Prečo nie análny sex?

Nakoľko o análnom sexe neexistuje veľa a už vôbec nie veľa hodnoverných štúdií, vytvára to priestor na šírenie rôznych pochybných informácií, ktorými sa análny sex skôr oslavuje, ako by bol opisovaný triezvo. Takéto štúdie navyše vznikajú veľmi ťažko, pretože témy netradičných sexuálnych praktík, ako aj sexuálneho, nie to ešte análneho zdravia, sú stále silno tabuizované. Takisto sa na malej vzorke ľudí ťažko niečo vyhodnocuje, nakoľko ťažko nájdeme čo i len dvoch ľudí, ktorí praktizujú análny sex rovnakým spôsobom a rovnako často, majú podobnú genetickú konštitúciu, imunitný systém a pôsobia na nich rovnaké exogénne faktory.

Pokiaľ máme na zreteli anatómiu a histológiu čreva, nemôžeme tvrdiť to, že análny sex je porovnateľný s vaginálnym, s tými istými rizikami a pomenovať zázračný lubrikant či zázračnú techniku, s ktorými sa nemusíme ničoho báť. Toto je zároveň pomôcka pre filter hodnovernosti textu, cez ktorý neprejde väčšina článkov na internete. Hoci nemôžem namietať proti tvrdeniu, že ak análny sex, tak veľa lubrikantu, pomalé pohyby a stopnutie pri akomkoľvek diskomforte, často vidím, že článok, pod ktorým sú niekedy podpísaní aj odborníci, úmyselne zahmlieva a v jednom som dokonca našiel, že hepatitídu typu B alebo A vyvoláva baktéria.

Dajme tomu, že sa budeme rozprávať o prípadoch vzájomne si verných partnerov (vylúčime pohlavne prenosné ochorenia, najmä HIV a karcinogénne typy HPV - hoci to, že ste teraz verní, neznamená, že HPV nemáte) a o prípadoch, kedy sa neskúšajú oveľa rizikovejšie praktiky, ako je napríklad fisting či nepoužívajú štandardné alebo aj neštandardné análne pomôcky. Takisto vylúčime prípady heterosexuálnych párov, ktoré po análnom sexe okamžite bez urobenia hygieny (alebo výmeny kondómu) vstupujú do pošvy alebo do úst (enterobaktérie, enterokoky, enterovírusy...).

Ale i tak. O análnom sexe sa veľa nehovorí. Jednoducho sa vníma ako legitímna sexuálna praktika a keby sa čo i len náznakom o ňom začalo hovoriť aj z tej druhej - možno nie práve zábavnej či rozkošnej strany, tak by sa mnoho párov mohlo cítiť dotknuto až diskriminovane.

Ja to predsa len risknem a načrtnem pár medicínskych faktov, o ktorých sa pri hrubom čreve učia už medici:

• Konečník evolučne anatomicky ani fyziologicky nie je prispôsobený na trenie a exogénne - najmä patogénne vplyvy. Na trenie je prispôsobený epitel, ktorý je plochý a viacvrstvový - ten jednoducho zvládne naťahovanie a iné mechanické dráždenie bez väčších problémov. Takýto epitel je v konečníku len na obmedzenej ploche. Aby bol teda análny sex úplne bezpečný, penis v plnej erekcii by musel mať len okolo 3 cm, maximálne dĺžky ukazováka so šetrnými pohybmi aj pri maximálnej lubrikácii, ktoré by napodobňovali pohyb vychádzajúcej stolice. Absentujúce "mazľavé" sekréty, ktoré sa v konečníku nemajú z čoho a prečo tvoriť pri vzrušení, aby znižovali trenie pri sexe (análna predohra ako v porne je preto úplne zbytočná), môžeme nahradiť lubrikantom, ale jednovrstvový epitel čreva ním nezmeníme.
• Niekto si povie, že hygiena toho, čo vstupuje do čreva, nemusí byť taká precízna, veď v čreve máme 1 kg až 2 kg baktérií. Tie majú čo robiť v čreve, nie v krvi svojho kolonizátora a to, čo zvonku zanášame do čreva, nepatrí ani len do čreva a ľahšie preniká i do krvného obehu. Takže predsa to nie je jedno. Pre milovníkov análneho sexu takýto sex nie je o pár šetrných pohyboch dnu a von raz za mesiac a teda aj pri maximálnej lubrikácii dochádza na jemnej a bohato prekrvenej sliznici čreva k mikrotraumám, ktoré sa aj pri veľmi dobrej predošlej očiste čreva kontaminujú endogénnou a exogénnou mikroflórou, aj tou patogénnou. Mikroorganizmy, ešte raz, nemajú v krvi čo robiť a predisponovaným osobám môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, napr. aj osídlením iného orgánu a množením sa v ňom! Môže ísť o srdce, na chlopniach ktorého sa vytvoria infikované trombotické vegetácie so schopnosťou sa uvoľňovať a poškodzovať ďalšie orgány. 
• Pravidelne traumatizovaná sliznica čreva môže spustiť chronický zápalový proces, napr. proktitídu, ktorá môže progredovať alebo sa môže zhoršiť priebeh doteraz ešte nediagnostikovaného zápalového ochorenia čreva. Ak sa raz takýto zápalový proces u geneticky predisponovaného človeka spustí a prihlási sa o slovo autoimunita (bunky imunitného systému najprv bojujú proti baktériám v rankách, potom už proti vlastným bunkám čreva), ani stopka análnemu sexu už daný proces nedokáže zvrátiť. Prísť o črevo, mať trvalý vývod alebo si po rokoch koledovať o karcinóm určite nie sú žarty.
• Najčastejšou akútnou komplikáciou je asi krvácanie a to krvácanie z podráždenia venóznych plexov (hemoroidov). Abscesy a fistuly sú skôr vzácne. Čo sa týka možných oneskorených následkov dlhodobo praktizovaného análneho sexu - môžem spomenúť napríklad inkontinenciu stolice (aj minimálny sklon k inkontinencii alebo inkontinencia za určitých okolností dokážu znepríjemniť život) vďaka ochabnutiu zvieračov alebo chronickému dráždeniu až zápalovému poškodzovaniu steny čreva v danej lokalite.
• Po análnom sexe sa análny komfort skôr mení na diskomfort niekoľko hodín až dní po sexe nehovoriac o pocitoch pri samotnom vyprázdňovaní sa. Hovorí to o tom, že do kontaktu s podráždenou stenou alebo aktuálne zapálenou sliznicou sa dostala stolica.

Ťažko hovoriť o psychologickom aspekte análneho sexu. Niekoho môže takáto sexuálna praktika aj pri súhlase s ňou hlboko vnútorne ponižovať - napr. ženu a napríklad muža môže stavať do ženskej pozície nielen v sexe. Niekomu submisivita nielen v sexe prináša uspokojenie, no je vždy náročné určiť, nakoľko je to pri kom o prijatí seba, o prezentovaní svojho chceného autentického JA alebo skôr o stigmách z minulosti či rezignovaní v tom, kým človek naozaj je alebo by chcel byť. Niekedy je to o vyjadrovaní sebaúcty, sebavedomia, sebahodnotenia, o upevňovaní si pozície, túžbe sa zmocňovať, riadiť (naopak - byť vedený, chránený) aj pri výbere sexuálnych praktík. Inokedy ide o zvyk, štandard danej sexuálnej minority, experiment či praktiku druhej voľby alebo núdzovú praktiku.

Porno je tiež silnou vôdzkou v sexe, ľudia majú tendenciu ho napodobňovať a ísť v experimentovaní ďalej a ďalej. Sexuálny život je dnes prezentovaný ako niečo bez hraníc, s neobmedzenými možnosťami, čo ale v reálnom živote nie je možné uplatniť - snaha o to môže negatívne zasahovať osobnosť i vzťahy.

No a nakoniec je tu náboženský rozmer, podľa ktorého nie je análny sex prirodzeným spojením muža a ženy a dvoch mužov už vôbec nie.

Čo všetko z toho vyplýva? Každý si potrebuje sám zhodnotiť klady a zápory análneho sexu (sexu s reálnym penisom či análnymi pomôckami) v rámci sexuálneho a análneho - intestinálneho zdravia vo svojom živote, či ide o niečo naozaj nevyhnutné, nebyť zásadne proti reálnym rizikám a nezabudnúť ani na psychologický či náboženský rozmer rozmaru, ktorý je často iba odpozorovaný z porna, kde navyše o hygienických pravidlách análneho sexu s orálnym či vaginálnym sexom nemôže byť ani reč.

Riziko najmä akútnych komplikácií stúpa úmerne s mierou extrémizmu v análnom experimentovaní a riziko najmä chronických komplikácií s frekvenciou a dĺžkou trvania sexuálneho života s preferovaním análneho sexu. Dodržiavať hygienu toho, čo vstupuje do konečníka je veľmi náročné a i prípravná starostlivá hygiena samotného konečníka nezabezpečí sterilné prostredie pre mikrotraumy, ktoré zákonite pri inom zložení sliznice musia vzniknúť častejšie. Tie sú potom zdrojom infekcie a zápalu a u predisponovaných jedincov nie je vylúčené ani spustenie autoimunitného procesu.