môže dôjsť k náhlej smrti v dôsledku navodenia patologického rytmu srdca (malígna arytmia pri sudden sniffing death). Popisované sú aj príznaky udusenia pri chemickom dráždení hrtanu s nástupom kritického spazmu hrtanového svalstva. V stave akútneho ovplyvnenia drogou bývajú pomerne často pridružené lokálne poleptania kože, ale aj ústnej dutiny a ďalších anatomických častí zažívacieho traktu a nosovej sliznice. Dôsledky chronickej závislosti na organických rozpúšťadlách sú doslova otrasné. Opakované zneužívanie solvencií vedie k strate sociálnych kontaktov, k celkovej osobnostnej otupenosti najmä vo vzťahu k sociálnemu prostrediu. Stavy kritických výpadkov pamäti, poruchy reči, vnímania reality až po stavy delíria predstavujú najťažšie dôsledky rozvinutej drogovej závislosti z pomedzi všetkých drogových skupín. Solvenciá totiž rozpúšťajú tukové látky, čím narúšajú funkčné prepojenia nervovej sústavy, čo vedie k rýchlej deteriorácii psychiky (úpadok rozumových schopností). Slangový výraz "vygumovaný" je najpresnejším vyjadrením chronického stavu závislých na rozpúšťadlách. Stratové defekty na mozgu sú častým nálezom pri letálnej (smrteľnej) intoxikácií organickými rozpúšťadlami u konzumentov týchto drog. Okrem vyššie uvedených zmien sú časté ťažké poruchy imunitného systému, zmeny v zložení krvi, ťažké poruchy funkcie obličiek, ale aj celý rad neurologických príznakov (celkový tras, chronické bolesti hlavy a svalov, epileptické záchvaty).